liberita

Nádherný filmový zážitok s fantastickou Desplatovou hudbou, tajomným prostredím, štipkou humoru a miernou hororovou atmosférou je ideálny pre všetkých milovníkov rozprávok v ich tradičnej podobe. Scenár nie je zbytočne opisný ako v prípade iných rozprávok a postavy rozprávajú iba to čo má skutočne v daný moment zmysel. Nenechajte sa odradiť faktom, že sa jedná o film prezentovaný skôr na filmových festivaloch než v kinách ani tým, že tu hrá Salma Hayek. Rozprávka rozprávok je totiž filmovým dielom, na aké len tak skoro nezabudnete.

Labyrint ticha je filmom o mladom ambicióznom advokátovi, ktorý koncom 50.rokov vo Frankfurte začína objavovať pravdu o koncentračnom tábore v Osvienčime, dovtedy neznámu pre veľkú časť nemeckej populácie. Čím hlbšie sa však do rozsiahleho prípadu ponára, tým viac začína pochybovať o ľuďoch okolo seba aj o sebe samom. Intenzívny a kvalitný filmový zážitok, ktorý sa venuje dôležitým historickým témam. Autentické spracovanie, dobré herecké výkony a pútavý scenár. Jedinou menšou výhradou, ktorú by som voči filmu mala je maličko prestrelená stopáž, kvôli ktorej film miestami stráca tempo, hoci neprestáva byť rovnako zaujímavý.

Vynikajúci film, ktorý nepustí od prvého záberu až do záverečných titulkov. Môže za to predovšetkým kvalitný scenár s uveriteľnými a reálnymi postavami, vďaka čomu sa do ich kože možno ľahko vžiť. Aj po hereckej stránke je Men, women & children veľmi dobre zvládnuté dielo, pričom svojím výkonom zaujme hlavne Ansel Elgort a bolo fajn vidieť Adama Sandlera v inej než jeho klasickej komediálnej polohe. Jennifer Garner som navyše ešte predtým v tak opovrhnutia hodnej postave stalker matky nevidela. Hoci sa vynára spojitosť s tematicky podobným Disconnect, osobne som toho názoru, že film Jasona Reitmana vám v pamäti zostane dlhšie. A dúfam, že režisér Juno a Lietam v tom nám v budúcnosti prinesie aj ďalšie podobne zaujímavé a unikátne kúsky.

Je pravdou, že humor Black-ish je takmer výlučne založený na rasových otázkach, ktoré má koniec-koncov už aj v samotnom názve; a je tiež pravdou, že niekedy to už pôsobí až príliš silene. Napriek tomu sa na eskapádach tejto bláznivej rodinky dá dobre pobaviť a Black-ish tak považujem za jeden z lepších súčasných sitkomov.

Nechcela som dať najnižšie hodnotenie, ale ani po dlhej úvahe som neprišla na nič, čo by si zaslúžilo aspoň tú jednu hviezdičku. Už pred zhliadnutím filmu som špekulovala nad tým, načo Marvel remakuje svoje filmy staršie v niektorých prípadoch len o pár rokov. Ani v prípade druhého Hulka ani v prípade Spidermana tento postup nevyšiel a pri Fantastickej štvorke dopadol asi najhoršie. Zmyslom novej verzie by malo byť spraviť veci minimálne na úrovni kvality tých pôvodných, ideálne oveľa lepšie. Prvé dva diely Fanstastickej štvorky tiež nepatria k vrcholom kinematografiky, sú však zábavné a postavám v prevedení Chrisa Evansa a Jessicy Alba nechýba charizma, sympatia a šarm. Naproti nim máme v novej verzii nemastných-neslaných, z ktorých ma najviac iritovala ľadová aura nepreniknuteľnej Kata Mara. Ťažko uveriť, že nevýrazný Reed je tým istým hercom ako famózny hudobný študent vo Whiplash. Aj to však dokazuje, že hoci herci tiež tomu nepomohli, hlavná chyba filmu spočíva v scenári, ktorému absolútne chýba vtip a naopak prekypuje nudou. Tvorcovia sa celou mocou snažia byť temní a všetko sa nasilu odohráva v slabo osvetlených priestoroch, príbeh Fantastickej štvorky ale skrátka taký nie je. Úprimne dúfam, že tvrdá kritika a nízke zisky odradia tvorcov od toho, aby nám v najbližších rokoch naservírovali druhý diel podobnej zmesi filmového odpadu.

