kesty

Tuctové.

Ok, Mandalorian dopozeraný a chce to krátke suma summarum: vizuál BOMBA. Niekde krásne nablískané, inde správne zaprášené. Dizajn postáv, kostýmov, miest a planét skvelý. Čo si však budem pamätať najdlhlšie, je HUDBA. Goransson je malý boh. Zahrané tiež dobre, Pascal správne bez emócií, Herzog veľmi osviežujúca voľba, Carano prekvapivo ujde, Nolte a Waititi hlasovo výrazní. Baby Yoda supercute, o tom sa nemusíme baviť. Príbeh občas škrípe viac, niekedy menej. Absolútne mi nevadila epizódovitosť a počiatočná absencia výraznejšieho deja (veď si ľudia spomeňte napr. na Firefly, tam tiež nebol hlavný dej a aký je to teraz klenot), vadili mi však hlúpe postavy (Jake Cannavale v ep. 5 vedie) a miestami nedomyslený scenár (prečo robia hento, keď mohli urobiť toto?). Napriek tomu ako celok funkčné, občas aj emotívne, no hlavne skvelo natočené mini-dielo, ktoré schováva (aspoň pre mňa) posledné tri SW filmy hlboko pod zem.

Mňa paradoxne nebavil úvod a prvá polovica. Ťažko držať palce postavám, ktoré sú hajzli. Law OK, Whitaker tiež, ale majú aj lepšie filmy. Dystopický svet má krajší a zaujímavejší Equilibrium a súboje tiež, ale nekompromisné násilie ma predsa len donútilo sledovať to ďalej. Záver bol brutálny (v každom zmysle slova), no čo ma odrovnalo bol úplny koniec filmu. Absolútne nečakané, som bez slov. A strašne cením odvahu tvorcov, že to takto ukončili.

Vaughn super. Atmosféra 50:50. Scenár béčkový a ach, veľmi uškrípaný. Všetko sa deje presne tak, ako sa to má diať, aj keď to nedáva moc zmysel. Boxerova cesta k poslednému "bossovi" príliš priamočiara a bez prekážok. PS: Film, ktorý stavia na násilí a bitkách by mohol mať lepšie choreografie a slušnejšie efekty. Ale tá spomalená ťažkopádnosť pri každom súboji, tie gumenné vybuchjúce hlavy a lámané končatiny snímke, ktorá má byť nepríjemne realistickou vôbec nesvedčia.

Neprehľadné, či už dejovo, alebo herecky. Napätie ťahala hore hudba, nie dej, ktorý sa od polky už prakticky len opakoval (dostaneš sa na loď, potopia ju, dostaneš sa na loď, potopia ju...). Strihovo zaujímavé, ale nie moc funkčné, existuje niekoľko desiatok príkladov filmov, kde sa prelínanie dejových a časových pásiem za účelom nečakaného posúvania príbehu deje oveľa lepšie a dychvyrážajúcejšie. Emócie na konci sa absolútne nedostavili. Ale nepopieram silný vizuál (od obrazu a kamery po výpravu) a atmosféru.

Dont believe the hype. Dve-tri dobré lakačky, tona stupidity a nelogickostí, idiotské správanie postáv a ani tá atmosféra za veľa nestála. A nápad? Čojaviem...meh.

Ak si odmyslím technické nedokonalosti, niektoré strnulé animácie a nepresný lipsync, a naopak zoberiem do úvahy, že ide prakticky o projekt jedného človeka, je to nadpriemer. Dobre "zahrané", skvelo ozvučené, zaujímavo a poeticky napísané, trefne vypointované a krásne nakreslené. Na druhej strane na môj vkus trochu moc dojemné, príbehovo rozbité a v závere príliš doslovné. Ale ako slovenský film u mňa Parralel obstál. A som veľmi zvedavý, s čím príde autor po ňom.

komorné konverzačky mám rád, nečakané zvraty ešte radšej, napriek tomu u mňa The Party neboduje. lepší scenár a dialógy by napísal snáď aj tretiak na scenáristike, absolútne nesympatické postavy, ktoré "žvania" o ničom, sú pre svojich predstaviteľov mrhaním času, záverečný rádoby-dynamický krížový strih na smiech, rovnako ako niektoré akcie a nezmyselné reakcie. film, z ktorého každou sekundou kričí slovné spojenie "nepodarená fikcia." podpriemernému hodnoteniu bráni akurát kratučká stopáž, posledný záber a fakt, že som videl o dosť viac horších filmov, ktorým som dal 3 hviezdy.

Skvelo trefné, výborne zahrané a napísané, super ozvučené. Môj problém s Atlantou však tkvie v niečom inom - v dejovej náväznosti, resp. jej nekonzistentnosti. Prvé (tušim) tri epizódy na seba vzájomne naväzujú a ponúkajú viacmenej celistvý, i keď skratkovitý príbeh. Zvyšných sedem epizód však nie je možné nazvať inak ako "epizódkami" zo života ľudí, ktorí nám boli predstavení. Čo je horšie, množstvo dejových línií zostáva otvorených, seriál plynie veľmi nelineárne a aj keď by som tento postup inde ocenil, tu - práve v kontraste s jeho úvodom - s tým mám celkom veľký problém. Dokonca sa mi stalo, že som jednu epizódu omylom preskočil a "kupodivu" som si to všimol až po kompletnom zhliadnutí. A keď som si ju následne dodatočne pozrel, zistil som, že som vlastne o nič neprišiel. Je to škoda, pretože ma ATLANTA naozaj chytila a jej postavy som si obľúbil, no chýbajúce zadosťučinenie a sklamanie z toho, že mi toho bolo ukázaného tak málo (na úkor dobrých, i keď podľa mňa potenciálu-nevyužitých scénok) robí v mojich očiach z ATLANTY len chutné predjedlo, miesto kompletného "all you can eat" menu, ktoré som si v tej fantastickej reštaurácii mohol dať.

Zase raz sa potvrdilo, že hodnotenia na CSFD netreba brat az tak velmi vazne. Krasne natoceny a velmi zaujimavy dvojdielny dokument o zabudnutom cloveku, ktory si svoje miesto v historii vedy a biologie zasluzi. Napriek tomu, ze nejde o komedialne ladeny dokument, Bailey podava informacie s lahkostou a jemnym humorom anglicana, ktory sa snazi vzit do koze badatela spred 150 rokov, vratane vhodne zvoleneho odevu a jedla.