liberita

Naozaj vydarená komédia o partičke chlapíkov, ktorí všade chodia zásadne v tmavých farbách a chránia celú planétu pred hrozbami z vesmíru, bez toho že by niekto z nás o ich existencii čo i len tušil. Na filme oceňujem spracovanie ústredného motívu, humorné hlášky a vzájomný herecký koncert Tommyho Lee Jonesa a Willa Smitha, ktorí sú podľa mňa fajn parťáci, hoci už na prví pohľad úplne odlišní. Asi najviac sa mi páči scéna, kde vyberajú vhodných nových zamestnancov do MiB, ale aj titulná pieseň „Men in Black“, ktorú naspieval pre film sám Smith osobne. S odstupom rokov triky a efekty pre mňa síce stratili na kvalite a po opakovanom pozretí narazíte na chyby a nezrovnalosti, ktoré ste si pôvodne vôbec nevšimli, aj tak však považujem Mužov v čiernom za jednu z najlepších sci-fi komédií, ktoré som zatiaľ videla. Mimochodom vlastniť skutočne taký deneuralyzér, ako majú agenti MiB by sa mi tiež páčilo.

Jednoduchá a pritom účinná, zábavná a svieža, taká je v stručných rysoch komédia kreatívneho dua Simon Pegg a Nick Frost, ktorí sa už spoločne podieľali na filmoch Súmrak mŕtvych, Jednotka príliš rýchleho nasadenia a momentálne pripravujú ďalše pokračovanie tejto krvavo-zmrzlinovej série. V Paulovi už nehrajú pod režisérskou taktovkou Edgara Wrighta a celý film pôsobí viac americky než britsky, samozrejme za to môže ale aj fakt, že sa natáčal a odohráva sa v USA. Niekto by Vám mohol tvrdiť, že je vhodný len pre verných fanúšikov sci-fi sérií, komiksov či mimozemšťanov, ale ja si to nemyslím. Je pravda, že niektoré vtípky tým pádom celkom nepochopíte, ale to Vám ani v najmenšom nezabráni, aby ste si celý film užili, ako sa patrí. Hlavný podiel na jeho kvalite má už spomenuté ústredné duo, z ktorého sa neskôr s mierne neotesaným Paulom stane trio a neskôr po, povedzme, únose pravovernej Američanky Ruth kvarteto. Ja som sa na nich výborne pobavila, či už sa jednalo o Paulov rozhovor so Stevenom S., neznámosť Adama Shadowchilda, kresbu troch bradaviek, ale aj na tuposti dvojice agentov a neslávnom konci Veľkého Šéfa. Skrátka, vyvážená porcia humoru, akcie, nostalgických spomienok, road tripu, emócií a popkultúrnych odkazov nesklame nikoho, kto si ju pozrie bez ohľadu na žánrové preferencie dotyčného diváka.

Jedná sa o výnimočný počin režiséra M.Night Shamalyana, ktorý si podobne ako Woody Allen, rád strihne vo svojich filmoch nejakú roličku. Znamenia sa mi páčili a keď som ich videla po prvý krát takmer pred desiatimi rokmi, urobili na mňa slušný dojem. Je pravdou, že prvá polhodinka sa rozbieha dosť pomaly a dialógy vo viacerých scenách sú pridlhé, taktiež som mala dojem, že otázkam viery sa venovalo trochu priveľa priestoru, postava policajtky Caroline mi bola dosť nesympatická a vadilo mi, že v závere chýbalo vysvetlenie a zodpovedanie niektorých otázok. Pre mňa mala však táto snímka vždy viac pozitív než negatív. Po prvé, nikdy som príliš neobľubovala Mela Gibsona, ale tu som uznala jeho herecké kvality, rovnako ako výkon rodiacich sa hviezd Joaqina Phoenixa a Abigail Breslin. Po druhé, na mňa zapôsobila práca s kamerou, hoci obyčajne si vo filme také veci nevšímam. Po tretie sa mi páčil ústredná dejová línia, mám rada nevyriešené záhady, ku ktorým patria aj kruhy v obilí. Atmosfére výrazne dopomáha skvelá a v pravých chvíľach desivá hudba Jamesa Newtona Howarda, ktorý s režisérom spolupracoval aj na jeho ďalších projektoch. Je tiež vidieť, že film vo viacerých ohľadoch (či už náhodne, alebo účelovo) pripomína dielo veľmistra hororového žánru Stephena Kinga, či už sa jedná o strašidelnosť a záhadnosť niečoho tak obyčajného ako je kukuričné pole, alebo o význam detských postáv. No a na záver, je mi sympatická idea sily osudu, neexistencii náhod a význame tak drobných vecí ako je pohár čistej vody.

Musím povedať, že pred videním tohto filmu som sa návrat do Atlantídy tešila, pretože sa mi veľmi páčil prvý diel a obľúbila som si jeho hrdinov. To som však ešte netušila, že tento film spolu s Malou morskou vílou 2 či Zvonárom od Matky Božej 2 patrí do skupiny pokračovaní úplne zbytočných, nudných a ani po päty nesiahajúcich ich predchodcom. Dej nie je jednotný, v podstate sa jedná nie o jednoliaty film, ale trio nenadväzujúcich príhod. Snaha o tajomnosť je v nich síce viditeľná, ale s priemernou animáciou a mizerným scenárom neúčinná. Podľa mňa spočíva hlavný problém celého filmu v tom, že na ňom nespolupracovali osvedčení a skúsení autori prvého dielu, ale aj ďalších disneyoviek, ale úplne iní a pre mňa neznámi ľudia. Možno keby sa ho chopili pôvodní tvorcovia, dopadlo by to lepšie. A taktiež mi v pokračovaní chýba hudba Jamesa Newtona Howarda.

