decay

18. art film fest

18. art film fest

18. art film fest

Sociálna dráma u ktorej prvý raz vidím použitie “fantaskného“ prvku. Nie je tu nič nasilu a tak všetko vyznieva veľmi prirodzene, až na občas dosť nepravdepodobného vývoja scenára na základe niektorých rozhodnutí postáv. Celkovo je však jasný zámer poukázať na konanie rodiča – matky v situácii keď je jej dieťa nejakým spôsobom “postihnuté“ a taktiež na citové rozpoloženie pri vyrovnaní sa s jeho stratou. Zaujímavá a veľmi netradičná paralela.

Strašne depresívny kolotoč udalostí, ktorý musí snáď v každom nalomiť istoty o ktorých si myslíme, že sú samozrejmé a určitým spôsobom aj dôveru k sebe samému._____Paha maa – Frozen land má v kontexte filmu presah aj za hranice Fínska.

Veľmi zvláštny seriál. Výborny, ale chorý.

Klass Vás chytí a nepustí, až dokonca. Pozostáva zo siedmych kapitol, ktoré tvoria za sebou idúci dej a každá z nich by mohla v podstate fungovať aj ako samostatný krátky film. Tieto kapitoly predstavujú sedem krokov - udalostí, ktoré viedli dvoch študentov konať tak, ako sa ku koncu rozhodli. Zámerom autora bolo poukázať na to, ako sa všetky udalosti na seba nabaľujú, a pritom sa to mohlo všetko stopnúť v akejkoľvek chvíli, len keby niekto chcel, zasiahol. Na druhú stranu je to na úkor toho, že film je tým pádom menej celistvý. Tento dojem majú za následok prestrihy medzi jednotlivými kapitolami, ktoré sú v podstate totožné. Vzniká tu teda akoby nejaká ilúzia vracania sa na `miesto činu` (škola) a tým pádom aj menej priestoru na plynulejšiu postupnosť dejových zvratov a vdýchnutie trochy života nielen obom hlavným postavám (až na pár scén z ich domovov, ktoré nám o nich hovoria len veľmi málo), ale aj ostatným, ktoré sú tiež nie málo dôležité. Napriek tomu film funguje ako puzzle, kde všetko do seba presne zapadá. Určite by nebolo na škodu premietať také a jemu podobné snímky deckám na školách v rámci prevencie.

Keď už nič tak aspoň sa dozviem niečo nové z českej produkcie a premiéri v kinách (čo mi je vlastne na Slovensku na nič). Je to väčšinou (logicky) akoby agitka ČT, ale vždy je dobré počuť samotného autora(ov). Avšak moderátorka vedie rozhovory s hosťami spôsobom, takpovediac že im ide na lopatu. A to, že už neviem koľký diel vidím a nie sú schopný zosynchronizovať zvuk s obrazom je viac než zarážajúce.

Pravdu povediac u Avatara som si dopredu urobil svoj obrázok o ňom. Čo tam bude stáť za nič a od čoho mám čakať viac apod. Celkom som to odhadol, až na to, že je lepší, než som si myslel. Príbeh je dosť biedny, ale má svoju hĺbku a tej akcie je tam potom tiež cez príliš. Cameron sa rozhodol urobiť film pre masy a dokonale mu to vyšlo. Každý si tam nájde niečo svoje, čím ho film dostane a predčí aj to, čo by mu inak vytýkal a zrážal ho dole. Výborná atmosféra, ekologické posolstvo, komlexnosť Pandory, obrázok ľudskej povahy je to, čo je asi najsilnejšou jeho stránkou.

I. Coixet sa pustila do neznámych vôd a zvolila si k tomu Japonsko, konkrétne Tokio. Neviem ako to opísať, ale akoby hermeticky uzatvorila pre diváka tých pár osôb, ktoré tu vystupujú, voči okoliu. Na jednej strane to umožňuje ponorenie sa do ich príbehu, na druhej strane mesto dotvára kulisu ich životov. Obe tieto zložky tak plynú ruka v ruke a spoločne so zvukmi vytvárajú akoby snovú atmosféru. ___look this is an amazing vine....it`s a very sensual vine_sensual?_yes_i didn’t know there was sensual vine_why not? everything can be sensual___