liberita

Nebyť fekálneho humoru, niektorých zbytočne priveľa používaných fuckov a prehnane emocionálnemu záveru, dala by som aj plné hodnotenie. Výborne som sa totiž bavila, hlavný motív s hračkou, ktorá si užíva život naplno je viac než originálny a Mark Walhberg dokazuje že energia mu stále nechýba a ešte vždy dokáže prekvapiť. Scéna s pesničkou proti búrke je vynikajúca a poteší aj množstvo popkultúrnych odkazov útočiacich na srdcia fanúšikov strednej generácie.

Po slušnom pilote v priebehu ďalších častí skôr sklamanie. Zábavné momenty sa totiž síce stále objavujú, ale čoraz viac ich prehlušujú nezáživné a zdĺhavé konverzácie o rodinných vzťahoch, ktoré mi zakaždým pokazia výsledný dojem. Courtney Cox je skvelá herečka a nikto by o nej nepovedal, že sa už blíži k pätdesiatke, lenže jej postava je miestami až prehnane úzkoprsá (otázka bozkávania sa na verejnosti), starostlivá o všetkých ostatných a často sa chovajúca viac než čudne a nelogicky (potom čo jej zajačik vyzná lásku, rozíde sa s ním, ale stále s ním zostáva v kontakte, aby napravila jeho zlomené srdce). Na druhej strane na výrokoch Busy Phillips sa dá zasmiať vždy. Napriek tomu som však seriál prestala pozerať v polovici prvej série, pretože nedisponuje vtipom, ktorý očakávam od sitkomu.

Prekvapivo slušná romantická komédia z pomerne netradičného prostredia letiska je dobre vyvážená a nemá potrebu skĺznuť k nechutným vtipom alebo prehnanej romantike. Jay Baruchel mi bol vždy sympatický a ani tu svojím vložením sa do postavy chovajúcej sa výnimočne reálne, nesklamal. Záver sa dá predvídať, ale aj tak nič nemení na tom, že počas celého filmu sa divák výborne baví, či už na obede u Kirkovej bláznivej a stupídnej famílie alebo v lietadle po veľkom preslove plnom známeho prostredného gesta, čo bola pre mňa najzábavnejšia časť celého filmu.

Kolísala som medzi dvomi a tromi hviezdičkami, nakoniec som sa rozhodla pre dve. Na jednej strane sa mi totiž páčil výkon talentovanej budúcej hviezdy Olsen, plus na čudákovi Efronovi som sa tiež pobavila. Lenže na druhej strane skoro celý film som sa nudila a zaspávala, čakajúc márne na moment, ktorý by ma prebral z letargie. Oceňujem, že sa snaží šíriť pár myšlienok, lenže dojem z nich sa stráca v dlhých a nezáživných dialógoch, ktoré bežného diváka dosť znudia. Plus veľký podiel na mojom celkovom dojme má na zásluhe hlavná postava, totiž po siedmych sériách HIMYM mi padlo trochu zaťažko vidieť Radnora v úlohe, ktorá je nesympatická, nudná, nechápavá a stále čakajúca na postrčenie. Aby som to skrátila, takmer celý tento film som strávila uvažovaním nad tým, kedy to konečne začne byť naozaj zaujímavé, či sa Radnor niekedy zbaví svojej otrasnej homelesáckej brady a či sa prestane chovať ako hlupák, ktorý strávi víkend s dievčaťom rozjímaním nad tým, aká je Twilight braková literatúra.

Môj prvý film, ktorý som videla v španielskom origináli so španielskymi titulkami. Nerozumela som úplne všetkému, ale podstatu som pochopila a môj výsledný dojem je, že tento film ani zďaleka nie je až taká katastrofa, ako by sa mohlo zdať súdiac podľa hodnotení či niektorých komentárov. Je pravdou, že väčšina scén aj záver je dosť predvídateľná, komédia ale nestráca vtip a príjemnú, letnú sviežosť. Quim Guitiérez je sympaťák od kosti a dueto s Inmou Cuestou mu vyložene sadlo. Škoda ale toho začiatku v kostole, ktorý je zbytočne zdĺhavý a únavný.

Voda pre slony patrí k adaptáciám, ktoré napriek tomu, že sa odlišujú od svojej literárnej verzie len minimálne, sú v závere oveľa lepším spracovaním. Sara Gruen totiž vymyslela naozaj pútavý a originálny príbeh, avšak nedokázala ho spracovať tak dobre a zaujímavo, ako by si zaslúžil. Filmu sa to však podarilo. Príbeh o láske nielen k ľuďom, ale aj zvieratám, o ťažkostiach spôsobených hospodárskou krízou a o tom, aké veľkolepé divadlo dokázali cirkusy kedysi vytvoriť je naozaj krásny, rovnako ako doprovodná hudba Jamesa Newton Howarda (predovšetkým skladby The Circus sets up, Circus Fantasy a Rosie). Po celý čas film navyše nestráca svižné, ale predsa ladné tempo a finálnej scéne nechýba do posledného momentu napätie. Tiež ma prekvapil svojím výkonom Robert Pattison, ktorého som predtým považovala len za idol tínedžeriek posadnutých Twilight ságou. Po zhliadnutí tohto filmu som ale zmenila názor a Pattison si tak zaslúžene získal moje sympatie. Naopak Reesee predviedla jeden zo svojich slabších výkonov, predsaviteľka slonice Rosie bola na druhej strane úžasná.

