liberita

Film, ktorý možno na prvý pohľad vyzerá ako priblíženie zákulisia vzniku známeho internetového fenoménu sa oveľa viac zaoberá rozoberaním jeho osobnosti zakladateľa Facebooku a jeho vzťahov s jeho blízkymi. Na jednej strane je dobré, že sa vyhýba prílišnému používaniu odborných IT výrazov, čo by asi znechutilo väčšinu divákov, mňa vrátane. Na druhej strane má človek zo Sociálnej siete dojem, že aj keď sa označuje ako biografia, v skutočnosti mnoho vecí doháňa do vymyslených extrémov, aby tak bol film dramatickejší a zaujímavejší. Nič to ale nemení na kvalite scenára, hereckých výkonov Eisenberga a Garfielda či napínavom a pútavom príbehu. Hudobný doprovod je skvelý, hoci mu trochu vyčítam, že vyfúkol Oscara Počiatku Hansa Zimmera, ktorý sa mi páčil omnoho viac. No a najlepšia scéna z filmu je pre mňa jednoznačne vesliarske zápolenie dvojčiat na Temži sprevádzané zmodernizovaným Griegovým "Hall of the Mountain King".

Partičku poznám a aj keď sa určite nedá považovať za prezentáciu inteligentného či hlbšieho humoru, na slovenské chudobné (aj finančne, ale hlavne mám na mysli ich dramaturgčnú stránku ) televízne pomery je to pomerne slušná zábava. Tv show Vo štvorici po Slovensku vychádza práve zo základov, na ktorých bola budovaná jej staršia sestra. Určite je to originálny a zaujímavý nápad ako Slovákom prezentovať to najlepšie čo doma majú a ani o tom nevedia prostredníctvom televíznych kamier, známych zabávačov a detektívnych indícií. Lenže počiatočné nadšenie po prvom dieli opadlo a zostal po ňom pocit pramálo využitého potenciálu a humorných vsuviek. Z konkrétnych zaujímavostí našej vlasti sa naozaj spomínajú väčšinou len tie, ktoré pozná skoro každý, možno preto sú priblížené len veľmi povrchne a oveľa väčší priestor sa venuje nezáživným konverzáciám hlavných protagonistov. No a taký Kemka je neskutočne na nervy lezúca trápna a nudná osoba, ktorú by som určite zo seriálu vyhodila (a nikomu by asi ani nechýbal). Hviezdička za nápad, za aspoň pár panoramatických záberov a za skvelého Lukáša Latináka.

Pre mňa sklamanie. Noela Fieldinga som si obľúbila v I.T.Crowd a kvôli podobnému obsadeniu som čakala, že aj Mighty Boosh bude ladený podobne, prípadne aj ako Black Books či epizódy Simona Pegga a Nicka Frosta. Nestalo sa tak. Seriál je nemastný-neslaný a mnohé scénky sú skôr nudné a trápne, než zábavné. A to je naozaj škoda, pretože seriál s tak dobrým hereckým obsadením (Fieldingovi kolegovia z I.T.Crowd ale aj iní) by mohol byť zrealizovaný aj oveľa lepšie a hlavne humornejšie.

Plytký film o tom, aké majú niektorí ľudia pomýlené hodnoty je nudný a neprináša so sebou nič, kvôli čomu by sa ho oplatilo vidieť. Hlavná postava Driverovej je bezcharakterná a nesympatická a svoju reputáciu si nezlepšuje dokonca ani v presladenom a vyumelkovanom závere. Sally Field by radšej mala zostať výhradne pred kamerou, pretože to jej ide veľmi dobre, tu naopak vytvorila film pre ženy, ktorý im hovorí o tom, ako nie je nič dôležitejšie než vlastná krása a obdiv okolia, ani ich deti či najbližšie priateľky. Márnosť nad márnosť.

Nápad samotný o prevýchove neporiadnych potomkov v cudzine a v prísnejších podmienkach je fajn, ale celý seriál pôsobí príliš umelo a hrane. Tínedžeri sú totiž na konci vždy podozrivo pokorní, ľutujú, čo všetko zlé spravili a sľubujú, že sa polepšia a budú doma viac pomáhať. Akoby všetci šli podľa jednej šablóny a necelé dva týždne ich mohli zmeniť na nepoznanie, v čo teda vôbec neverím. Navyše sa mi nepáči, že mnohé rodiny nútia deti iných vyznatí alebo ateistov zúčastňovať sa na ich náboženských obradoch, pretože to je obmedzovanie slobody vierovyznania.

