Anchiporuno
Antiporno
Antiporno
Obsahy(1)
Kyōko (Ami Tomite) je renomovaná umelkyňa a spisovateľka uväznená v osamelej pozlátenej klietke vlastného úspechu. Jej asistentka Noriko (Mariko Tsutsui) jej pomáha pripraviť sa na rozhovor pre prominentný lifestylový magazín. Kyōko zápasí s nevoľnosťou i pochybnosťami o sebe a zmierňuje svoju neistotu tým, že svoju staršiu asistentku vystaví pred ostatnými sériou rituálnych ponížení. Odrazu sa však ozve režisérske zvolanie: Klapka! A ukáže sa, že situácia je iná, než sa zdalo... (Arsenal83)
(více)Recenze (22)
Sono odtrhnutý z reťaze. Dáva význam prostoduchej explicitnosti násilia a erotiky. Štúdia ženy, jej slobody, sveta ktorý obýva a umeleckých hodnôt prezentovaných ako niečo významovo bohaté ale pri tom prázdne a povrchné v sprievodne klasickej hudby, farebných kulís a nádherných herečiek. Filmová preformance o rôznych aspektoch vyjadrenia, ktorá smeruje k ranným Sonovým dielam, kedy nápady a prevedenia ustupovali naratívnej zložke. Aj napriek krátkej stopáži sa tu ukáže znásilnenie, submisívnosť, lesbické hrátky, role play, incest, vražda, psychóza, psychické týranie. Všetci sme jaštermi zatvorenými vo fľaši. Nie je úniku. Antiporno je prudko neerotické aj vo svojej nahote. A ukazuje víziu jedného z najzaujímavejších tvorcov súčastnosti. ()
(3,5*) ()
Sono je jednoducho blázon, úchyl a génius, ale v tom najlepšom slova zmysle a Antiporno je toho ukážkovým príkladom. Snáď iba on dokáže natočiť takýto maximálne uletený, bizardný, ale pritom aj nápaditý a inteligentný film na takúto netypickú tému. A tak sa tu celý čas točí porno, dej sa odohráva prakticky len v dvoch, troch interiéroch, ale to celkové prevedenie je natoľko zaujímavé, že to vtiahne a celý čas som si to v rámci možností užíval. Samozrejme to nie je také priamočiare a povrchné, ako by sa možno dalo čakať a tak film toho ponúkne podstatne viac, dva odlišné pohľady na postavenie postáv, či už vo filme a mimo neho, ale hlavne sa mi páčili tie typické Sonove témy, zamýšľanie sa nad smrťou, je tu množstvo ponižovania a sebazhadzovania, ale presne v tej Sonovej forme, čo dokazuje záverečná scéna a riešenie vlastnej sexuality, hlavne kde to vlastne začalo, keď sa herečka rozhodla vybrať si takýto smer. Všetky tie spomienky na mladosť ma veľmi bavili a tie niektoré dialógové sekvencie a repliky nemali chybu. Tie samotné erotické scény tu presne plnia svoj účel, je ich tu síce pomerne dosť, ale všetky sú krátke a pre dej a vykreslenie postáv dosť podstatné, nepôsobí to tak samoúčelne, ako som čakal. Postavy ale nie sú až tak zaujímavé, ako by som chcel, Sono predtým obsadzoval známejších a aj lepších hercov, tu mi hlavná hrdinka neprišla moc sympatická, ale zase kto normálny by takúto úlohu aj prijal, skôr mi vyhovovala charizmatickejšia staršia herečka, ktorá to aj lepšie zahrala. A vizuálne je to očakávane veľmi kvalitná práca, na tomto si dáva Sono záležať, aj napriek minimálnej výprave to vyzerá skvelo. A vybral si aj hudbu, ktorou sa nedá nič pokaziť, Pachelbelov Canon alebo Beethovenova Polnočná sonáta môžem počúvať stále. Takže Antiporno síce neradím medzi tie pravé Sonove nezabudnuteľné filmy, na to je až moc komorný a krátky a tak toho nestihne ponúknuť až tak veľa, ale inak je to stále mimoriadne zaujímavý film a som určite rád, že som ho videl. 72% ()
