Vítejte v Sarajevu

Silná vec, pôsobiaca ako dokument vďaka zvolenej polodokumentaristickej forme. O to je to desivejšie, že sa to dialo. Neherci tomu pridali na atmosfére a ten príbeh dievčatka bol fakt smutný, no verím tomu, že sa kľudne mohol stať v rôznych podobách. A sú tam aj dosť nepríjemné skutočné zábery z vojny. (29.08.2012)

Vojna na Balkáne bola krutá a vinníci sú všetci, tak ako všetci majú na rukách krv. Svet si ju však často po rokoch spája iba s najvýraznejšími udalosťami akými boli práve obliehanie Sarajeva, masaker moslimov v Srebrenici, hon na Srbov v Chorvátsku, boje o Vukovar a boje v Kosove, no zjednodušovať a súdiť len podľa týchto udalostí by bolo trestuhodné, navyše z pohľadu médií išlo o zjavné protisrbské nálady a akoby iný meter na všetko. Možno je to aj práve Sarajevom a Srebrenicou, že to tak dopadlo. Ktovie koľko ohňa pridal tento film, až nakoniec prišlo k nesprávnemu bombardovaniu o pár rokov po tomto filme. Iste to tam bolo hrozné a mnoho z toho, čo bolo vo filme sa zakladá na pravde, ospravedlňovať nikoho nemienim, boli to predsa zločiny, aj keď voči moslimom nech už boli a sú akýkoľvek, ale boli. Rozlaďovali ma skôr veci ako šialene nepresný počet obetí ohľadom tamojšej vojny, dodnes mám pocit, že nikto nevie ani čo i len približný počet a tak sa s tým manipuluje, ďalej akoby správne reči vtedajších svetových politikov ako Bush, Clinton, pričom vieme, že reči ako, že s teroristami sa nesmie vyjednávať, boli len reči, lebo s nimi vyjednávali a s mnohými aj spolupracovali. Taktiež ma rozladilo to, ako tí Četnici mali zobrať deti z autobusu, pričom sa nedozvedáme prečo práve tie a prečo to malo taký jednostranný podtón, ale beriem, mohlo sa také niečo stať, no celý film pôsobil chladne, akoby ani nebol z vojny. Áno, vieme ako časom vnímali ľudia tam vojnu, napríklad z mnohých filmov, no ten začiatok bol šialený, Američania niekedy vytvoria divné, jednostranné až propagandistické filmy. Tento bol zvláštny, lebo som mal pocit, že sa snažil skôr ukázať útrapy vojny a obliehania, aj vďaka skutočným záberom a aj keď má výrazné kontroverznosti, dajú sa zobrať rôzne. Herecky to nie je výnimočné, no prišlo by mi divné uctiť si pamiatku nevinných, ale aj vinných nadhodnocovaním, štyri hviezdy sú odo mňa, lebo to tak cítim. (03.08.2013)

Michael Winterbottom patri k tym reziserom, ktori si robia, co chcu, radi experimentuju, neboja sa progresivnosti, ci odhalenie skutocnosti. Jeho filmy patri k tomu nevsednemu, kontroverznemu; filmy nie pre masove davy. To vsetko sa odrazilo aj vo "Welcome To Sarajevo". Doslova 100% davka reality na filmovom platne - vojna ukazana bez prizmurenia oka. Krute, ale pravdive! (20.03.2009)

Západní pohled na válku v Jugoslávii nedopadl nejhůře, bohužel však se srovnáním se samotným balkánským filmovým ohlédnutím na tuto strašlivou lidskou a politickou tragedii prohrává na celé čáře. Film Vítejte v Sarajevu je až přespříliš natočen právě oním západním (americký) stylem, což je mu místy ubíra na autentičnosti filmů Před deštěm, či Země nikoho. I přesto, spolu s Harisonovy květy, je to pohled zajímavý a výmluvný. (05.09.2007)

Veľmi náročný film, ktorý nám trochu poodhaľuje život vo vojnovom Sarajeve z obdobia niekedy pred rokom 1997. Film vnímam silno aj v súvislosti s tým, že som v Sarajeve bol v roku 2005, stopy vojny tam ešte stále boli, no ľudia boli evidentne radi, že sa to skončilo. Welcome to Sarajevo je silné aj pre to, že sa natáčalo bezprostredne po skončení vojny priamo v tom meste a tak nádych dokumentárna nie je iba mylnou domnienkou - kulisy nie sú filmové ale kruto skutočné. Highlit filmu je absolútny záver a Koncert za mir si zaradím medzi svoje najlepšie filmové skladby. Silné, veľmi silné 4* (02.09.2008)