Neil Marshall je naozaj výborný režisér, dokázal mi to svojím realizmom v historickej dobrodružnej dráme Centurion aj predposlednou časťou druhej série Hry o tróny, ktorá patrí k jednoznačne najlepším častiam seriálu. V oboch zvládol prvky napätia naozaj výborne, preto som bola zvedavá na jeho čistokrvný horor. Pád do tmy je naozaj desivý film, pretože od začiatku viete, že na šesticu dievčat v tme číha niečo zlé a ich šance na to, že vyviaznu z jaskýň živé a zdravé sú veľmi malé. Pre mňa boli však možno ešte horšie scény, kde sa jedna z priateliek zasekla v úzkej jaskynnej komore a nemohla sa pohnúť, plus scéna so sekerou je naozaj hororová. Samotné jaskynné príšerky sa až príliš nápadne podobajú na skirtov a Gluma z Pána Prsteňov, ťažko povedať, či to bolo schválne, nevyznievajú však príliš umelo či smiešne. Je otázne, či by v dnešnom pretechnizovanom svete mohlo prežiť niečo tak praveké bez vedomia ľudí, lebo hoci Zem má pred nami ešte nejaké tajomstvá, ich počet sa zmenšuje zo dňa na deň. A napokon klobúk dolu pred záverom, ktorý dal viac otázok než odpovedí.

Podobne ako Moderná Popoluška s Hillary Duff je aj Čo to dievča vlastne chce v základe inšpirované tou istou známou rozprávkou. Menej sa však dotýka romantiky a viac smeruje do komédie, čo jej len prospieva. Amanda Bynes je roztomilá a jej bezprostrednosť je sympatická, hoci možno občas prehnaná. Colin Firth má podľa mňa väčšinou problém dávať najavo akékoľvek emócie a v rôznych situáciách si zachováva tú istú kamenú tvár. Tu však môžeme vidieť aj jeho komediálnu stránku, schválne si všimnite ten rozdiel medzi jeho lordom kandidujúcim do parlamentu a otcom tínedžerky, užívajúcim si proste čas so svojou dcérou. Nepáčilo sa mi jedine až prehnane vykonštruované stvárnenie situácie, v ktorej že otec 17 rokov netuší, že má dcéru kvôli zákulisným intrigám svojho poradcu. Jej matka sa nesnaží nijako to zmeniť, pretože mu naivne uverila, hoci bola neskutočne zamilovaná a otec sa takisto nijako nečiní obnoviť kontakt. Keď si ale uvedomíte, že v podstate predsa len ide o rozprávku a nie niečo čo by sa mohlo stať reálne, takéto výhrady strácajú opodstatnenie.

Napriek originalite námetu sa divák pri Hromniciach po prevalení pointy začne nudiť podobne ako hlavný hrdina a to až do konca druhej tretiny filmu. Dialógom by prospelo viac šťavy a vtipu, veď predsa len má sa jednať o komédiu a nie o melancholické hľadanie vlastnej identity. Aj tak je ale radosť pozerať sa na Murrayho výkon, hlavne keď sa deprimovaný snaží dostať z bludného dňa von tým, že sa opakovane snaží sám seba vyprevadiť zo sveta. Murray je silná osobnosť a hodila by sa mu rovnocennejšia partnerka než presladená a nevýrazná MacDowell. Tiež si myslím, že voči divákovi by bolo fér, keby si tvorcovia aspoň trochu ponamáhali mozgové závity a predostreli na konci nejaké vysvetlenie toho, ako by k podobnej situácii a jej ukončeniu mohlo dôjsť.

Čierna smrť nie je úprimne nijako výnimočný film, vidieť na nej obmedzený rozpočet a podobnosť s mnohými podobnými dielami, predovšetkým Cageovým Honom na čarodejnice a Purefoyovým Solomonom Kaneom. Sympatický Eddie Redmayne si zopakoval úlohu stredovekého mnícha, ktorá mu sadla už v Pilieroch zeme. Sean Bean zase raz stvárnil postavu, o ktorej vám musí byť od začiatku jasné, že sa konca filmu nedožije. Aj Carice van Houten je podmanivá a hlavne presvedčivá. Lenže hlavným problémom Čiernej smrti je podľa mňa to, že je nevyvážená a jej druhá polovica v tajomnej osade sa zbehne veľmi rýchlo, pričom práve tam sa mal začať skutočný dej, akcia a napätie. Taktiež nechápem označenie horor, mysteriózny historický film vystihuje tento príbeh oveľa lepšie.