BoPo

Vo svete už všetci videli štyri bondovky a piata sa rútila do kín. Neviem aká bola v roku 1967 dostupnosť a populárnosť bondoviek v ČSSR, ale Vorlíček sa pokúsil práve o agentskú paródiu. Nuda, nuda, čiernobiela šeď, šeď. Áno, sú tu zosmiešnené špionské gadgety, fungovanie jednotlivých tajných služieb a spol. Dialógy však smrdia nenápadom, konfrontácie neprinášajú nič treskuté a postavy sú na paródiu k*revsky málo uletené/prestrelené.

Predchádzajúci film série bol krok vedľa, a preto som trojku roky odkladal. Došlo na ňu až teraz, keď sa blíži príchod štvorky. Slovo válka v názve je zavádzajúce. Bojuje sa len v úplnom začiatku a závere. Treba uznať, že akcia viac než vydarená. Inak sa tu odohráva predovšetkým drama o rodine a priateľstve. A funguje to fajne, pretože opičákom veríte každú emóciu. Aj aktuálne s odstupom 7 rokov je vizuálna stránka našich predkov ohurujúco presvedčivá. Každá opica navrhnutá a rozpohybovaná do posledného chlpu na zadku. Prvý diel série zostáva stále tým najlepším. Ale Válka o planetu opic je rozhodne návrat na správnu koľaj.

Guy Ritchie si urobil radosť a natočil svoju verziu Tuctu špinavců. Alebo skôr svoju verziu tarantinovky Hanebný pancharti? Tak či tak natočil ďalšiu odbočku, v ktorej skúša robiť niečo iné, než skvelú gangsterku utrhnutú z reťaze štýlovosti. Nekomplikované, priamočiare postavy a v tomto duchu aj zápletka. Akcie viac než dosť, ale to isté platí aj pre dialógy. Všetko odsejpá, ale vlastne až moc hladko. Hrdinovia nemusia prekonávať žiadne naozaj neprekonateľné prekážky. Bolo fajn, že Eiza González zasa raz dostala výraznejší priestor v lepšom filme. Ak máte rádi ritchieovky, tak tu ju nedostanete. Ak máte chuť na zábavné zabíjanie náckov, tak nech sa páči.