liberita

Výborný argentínsky film, ktorý nám postupne predstaví šesť historiek, v ktorých vystupujú rôzni hrdinovia, ale niečo majú spoločné, túžbu po pomste a odplate. Prináša mnohé nečakané zvraty, dramatické zmeny ale aj mnohé vtipné scény, hoci väčšina z nich je hlavne z kategórie čierneho humoru. Príbehy nie sú úplne vyvážené, majú rôznu dĺžku aj kvalitu. Na jednej strane vysoko hodnotím príbeh o dvoch šoféroch v pustine a o pasažieroch lietadla, na druhej strane príbeh o automobilovej nehode v porovnaní s ostatnými stráca napätie a dynamiku. Príbeh o sťažnostiach proti odťahovke sa asi najviac podobá reálnym príbehom zo života, zatiaľčo svadobná historka je už trochu pritiahnutá za vlasy. To ale nič nemení na tom, že spolu sú Divoké historky výborným filmom, predstavujúcim v honbe za spravodlivosťou temnejšie zákutia ľudskej povahy.

Po zhliadnutí traileru ma film zaujal, ale priveľké očakávania som od neho aj tak nemala. Trailery ale môžu byť zradné a podobne to podľa mňa bolo aj v tomto prípade, lebo film bol naozaj skvelý, napínavý, prekvapujúci, miestami vtipný, miestami dramatický. Vývoj postavy Loua (skvelý a presvedčivý výkon Gyllenhaala) od samotárskeho zlodejíčka a mierneho čudáka k ambicióznemu, dravému a nevzdávajúcemu sa vlastníkovi vlastnej spoločnosti je fascinujúci a vierohodný a zároveň vrhá tieň na typicky americké prenasledovanie vlastných cieľov aj cez mŕtvoly (v tomto prípade do slova a do písmena). Jediná výhrada, ktorú voči filmu mám je pár scén medzi Louom a Ninou, ktoré filmu zbytočne spomaľujú tempo.

Ja Frankenstein dosť pripomína Van Helsinga či Underworld a pôvodného príbehu o doktorovi Frankensteinovi a jeho monštre od Mary Shelleyovej sa drží len veľmi málo. Celá zápletka filmu je v skutočnosti dosť stupídna a film je dosť nudný. Že na jednej strane vojny sú padlí anjeli, ktorí sa zmenili na démonov to beriem. Ale že ľudstvo odveky ochraňujú gargoylovia ktorí sú v skutočnosti nebeskí bojovníci a stáročia sa ukrývajú v katedrále pod vedením vlastnej kráľovnej je predstava tak hlúpa, že nechápem ako sa herci pri mnohých scénach nedusili od smiechu. Spomenutý Van Helsing mal aspoň charizmu Hugha Jackmana a spolu s Underworldom aj uhrančivý pohľad Kate Beckinsale. Ja Frankenstein však nemá nič, Aaron Eckhart sa len tvári temne a ničím nepripomína svoj vlastný výkon v úlohe Harveyho Denta v Temnom rytierovi. Bolo fajn vidieť po dlhom čase Mirandu "Eowyn" Otto, ale aj herečka z Pána Prsteňov by si zaslúžila lepší film a uveritelnejšiu postavu.

Samotný nápad filmu, čo by ľudia dokázali, ak by mohli viac až naplno využívať potenciál svojho mozgu ma zaujal, už v minulosti bola táto téma predmetom mnohých debát a bude zaujímavé sledovať či sa v tejto oblasti podarí dosiahnuť v budúcnosti nejaký pokrok a ak áno, tak aký. Avšak v tomto filme táto otázka podľa mňa dokonale popletená, pritiahnutá za vlasy a oveľa presvedčivejšia a pravdepodobnejšia mi príde verzia, ktorú nám predstavil Bradley Cooper v žánrovo podobnom Všemocnom. Príklad : Hlavná hrdinka po určitom čase dokáže pohybovať vecami a ľuďmi, ovládať televíziu, rádio, či internet ale napriek tomu na Číňanov aj Francúzov stále hovorí anglicky, aj keď vie, že jej nerozumejú. No a ten záver...nebudem spoilerovať, ale myslím si že záver je už naozaj vrcholom absurdity, ktorá sa vo filme od začiatku hromadila. Nič proti Scarlett ani Bessonovi, ale obaja majú na viac, Lucy má k vrcholu ich filmografie veľmi ďaleko.

