Vlákna

Aj keď sa film TV produkcie pohybuje viacmenej v náznakoch (vačšina prevzatých záberov, kopec detajlov, lacný komparz) a je evidentne zbúchaný na kolene za pár šupov, tak dokáže navodiť celkom slušnú depku a zavŕtať atomového chrobáka pekne hlboko. Nuklearne peklo hríbom iba začína a to si málo ľudí uvedomuje. 70% (21.08.2008)

Je to staré, čiže tie výbuchy a ostatné triky stoja za hovno. Dosť to nudí a tá britská angličtina mi riadne liezla na nervy. Je to zle natočené na urovni amatéra a nie je to poriadne ani film ani dokument, ale je to zobrazené tak reálne, že je mi z toho až zle a preto tých 8/10. Toto vízia je tretej svetovej, alebo ak prežijeme rok 2012 tak táto jadrová vojna nás neminie. (18.07.2009)

"Chvála" beznádeje. Nekompromisne, dokumentárne popisne, presne. Hoci o dokument nejde. Rozpútanie bombového besnenia s jadrovými náložami a následný radikálny úbytok obyvateľstva, ako systematicky postupujúca katastrofa, zhoršujúca sa časom. Nie, tu nejestvuje možnosť pre vybudovať tzv. novú obnovu. O nej blúzni časť filozofov pravice, a paradoxne i eko-anarchistov. Podstatou je, že nejako sa zastaví populačný rast. Následne sa radikálne sa zníži počet obyvateľov Zeme. Zvyšní ľudia následne konečne vybudujú správnu, podnikateľsky aj environmentálne zodpovednú spoločnosť, bez civilizačných defektov. Samozrejme, že ide o čisté bullshity. Absolútne popierajú jemné, no pevne ukotvené výhonky fylogenetiky a vzájomného ovplyvňovania už vybudovaných väzieb a vlákien. Tie bytostne určujú charakter spoločnosti, aj života na Zemi. Vlákna ukazujú, že po nukleárnej vojnovej katastrofe nedôjde k novej obrode, ale len k degeneratívnej mutácii. Mutácii jazyka, mutácii tiel, a z nich vyplývajúcej brutality vzťahov s minimom emócií a maximom snahy vyriešiť si ukojenie pudu výživy a sexu, bez jemnejších väzieb. Nie návrat do stredoveku, ani do praveku, ale do úplného násilného bezduchého a najmä bezkultúrneho hovna, popierajúceho umenie i krásu. Veľká pochvala za tento filmársky výnimočný počin. Miestami pôsobiaci zdĺhavo, no ústrednou myšlienkou a jej vypointovaním presný. (01.01.2021)

Tu jedine škoda toho televízneho vizuálu a možno až moc výraznej dokumentárnej formy na úkor filmovosti, kvôli čomu som si k postavám nedokázal vytvoriť lepší vzťah. Ale inak je to rozhodne pôsobivé dielo, ktoré túto nie až tak nereálnu katastrofu rozoberá dosť detailne a komplexne, vďaka čomu je to dejovo po celý čas nadmieru zaujímavé, aj keď ma prekvapilo, že paradoxne najzaujímavejšia je časť pred katastrofou, kedy je to stupňovanie napätie prostredníctvom rôznych televíznych správ výborne zvládnuté, ale aj po nej to hlavne vďaka dusnej atmosfére plnej beznádeje rozhodne nestráca na zaujímavosti. Takže síce sa nejedná o film, ktorý by sa mi chcelo pozerávať opakovane, ale aj kvôli vážnej téme sa rozhodne oplatí pozrieť a navyše mi to prišlo kvalitnejšie, než tématicky podobný, o rok starší Deň potom z americkej produkcie. 75% (01.08.2015)

Z počiatku očakávajte klasické rozbory charakterov. Kto je kto, kto s kým čo má, kto koho miluje.. a koho nenávidí? Nie, nenávisť vo filme nebola prítomná. Ale všetky postavy, či už vedľajšie alebo hlavné majú jedno spoločné. Keď sa spustil hrôzostrašný a mrazivý piskot sirén, nikto neváhal. Každý do najbližšieho úkrytu, smrť v očiach, plač, krik, chaos, beznádej. __ A k porovnávaniu s The Day After (1983). Až do poslednej minúty som očakával, že Vlákna na celej čiare pred Dňom Poté (1983) vyhrajú a tým pádom si odo mňa zaslúžia plný počet, ale.. nezaslúžili, i keď boli setsakramentsky blízko. Niektoré komentáre užívateľov na csfd obsahujú jednu pravdu - a s ňou súhlasím. The Day After (1983) je kontra k Vláknam len slabý čajíček. Avšak, naopak oproti Vláknam na mňa Den poté (1983) zapôsobil po citovej stránke omnoho intenzívnejšie. Každému zo zúčastnených a predovšetkým hlavnej trojke - štvorke som celý čas držal palce, zatiaľ čo pri Vláknach sa nenaskytla príležitosť darovať akejkoľvek postave kúsok svojho srdca. Áno, snímok ponúka katastofický obraz na situáciu, ktorá dúfajme ostane len na filmových plátnach, ale k prezentovaným udalostiam sa divák stavá o niečo viac pasívne než u The Day After (1983). Pochopiteľne, každú udalosť pri oboch duelantoch prežívame s rovnakou hrôzou, no Mick Jackson nás k hercom nepustil tak blízko. A práve z toho dôvodu hodnotenie zostáva na štyroch hviezdach a duel končí mierovou remízou. (25.12.2010)