Manželské etudy

Nejsilněji na mě působí první série, která vypovídá o tom, jak neexistovala za minulého režimu výchova k rodičovství a k manželství. Lidé se brali velmi mladí a díky naivitě, kdy věřili, že se jim snadno sežene byt si pořídili dítě a vzali se. Po svatbě přišlo rychlé vystřízlivění, kdy zjistili, že se žádný byt konat nebude a musí žít většinou u jednoho z rodičů. Kdo tvrdí opak, tak si lže sám do vlastní kapsy nebo zkrátka ztratil paměť. (18.02.2023)

I. Mirka a Antonín. Vzali sa dve deti. Onedlho čakali svoje vlastné dieťa. On večne zavŕtaný v zaolejovanom motore auta, relaxuje pri kŕmení zvierat a záhradníčení, ona je dojčiaca teenagerka, nespokojná, že sa po víkendoch nemôže pofľakovať s kamarátkami po diskotékach. V ich výpovediach sa javí ako manželská túžba číslo 1: PENIAZE a manželský problém č. 1: NEDOSTATOK PEŇAZÍ. Občas sa tam (dva- tri roky po svadbe) objavuje aj slovo "rozvod". Neskutočná je celostenová tapeta s jesenným motívom v obývačke. Keď pri nej Antonín stojí a čosi vraví, vyzerá ako by bol v parku. 80% II. Zuzana a Stanislav. Teenageri. Zuzana bola v tom ešte pred maturitou a tak si zobrala otca, s ktorým nechodila, len spávala. Elektrotechnika, ktorému bolo hranie sa s drôtami nadovšetko. Dokonca až tak, že tri roky po svadbe si kutil zosilňovače a hry na počítač, len aby nemusel zdieľať strasti rodiča. Vojnu si vybavil na 5 mesiacov, privyrobil ďalšie dieťa a stále sa hral s diódami. Manželka nesmelo poznamenáva, že aj ona mala nejaké koníčky, no jej manžel, v realizácii svojho koníčka oveľa dôslednejší, ju svojim postojom donútil stať sa slúžkou ich spoločným potomkom. 80%. III. Ivana a Václav. Vysokoškoláci - architekti. Bujarý život, veselá láska. A hneď deti, byt, prerábky, skúšky. Ďalšie deti. Stredostavovaská klasika vš študentov - a neskôr vzorných rodinných občanov - za socializmu. S mladomanželskou podporou a perspektívou pomerne rýchleho získania bytu za Husáka sa mladým rodinám a plodeniu detí darilo. (01.10.2014)

Zachytenie manželských párov žijúcich v "krásnej" dobe. Na všetko fronty, hnusná móda, mastné vlasy, trvalá, obmedzený výber na všetko. Z nudy sa väčšina ľudí hneď po 18 roku života hnala do manželstva a mať deti. Boli úplne nadržaní bývať na hromádke s rodičmi a užívať si domáce dusno. Potom zaznievali vety typu:"Čo máme spoločné? Svadobné dary, decko a inak nič." Zaujímavé šmírovanie komunistických domácností. (08.09.2013)

Tak takto sa začal unikátny časozberný projekt, trvajúci DESAŤROČIA (!). V 80. rokoch si Helena Třeštíková vybrala šesť čerstvých manželských mladých párikov, ku ktorým sa v nasledujúcich desaťročiach vracala. Najskôr z toho bol návrat po 20. rokoch a nakoniec po šialených 35. rokoch. Najvyššie hodnotím prostredný cyklus po 20. rokoch, pretože bol najhutnejší, najsilnejší a vôbec. Prvý cyklus tohto fenomenálneho projektu je taký... nuž, štartovací. Všetko je tiché, nenápadné, všetci (až na Marcelu) sú plus mínus z manželstva nadšení. Budujú si byty a domy, prípadne ešte bývajú u svokrovcov, no chceli by sa postaviť na vlastné. V tom im pomáha i komunistická doba s jej pre mladých ľudí vcelku štedrými pôžičkami a inými spôsobmi, ako sa ľahšie, rýchlejšie a čo najlacnejšie postaviť na vlastné nohy. (06.02.2018)

Tohle není o hereckých výkonech, tohle je o životě. Proto nebudu hodnotit každou epizodu zvlášť a shrnu svůj názor do jediného hodnocení. Potkáváme se s lidmi, bavíme se s nimi, ale většinou houby víme, čím si kdo z nich prošel a oni ví stejně velké houby o nás. Každý máme své radosti, problémy a pokaždé to s každým z nás nějak zamává a buď nás to posílí nebo zabije. Helena Třeštíková oplývá obdivuhodnou trpělivostí a výdrží, aby pro nás dokázala shrnou jeden lidský život do několika desítek minut trvajícího filmu. Pro samotné aktéry to musí být mnohem zajímavější, pro ně to bylo pětatřicet let, pro nás jen hodina a půl. Klobouček a hluboká úklona až k zemi před paní Třeštíkovou a její časosběrné dokumenty. Tak nevím jestli ta úklona nebyla už moc. Ten divný zvuk v zádech byl podezřelý! (25.01.2018)