Musím povedať, že Burying the ex je oveľa zábavnejší film, než by som čakala a hoci horor v ňom očividne hrá vedľajšiu úlohu, vyskytne sa tu aj pár strašidelnejších momentov aj pripomienok žánrových klasík. Po hereckej stránke sú výkony priemerné, ani príliš nezaujmú, ani neurazia, najviac z nich vyniká "ex" Ashley Greene. Námet síce tiež nie je z tých najoriginálnejších, ale celé je to spravené s veľkou chuťou a preto je to pohodová jednohubka, ideálna pre páry, čo majú záľubu v komédiách so štipkou hororu.

Zaujímavý film, ktorý prináša ďalší novší pohľad na postavu Pabla Escobara. Benicio del Toro sa naňho síce fyzicky až tak nepodobá, napriek tomu však podáva rovnako presvedčivý výkon ako vždy a Josh Hutcherson priniesol našťastie so sebou o niečo menej dramatičnosti než mohol. Hlavným pozitívom filmu je autentická atmosféra a tiež skutočne napínavý dej, v ktorom si ťažko možno byť niečím istý, keďže konanie Escobara bolo často nepredvídateľné. Výborná je aj pasáž, v ktorej Nico pri plnení úlohy, ktorú mu Escobar zadal, bojuje sám so sebou a vlastným svedomím. Záverečné titulky však mohli byť spracované trochu lepšie, v zmysle toho čo sa napríklad stalo potom s Escobarom, jeho blízkymi a Kolumbiou, vytvoril by sa tak úplnejší obraz.

Woody Allen nikdy nepatril k mojim obľúbeným tvorcom, preto som jeho filmy príliš nepozerávala. Tento sa však odohráva v magickej Barcelone a prináša so sebou v hereckom obsadení viaceré zaujímavé mená, preto som sa rozhodla dať mu šancu. Škoda premárneného času. Komentovanie celého deja rozprávačom je smiešne až trápne a všetky prítomné postavy sa chovajú tak nelogicky, že je prakticky nemožné vyvinúť si k niektorej z nich sympatie. Vzhľadom k tomu, že Penelope vyhrala za Vicky Cristinu Barcelonu Oscara by som očakávala, že sa vo filme objaví viac a jej postava mohla byť hlbšia, žiarlivejšia a vášnivejšia. Javier Bardem sa tiež príliš nesnaží a Scarlett s Rebeccou sú tu naozaj iba na pozeranie. Najviac ma ale asi iritovala scéna, v ktorej Bardem Penelope asi stokrát zopakuje aby rozprávala anglicky, vtedy som film naozaj skoro vypla. Hviezdička za Barcelonu.

Perfektný film plný skutočne zábavných momentov aj kvalitných a presvedčivých hereckých výkonov. To všetko v príjemnej atmosfére s tak akurátnou dávkou tradičnej rodinnej drámy. Už dlhšie som nevidela film, kde by boli všetky prvky tak pekne vyvážené a navzájom do seba zapadali ako kúsky skladačky.

Unfriended je síce naozaj jednoduchý a dosť stupídny film, na druhej strane stojí za obdiv, že s tak malým rozpočtom si dokázal získať dosť veľké publikum. Samozrejme, že pritom využíva popularitu sociálnych sietí a nečudovala by som sa, keby začal v oblasti hororu podobnú revolučnú vlnu ako kedysi Záhada Blair Witch a získal aj kultový status obdobný tomuto filmu. Plus treba filmu uznať, že sa dotkol témy cyberbullingu, ktorá je momentálne dosť aktuálna a v mnohých prípadoch prekračuje mieru humoru k psychickému týraniu. Na druhej strane by ale nezaškodili, ak by sa postavy chovali trošku rozumnejšie a logickejšie a scenár by bol prepracovanejší.