Bolo veľmi príjemné zas spolu vidieť Lea s Kate, ktorí od čias Titanicu dospeli a herecky dozreli na jedných z najlepších hercov súčasnosti a v aj v tomto filme predviedli vynikajúce a veľmi presvedčivé výkony. Núdzový východ je výbornou a presnou adaptáciou rovnomenného románu Richarda Yatesa, v porovnaní s ním má však svižnejšie tempo, čo filmu len prospieva. Zjednodušene nám príbeh v podstate hovorí o tom, aké ťažké môže pre človeka byť odpútať sa od pohodlia, bezpečia a istôt a odísť ďaleko, do neznáma a zažiť tam dobrodružstvá, po akých ale vie, že túži. Strach z neznáma ale aj dôležitosť, ktorú prikladáme názorom ľudí okolo nás sú často veľmi silným faktorom, ktorý nás dokáže výrazne ovplyvniť v našom rozhodovaní. Práve preto, že podobné situácie sú mnohým ľuďom známe, sú postavy April a Franka veľmi reálne a divák sa do nich dokáže vcítiť. Pri tom mu pomáhajú aj nevtieravé, ale predsa pôsobivé a krásne tóny piána Thomasa Newmana ale aj scény davu ľudí s podobnými osudmi ako Frank, kópie v rovnakom oblečení a podobnej práci. Nenaplnenie vlastných snov môže viesť k nudnému životu bez šťastia a končiť tragédiou. A to aj príklad tohto filmu, ktorému nedám päť hviezdičiek len preto, lebo poriadnu dávku na jeho celkovom presvedčivom výzore má hlavne jeho literárna predloha.

Chaos, ktorý sám seba považuje za bláznivú komédiu je v skutočnosti len bláznivý sled scén bez akejkoľvek kontinuity či logiky. Chris Klein je tu celý čas za debila, ktorý pchá kravám ruky do zadku a neustále sa dostáva do problémov, aby ho z nich vzápätí musel vyťahovať sfetovaný Orlando Jones. Nie je to úplne beznádejné, ale stále dostatočne trápne, hlúpe a nudné, aby som to už nechcela vidieť znovu.

Big Lebowski je fajn príkladom toho, aký rôzny vkus a názory diváci majú. Pre niekoho je to kultová záležitosť, pre mňa to je ale nudný a čudný film, ktorý ma ničím neoslovil a ktorý som prestala v tri štvrtine pozerať, pretože som sa obávala, že pri ňom zaspím. Minimálne kvôli hereckému obsadeniu a pár hláškam však určite stojí za to, aspoň časť z filmu si pozrieť a urobiť si naň tak vlastný názor. Pretože koľko ľudí, toľko chutí.

Priemerná akčná naháňačka, ktorá ma oproti mnohým podobným plus jedine v dosť sympatickom Stathamovi, ktorý dokáže okrem rozdávania rán všetkým naokolo vyzerať a komunikovať pomerne inteligentne, čo ani zďaleka nie je výsadou mnohých filmových svalnáčov. Nie je to zlý film, hoci ľahko predvídateľný dej v podstate nestojí za zmienku. Aj tak mi ale z dielne Luca Bessona podstatne viac sadla séria o jednom taxikárovi z Marseille. A myslím, že viac sadla aj Bessonovi samotnému.

Skvelá zombie komédia nestráca vtip a nadhľad a aj keď zo svižného tempa uberie, stále baví rovnako, dokonca práve vtedy vyznieva uveriteľnejšie. Mám rada filmy o zombies, a v poslednom čase sa ich točí dostatočne veľa, aby som si mohla ukojiť svoju túžbu vidieť živých mŕtvych rozširovať svoje rady. Práve Zombieland patrí spolu so Súmrakom mŕtvych a seriálom Walking Dead k tomu najlepšiemu, čo v tomto hororovom subžánri vzniklo. Popri sympatických postavách, vydarených a pútavých dialógov ma veľmi zaujala svojím prevedením séria Columbových užitočných rád potrebných pre prežitie v Zemi Zombies. Podarenou scénou je aj tá, v ktorej Eisenberg ako jedno z pozitív Zombielandu opisuje neexistenciu Facebooku, pričom o rok neskôr si v Sociálnej sieti zahral tvorcu Facebooku, Marka Zuckenberga. Záver v lunaparku je ozajstným pôžitkom, pri ktorom divák prežije spolu s hrdinami napínavé scény, ako by bol priamo v nich on sám. Chválim aj hudobnú stránku, od inštrumentálneho Davida Sardyho po fenomenálnu Metallicu a teším sa na pripravované pokračovanie.