Kto koho riadi? Maliarka, herečka a celebrita má denný kalendár naplnený stretnutiami s novinármi a fotografmi. Pritom si realizuje umelecké vízie sériou veľkoformátových obrazových portrétov tvárí. Čo sa týka umeleckej kvality obrazov - pop artovo-komerčný výgrcok. Rovnakej kvality ako grcka, ktorú diva vyvrhne krátko po zobudení do hajzla. Po vygrcaní premýšľa, či už ráno šťala a srala, lebo to je skutočne dôležité. Zanedlho príde prvá várka novinárov. Umelkyňa situáciu využije na dokonalé poníženie vlastnej asistentky. Role sa zmenia po odkrytí kariet. V skutočnosti totiž sledujeme film vo filme. Ponižovanou sa stáva herečka, ktorá hrá umelkyňu. V úvode ponižovaná asistenka je hereckou hviezdou, ktorá douráža neschopnú štetku v hlavnej úlohe. Zmysel a postavenie hlavnej hrdinky, rovnako tak scéna, sa v priebehu ďalšieho deja niekoľkokrát pootočia a zmenia. Retrospektívne scény vracajú dej do herečkinej mladosti. Spomína najmä na rodičov a sestru, ktorá navždy odišla v mladom veku. Vo filme sa spomína nevhodná sexuálna výchova, teenagerské samovraždy, prostituovanie skutočné i zástupné, nemožnosť uniknúť zo sveta plného ponižovania a vzťahových sračiek. Neustála potreba ľudského druhu nad niekým dominovať a niekoho manipulovať. Všetko v nádherne vyfarbených interiéroch. Vločkami snehu jemne zasypávaná lesná krajinka ukazuje, že autor nezabúda na prírodu a jej ozdravnú silu. Scén ubližujúceho násilia a ponižovania bolo priveľa, ale výtvarné riešenie je stobodové, teda celkove za 80%. ()
Šion Sono sa nezaprie - toto bolo totálne bizarné aj na Japonca. Našinec to asi moc nepoberie. Po pár minútach som mal chuť poslať film niekam do čerta a vymazať ho z pamäti ako keby sa nič nestalo (nekaziť si výborný dojem z tohto filmového mága a z jeho ďalších filmov). No ale nedalo mi to - veď tento režisér by predsa podľa predpokladu nenatočil niečo len tak, vždy má jeho film čo povedať, nech je akokoľvej absurdný. A nie je tomu inak ani v tomto prípade. Ide o akúsi fikciu v realite a realitu vo fikcii, pričom pomocou veľmi bizarnej formy tu Šion Sono rozoberá svoje obľúbené témy, ktoré sužujú moderné Japonsko (hlavne tých mladých) - sex, smrť a tradičné hodnoty (v rodine ako i v japonskej kultúre celkovo). Myšlienka v závere je veľmi pekná, tá cesta k nej je síce veľmi ťažká, no pre tých čo vydržia sa to určite vyplatí. Je zábavné sledovať ako niekto dokáže vážne témy a filozofovanie na tieto témy podať vo filme tak absurdným a bizarným spôsobom no pritom uchovať aj ich zmysel a význam. Slušný nadpriemer. 80/100 ()
Mistr Sono opět nezklamal. Já podivnosti všeho druhu rád. Tuze rád. A v jeho podání mě to nikdy neomrzí. ()
Medzi poctou a výsmechom je tenká hranica. Strašná sračka ❤️ ()
Velice zajímavou hru zde rákosník Sono rozehrál s diváctvem. Na první pohled ujetá zvrácená samoúčelná prasárna, tak jak to umí snad jen Japonci. Na pohled druhý ovšem důmyslně nastavené zrcadlo společnosti i jednotlivcům, respektive jejich životní cestě. To vše s velmi silnou symbolikou. Dokonce i krásnému, mladému a komplexně úžasnému člověku, jakým mám tu čest být, dala spousta symbolů pořádně zabrat, tudíž je mi naprosto jasné, že drtivé většině diváctva (zastoupeného povětšinou čuráky a dementy) utekly