liberita

Na Pixels som sa skutočne tešila a v traileroch pôsobil film milo, nostalgicky a zábavne. Z toho sa síce niečo prenieslo aj do filmu, ale v konečnom dôsledku je skôr sklamaním. Hlavná vec, čo mi vadila je, že vo filme je množstvo absurdít, pričom za najväčšiu považujem, že si niekto myslí, že neschopný ťuťmák, rola, ktorej sa Kevin James rád zhostil aj tu, by sa niekedy mohol stať prezidentom USA. A práve scény s Jamesom ako prezidentom pôsobia v Pixels naozaj žalostne. So Sandlerom to bolo o niečo lepšie, hoci tiež sa príliš nesnažil a výborný Dinklage nedostal toľko priestoru, koľko by si zaslúžil. Na celom filme navyše výrazne vidieť rukopis Chrisa Columba a jeho rodinných filmov. Ak by sa tento materiál dostal do rúk menej infantilnému režisérovi, menej absurdnému scenáristovi a hercom, ktorí vo svojich úlohách pôsobia presvedčivejšie; mohol sa stať Pixels jedným z filmov roka. Potenciál by na to mal a je škoda, že sa ho nepodarilo dostatočne využiť.

Jeden zo zaujímavejších hororov, ktorý nemá potrebu skĺzať k nechutnostiach a množstvu krvi a naopak viac sa snaží postaviť strach na atmosfére, ktorá dýcha štipkou gotiky. Páčilo sa mi použitie motívu havranov, ktoré pripomína dielo Edgara Alana Poe. Záver mierne prekvapivý, napriek tomu si ale myslím, že príbeh sa dal prepracovať aj hlbšie a mal väčší potenciál.

Good Luck Chuck síce nepatrí k tým najprepracovanejším komédiám na svete a je dosť predvídateľná, na druhej strane sa ale jedná aj o zábavný film s originálnym hlavným motívom. Tučniaky sú príjemným spestrením filmu, chémii medzi Albou a Cookom sa dá uveriť a tak mojou jedinou väčšou výčitkou voči tejto komédii zostáva prehnané množstvo sexistických výrokov najlepšieho kamaráta, plastického chirurga.

Tak krásny, hlboký a predsa jednoduchý animovaný film s posolstvom a bez zbytočného moralizovania sme tu už dlho mali. Veľmi originálny je aj dej filmu a jeho postavy a farebný kontrast fantázie a podvedomia so sivosťou skutočného sveta. Inside out si právom získava ovácie aj vo vedeckých kruhoch a nič negatívne, čo by som chcela na jeho adresu povedať ma ani po dlhšom rozmýšľaní nenapadá.

Zaujímavý príbeh o pozadí vzniku jedného z najvýznamnejších hororov, ktorý umožňuje pohliadnuť na Psycho z úplne novej perspektívy. Anthony Hopkins pôsobí vo svojej úlohe veľmi autenticky, hoci ešte viac som si vychytnula sarkazmus a výkon vynikajúcej Helen Mirren. Oceňujem aj snahu aby sa hereckí predstavitelia podobali svojim predchodcom a rada som po dlhšom čase videla vo filme aj keď len v malej úlohe Jamesa D´Arcyho.

Vynikajúci film, ktorý u mňa vyvolal to, čo už dlhšie žiadny iný, takmer ma priviedol v niektorých scénach k slzám. Mocný príbeh stojaci na silných historických pilieroch, skutočných udalostiach a hudbe, na ktorej spolupracoval aj majster Zimmer. Vyzdvihovať opäť do nebies herecký výkon Helen Mirren nie je nevyhnutný, už je skôr samozrejmosťou. Pozitívne prekvapuje skôr Reynolds, ktorého som kedysi za ktovieakého herca nepovažovala, ale vo svojich posledných filmoch postupne dokazuje, že som ho možno trochu zle odhadla. Atmosférická, umelecká a pôsobivá, taká je stručne Dáma v zlatom.

Pôvodný film z 80.rokov som zatiaľ nevidela, takže nemôžem porovnať. Mne sa Poltergeist páčil, hoci vo viacerých momentoch zachádzal trochu do klišé, niektoré veci vôbec nedávali zmysel a rodičia, čo si najprv nevšímajú varovné signály a potom vykrikujú, ako len chcú späť svoju dcéru, sú už mierne otrepanými postavami. Na druhej strane zapôsobilo na mňa, ako sa horor vo viacerých sekciách prelínal povedala by som s temnou fantasy (svet duchov, svetlá, útočný strom). A nechýbajú ani vtipné scénky na odľahčenie. Herecky zaujala hlavne dvojica najmladších súrodencov, Sam Rockwell si nikdy moje priveľké sympatie nezískal a Jaredovi Harrisovi chýba charizma, akú by si jeho postava vyžadovala.

Milý a príjemný film s dvoma vynikajúcimi herečkami, z ktorých Keira ukazuje svoju tínedžerskejšiu tvár a Chloe dospelácku a tak sa stretávajú spolu na pol ceste. Samotný dej je síce dosť predvídateľný a nemá príliš čím prekvapiť, nájdu sa v ňom ale aj zábavnejšie momenty a ak máte chuť na fajn oddychový film s kvalitným hereckým ansáblom, je Laggies práve pre vás.

Až do záverečných titulkov som netušila, že tento film režíroval Matthew Vaughn, potom mi ale začalo byť všetko jasné. Napriek očividnej podobnosti s perfektným Kick Assom sa mi tento film páčil oveľa menej a môže za to hlavne fakt, že nezaujímavý Taron Egerton nemá vôbec nič z charizmy a čara, ktorým disponuje Aaron Taylor Johnson. Dobre ale padlo vidieť Colina Firtha po všetkých tých rolách anglických gentlemanov v trochu akčnejšej pozícii a tradične dobrý výkon predviedli aj Mark Strong a Michael Caine. Samuel L.Jackson na druhej strane pôsobil až príliš sfetovane, spôsob boja jeho asistentky bol ale ozaj unikátny. Menej sa mi tiež pozdával príbeh, kým sme zostali pri tajnej službe, okej, ale ten zákerný plán s mobilmi a celý záver sa už príliš zvrhli do chaotického mainstreamu, v ktorom lietajú guľky všade okolo, ale hlavného hrdinu nič zraniť nedokáže a ešte si to nakoniec vychutná aj so švédskou princeznou (tomu sa mimochodom kráľovské kruhy vo Švédsku asi príliš nepotešili).

Skutočne akčná a rýchla jazda plná perfektných efektov, ktorú si vychutná aj niekto, kto až tak neobľubuje akčné filmy, podobne ako ja. Je pravda, že niektoré scény už z akcie až prechádzajú do science fiction, pri pohľade z nadhľadu je to však stále len súčasť obrej dávky zábavy a príbeh do seba dobre zapadá. A napriek plnohodnotnému deju zostáva najlepšou časťou filmu, ak nie aj celej série finále, kde sa tvorci naozaj krásnym a pôsobivým spôsobom rozlúčili s Paulom Walkerom, doslova ho nechali odpočívať v pokoji a zároveň nechali zvyšným postavám otvorené dvere do ďalšej časti.