Napriek tomu že viaceré scény filmu obsahujú skvelé gagy, je film viditeľne slabší než Méďa. Predovšetkým za to môže predstaviteľ hlavnej úlohy, Seth MarcFarlane. Ako režisér má nepochybne viaceré kvality a dokáže ľudí ako pobaviť, ako herec je však mizerný a absolútne mu chýba charizma. Jeho romanca s Charlize Theron, ktorá mimochodom tiež nepodáva zrovna najlepší výkon svojej kariéry, je neprirodzená a bez chémie. Film ako sme si už pri McFarlaneovi je niekedy tiež až zbytočne nechutný, čo mu uberá na kvalite. Naopak ma potešil Neil Patrick "Barney Stinson" Harris, zosobňujúci westernovú verziu svojej najslávnejšej postavy. A samozrejme Liam Nesson je pre každý film v ktorom sa objaví jeho prvoradým pozitívom, či už je v úlohe right alebo bad guya. Aby som to zhrnula, tento film má pár veľmi dobrých a zábavných scén a pár kvalitných hercov a keby sa v hlavnej úlohe objavil skutočný a sympatický herec a scenáru by sa ubrali zbytočné nechutnosti bol by ešte oveľa lepší.

Možnože s iným hereckým obsadením by bol Bucket List až príliš patetický, ale s Freemanovou charizmou a Nicholsonovým ostrovtipom je to príjemný príbeh, ktorému okrem emotívnejších scén nechýba adrenalín a dobrodružstvo. Ukazuje, že napriek chorobám, starobe či nepriazni osudu rozhodne netreba strácať chuť do života a bez ohľadu na to, koľko času zostáva, vychutnať si ho naplno do posledného dúška.

Úprimne som od filmu s tak kvalitným hereckým obsadením (hlavne Murray a Goodman potešili) a v rámci vojnových filmov originálnou zápletkou čakala viac. Rozbieha sa sľubne, má pár lepších hlášok, ale postupne sa čaro a záujem vytráca a nastupuje apatia, scenáru jednoznačne chýba šťava a trochu viac akcie a dobrodružstva. Predlohu nepoznám, ale film zostal tak na polceste, nie je zlý, ale mal potenciál byť o dosť lepší.

Pred videním Let´s Be Cops som o filme nemala žiadne informácie, tým pádom ani očákavania. Výborne som sa ale na ňom pobavila, podľa môjho názoru je kvalitatívne o niekoľko tried vyššie než žánrovo podobný 22 Jump street, dokonca sa do určitej miery, hlavne v otázke hrdinstva a odvahy bežných ľudí podobá na Kick-Assa. Johnson a Wayans si ako parťáci dobre sadli, Riggle im tiež dobre sekundoval. Potešila ma prítomnosť Jamesa D´Arcyho ktorého som pôvodne pod množstvom tetovaní ani nespoznala. Let´s Be Cops možno na prvý pohľad atraktívne nevyzerá, ale ak máte radi komédie z policajného prostredia, určite dajte filmu šancu. Nesklame vás.

Škoda preškoda tak nevyužitého materiálu. Námet mal pritom film jasný, už k nemu potreboval len slušný a napínavý scenár a pôsobivé triky, elementy ktoré by spoločným úsilím vytvorili perfektný a desivý horor, ktorý zostane ešte dlho v pamäti a nedá spávať. K vytvoreniu podobného diela ale nedošlo. Namiesto toho sme dostali naservírovaný viac než priemerný horor, ktorý často skĺzava skôr do rodinnej drámy. Som toho názoru, že kvalitný horor by mal byť gradovaný od počiatočného pocitu napätia k bombastickému finále plnému strachu, prekvapení a zvratov. V Annabelle sa však desivejšie scény často miešajú s konverzačnými, kde postavy hovoria doslova o ničom. Ako by mal film pocit že nás priveľmi vystrašil, tak nás chce trochu upokojiť, aby sme stále zostali sledovať. Vzápätí je ale ďalšia scéna opäť hororovejšia, však zo žánru netreba vybočiť úplne. A potom zase niečo na ukľudnenie (alebo skôr na unudenie) a tak to ide celý čas. Ani herecké obsadenie to nezachraňuje, Annabelle Wallis bola obsadená zrejme len kvôli zhode mena, ale zniesť sa dá, naopak na jej hereckého partnera sa vôbec nedá pozerať, v každej scéne v ktorej bol ma svojou neskutočnou neschopnosťou a stupiditou poriadne vytáčal. Myslím si a určite nebudem sama, že z Annabelle by bol oveľa lepší film, ak by sa ňom podieľal ten istý producentský tím, ktorý poznáme zo Zajatia démonov. Aj v ňom boli scény s bábikou Annabelle a hoci ich nebolo veľa, spolu boli oveľa lepšie ako celý film Annabelle.

Po filme Kick-ass 2 je 22 Jump Street už druhým výrazným sklamaním mojich očakávaní, ktoré som mala po zhliadnutí prvého dielu a to obzvlášť po pozitívnych recenziách, ktoré som o filme čítala. Výbuchy smiechu sa nedostavili a dej výrazne kopírujúci prvý diel tiež veľmi neočaril. Jonah Hill je tu stále za trápneho a nudného a Channing zase za tupca, Ice Cube zostáva tvrdý ako kocka ľadu, reálne mi uniká zmysel pokračovania kopirujúceho prvú časť. Sklamanie, nenaplnené očakávania a dúfanie, že ak dôjde k tretej časti, tak si k nej sadnú noví scenáristi a prídu s originálnejším a novším scenárom.