úplně, a proto tu také svítí jen nějakých usraných 52 %. Krásná poetika v tom, že jsme všichni jen kurvy zaujímající svoje role a postoje (místo abychom stáli) na pódiu, kde jsem pod bedlivým dohledem krtiického publika. Vynikající studie lidské svobody a uvíznutí v nekonečné mašinérii sraček a nejnižších zděděných lidských pudů, kolem kterých se točí celý život, ať už si hrajeme na cokoli, do které se jako jednotlivci uvrtáme zcela dobrovolně. Jakmile v tomto stavu setrváme příliš dlouho, tak už není úniku, stejně jako se nedokázala vymanit hlavní hrdinka, či třeba ještěr ze sklenice, ve které se příliš zvětšil (za mě určitě top symbol). Chápu, že ukázka jistého stereotypu a opakování motivů byl autorský záměr, ale nás inteligentní diváky stereotyp začne brzy srát, tudíž jsem se značnou část stopáže lehce nudil. Každopádně milé překvápko a film, který si pozornost určitě zaslouží. Snad se pouze při jeho zhlédnutí zamkněte a zatáhněte žaluzie, ať vás náhodný návštěvník, neznající kontext, nepovažuje za zvrácené prase. ()
Pokud jste psychopati, asi se vám to bude líbit víc než mně. ()
Libtardi síce hodnotia vysoko, ale na akej úrovni musíte mať intelekt, keď za umenie označíte paškvil, kde sa rieši len sranie, chcanie, grcanie a šukanie? Niektorí dokonca plesajú, že režisér Sono je úchyl. Tak to je pravda, ale nielen on. Aj diváci, ktorí sa vyžívajú v takýchto filmoch. ()
Zvláštně divné, že mě to ani nedostalo. ()
moje druhé setkání se Šionem Sono a zase těžko uchopitelný bizár,který má nicméně svoje kouzlo a díky střídmé stopáží celkem uteče...60% ()
" Chcaní a sraní je důležité. Já jsem dnes jen zvracela." vysoce bizarní japonský film, který jsem nepobral v hlavě. Dvě hvězdy dávám za výkon a pěkný prsa hlavní představitelky, ale ikdyž mne zaujal motiv prohození postavení v natáčení vs. reálný život tak já tohle fakt nepobral. ()
Já tyhle sračkoidní rádoby umělecké filmy a umění asi nikdy nepochopím. Nevím co je uměleckého na tom, když se tam řeší... chcaní, sraní, zvratky atd. Tyhle psychologické splašky ať zůstanou raději v Japonsku - hnus za 0% (škoda, že nemůžu jít do mínusu) ()
Kdo v tom našel to umění, nebude to mít v životě lehké. ()
takovy holcici mejdan s fyzolozofickou debatou o svobode. uzasny vizual. ()
Sono je anarchista, který neustále nutí diváka přehodnocovat, co vlastně chce na pozadí všech těch explicitních scén říci a u Antiporno si bere na mušku pokrytectví ve výchově, japonské porno a ve výsledku prezentuje svou verzi Mechanického pomeranče. ()
Toto se dá dobře popsat citátem: "Přišel jsem, viděl jsem, nepochopil jsem, odcházím". Jelikož jsem to úplně nepobral tak mě to ani nebavilo. ()
Jedna za tu couru ()
Myslel jsem, ze takovemu filmu dat jine hodnoceno nez 5* nebo odpad nelze. Jenze kdyz bych mel hodnotit prvni polovinu, tak jsem se premahal, abych to nevypnul s hodnocenim ,,odpad", ale pak to tak nejak zacalo davat smysl. Bohuzel z toho filmu si budu na vzdy pamatovat jen jesterku v lahvi, ktera nemuze ven (nakonec bylo vysvetleno) a mufl (okruzni pila), ktery se nekolikrat ukaze, jak prorezava sadrokartonovy strop a to uz bohuzel zustalo vykrikem do tmy i kdyz skoncily zaverecne titulky. Kamera, hudba a napad super, herecke vykony slabsi a malo alkoholu v krvi si vykoledovalo 2* ()