Francouzská spojka II

„Francúzske spojenie (II.)” medzi Marseille a New Yorkom, sprostredkováva za americkú stranu → absolútne (ne)ohrozený detektív Jimmy "Pepek" (námorník) Doyle, že zase pre zmenu za domácich kope → anglicky hovoriaci inšpektor Henri Barthélémy, pričom príchod Američana do Massalie, je celkom prozaický, keďže mu minule → obávaný drogový priekupník Alain Charnier, nielenže ubzikol, z čoho automaticky vznikli i ďalšie, početnejšie problémy, no súčasne sa niekde v tomto prímorskom prostredí znovu tento "slizký grázel" nachádza, a práve preto by ho najradšej (i)hneď vystopoval, ale najmä ho navždy poslal do »večných lovísk«, čím by mal snáď konečne dušu i srdce na mieste, no nie je to vari tá úplne najskutočnejšia pravda, akú by si mohol každý, povedzme trochu - viacej (po)čestnejší policajt želať, všakže, dobre vravím ? No, súčasne podotýkam i to, že nič nie je také obzvlášť jednoduché, ako by to na prvý pohľad mohlo vypadať. Vysvetlím... Totižto, Pepkovi nechávajú príliš veľkú voľnosť, a tak si ho skôr, či neskôr, „dokonca myšiak ("Jerry") i sám nájde, keď kocúrovi ("Tomovi"), sa táto konštelácia, asi pozdávať bohvieako nebude” , čo je mimochodom ďalšia hmatateľná rana pod pás, ako sa nasledujúce udalosti vyvíjajú v neprospech fízla, ktorého najprv unesú, neskoršie nadopujú samým « kakaom » , potom sa ho zbavia, ako prašivého psa, aby nakoniec → podstúpil mimoriadne drsnú odvykačku, kedy si už divák normálne myslí: „Toto musí byť hádam jeho definitívny koniec ?!” To sa ešte i patrične uvidí, alebo „kiežby i na psa prišiel (niekedy) mráz” ? / Nie som extra spokojný so sequelom "French Connection II" z roku 1975, ktorý bohužiaľ svojmu predchodcovi nesiaha takmer ani po členky, ak mám byť teraz úprimný. Môžem pôsobiť akosi (nad)štandardne-kriticky, no nedokážem si vôbec pomôcť, ako Frankenheimerov film → na mňa väčšinou pôsobil, ako trebárs nejaký nevydarený mix rôznych žánrov s hluchými miestami, a to najmä vo svojej prvej polovici, ktorých bolo vskutku naozaj neúrekom. Protagonista neustále len kamsi po uliciach pobehoval, ako dajaký splašený kôň, aby neskôr zasa strašne vrešťal, ako zmyslov zbavený, z čoho som začínal byť už extrémne unavený. Našťastie sa celkové dojmy postupne vylepšili, ale konečné → (pred)finále, je veľmi slabou satisfakciou na to, aby som mohol skonštatovať, že snímok stojí za pozretie. Všetko, čo mal originál, kópii už sakramentsky chýba ! Z určitej časti sa jedná o filmový chaos ! A Hackmanovi táto rola nesadla, čiže sa mu nepodarilo znova vkročiť do tej istej rieky. (31.08.2021)

Přiznám se, že (ač tu většina tvrdí opak), já mám mnohem raději "dvojku", než "jedničku". Více mne "vcucla" a mnohem silněji na mne zapůsobila - obzvláště scény, kdy Pepka nadrogovávali a posléze jeho léčba; ale neméně třeba i to, jak se Henry, ač ho původně neměl zrovna moc rád, o Pepka velmi obětavě staral a pomáhal mu ze všech sil se ze závislosti dostat. Dále třeba ponurost a šeď (doslova) prostředí starého sklepního vězení, kde Pepka léčili (a ten quasi hotel taky nebyl zrovinka z nejluxusnějších), což jen umocňovalo celkovou mrazivou atmosféru filmu (společně se skvělou hudbou - tu samozřejmě také nemohu opomenout). Poprvé jsem film (oba) viděla již v dětství (snad ve 12 letech), a ta slavná Pepkova scéna, kdy se v abstinenčních křečích svíjí na zemi, mne totálně odrovnala. Tenhle film by měli pouštět ve školách - coby poučení i prevenci pro mládež - namísto obvyklých (povětšinou) trapných a nudných dokumentů. A myslím, že by to bylo nejen mnohem zábavnější, ale především účinnější. (01.12.2012)

Je to o niečo záživnejšie ako prvý diel, ale tiež žiadna sláva. Aspoň sa trochu menej chodí a behá a o niečo viac droguje. Tento film by mal vidieť každý začínajúci konzument tvrdších drog, aby mal trochu predstavu, do čoho ide. Policajti viac ako prípad riešia vlastné problémy, do ktorých sa dostávajú, a to takmer až do konca po nečakaný všetko riešiaci výstrel. (11.03.2014)

Tak jak v jedničce byly všeříkající záběry, kde lidi spolu mluvili, ale jen otvírali huby a byl slyšet jen okolní zvuk. Tady zas mluvili francouzsky, bez titulků a stejně bylo jasné, o co jde. Stalo se něco, co je u filmů nevídané: dvojka nezahanbila jedničku. Až na tu odvykačku a kecách o baseballu, který trvaly a trvaly a trvaly a bylo to celkem o ničem. Připadal jsem si u toho jak slepec na sjezdu portorikánskejch módních návrhářů - trošku mimo. Jinak to bylo super. Reálné (akorát opět ta přečervenalá krev). A žádnej závěr, jen dva výstřely a šlus. (19.01.2008)

Najzábavnejšie na tomto filme je, ako sa Gene Hackman v dokonalej paródií na Američana vo Francúzsku motá po meste, nikomu nerozumie, nikto nerozumie jemu a až dostatočná miera starého dobrého kamaráta alkoholu ho zblíži s domácimi, hoci dievčatá naďalej nechápu, čo si ten šašo v havajskej košeli od svojho pokusu o komunikáciu sľubuje. Ešte lepšiu príležitosť na herecký koncert mu však prinesú kapánek tuhšie substancie a človek len žasne nad tým, akú rafinovanú a užitočnú pomstu svojmu protivníkovi pripravia priekupníci. Také veci v dnešných filmoch len tak nenájdeme, každého zlosyna stačí trošku postrašiť a radšej hneď vystrieľa polku mesta. Ako často hovorievajú drsní filmoví profíci, zabíjať je ľahké... - hlavne pre neschopných filmových scenáristov. (17.12.2011)