Hoci u Disneyho zásadne uprednostňujem klasickú ručnú animáciu, akou oplýva napríklad Malá morská víla, Atlantída patrí k mojim najobľúbenejším filmom tohto štúdia. Môže za to predovšetkým zaujímavý dej, ktorého základný motív, potopené mesto Atlantídu si tvorcovia rovnako ako pri Herculovi požičali z gréckej mytológie a histórie. Všetky ostatné prvky sú však výsledkom bohatej fantázie tvorcov, od napínavých akčných scén po výnimočne dobrý a humorom nabitý scenár. Atlantídu som videla v slovenskom dabingu a dodnes pre mňa zostávajú niektoré hlášky, ktoré v nej padli, jednoducho nezabudnuteľné. Osobitnou kapitolou je kvalitná hudba Jamesa Newtona Howarda, osobitne sa mi páčil track "The Crystal Chamber". Podľa mňa je Atlantída výborným, pohodovým filmom nielen pre deti.

Prelomové prepojenie počítačovej animácie a reálnych prírodných záberov je výrazným plusom tohto animovaného filmu zo štúdia Disney. Po prvýkrát som ho videla v kine a bol to pre mňa rovnaký zážitok ako o niekoľko rokov neskôr filmy s technológiou 3D. Dobrodružný príbeh možno neoplýva množstvom zvratov a jeho záver je dosť predvídateľný, ale aj tak zostáva jeho pozeranie príjemne a zaujímavo stráveným časom. Aladar je svojou odvahou a neochotou predčasne sa vzdávať sympatická postava, hoci trochu idealistická a jeho opičí priatelia sú podarení. Krásnym doplnkom prostredia je hudba Jamesa Newtona Howarda, za najlepšie piesne zo soundtracku považujem "The egg travels" a "Breakout", čo je zároveň sprievodná hudba k mojim dvom najobľúbenejším scénam z celého filmu.

Dosť slabý animáč, ktorému síce nechýba originalita, ale to je asi jeho jediné výraznejšie pozitívum. Inak je naozaj nudný a príbeh o zakázanej láske dvoch záhradných trpaslíkov zo znepriatelených záhrad ma za srdce nechytil. Ako by aj mohol, veď ako hlúpo a divne to znie, keď si to máte len predstaviť, nieto ešte to reálne vidieť vo filme. Gnomeo a Julia ma nenadchlo ani po animačnej stránke, hudobná je tiež slabá, piesne Eltona Johna sú nezaujímavé a otravné a slušných vtípkov sa v celom filme nájde oveľa menej než v ktorejkoľvek Shakespearovej pôvodnej komédii. Jednoducho nevýrazný, šedý priemer v žánri animovaných rozprávok.

Páči sa mi, že štúdio Disney sa v tomto snímku vrátilo k pôvodnej ručnej animácii, pretože aj to patrí k filmovým prvkom, ktoré mám v disneyovkách najradšej. Ústredný motív žabieho princa si síce Princezná a žaba požičala zo známej rozprávky bratov Grimmovcov, spracúva ho ale v úplne iných, nových a originálnych súvislostiach. Pozitívne by som vo filme hodnotila farebnosť, mágiu New Orleans a okolia, postavy Louisa a Raya ako aj odlišnosť hlavnej hrdinky od zvyčajných princezien. Výborný a správne desivý bol aj voodoo chlapík, pripomínajúci so svojimi duchmi Rasputina z Anastázie. Veľkým negatívom sú však pesničky, ktorých je v celom filme priveľa, rušia zábavu a sú úplne zbytočné. Jazzové prvky a samotná hudba Randyho Newmana by úplne stačili, takto človek pri pozeraní filmu niekoľko dlhánskych minút len pretrpí alebo pretočí.

Jeden z menej známych animovaných filmov štúdia Disney sa v kinách dlho neohrial a ani nemal veľké tržby. Spracúva námet zo známej knihy Roberta Louisa Stevensona, Ostrov pokladov a dáva mu nový rozmer prenesením príbehu z morí a ostrovov do rozľahlého vesmíru. Treba povedať, že je to osviežujúca zmena, hlavne preto, že základný dej, postavy a dialógy zostavili zachované z pôvodnej verzie, dokonca je vzťah Jima a Silvera ešte prepracovanejší. Pobavil ma Morfy aj Ben, Silver ako komplikovaná, ale aj tak tomu sympatická postava, nepáčila sa mi ale kapitánka a profesor. Animácia zostáva založená na klasickej ručnej animácii a to je dobre. Zaujímavý príbeh a prostredie taktiež dobre dopĺňa výborná hudba Jamesa Newtona Howarda. Napriek všetkým jej pozitívam Planéta pokladov však k mojim najobľúbenejším disneyovkám nepatrí.

Výborná, osviežujúca a zábavná animovaná rozprávka od štúdia Dreamworks, ktorá Vás nadchne prepracovanou, pestrofarebnou animáciou, vtipným scenárom, zaujímavým dejom a dobrodružnými scénami. Eldorádo spracúva známu legendu o bájnom juhoamerickom meste Inkov celom zo zlata, ale trochu pletie historické fakty, keď do deja zasadzuje postavu Hernána Cortéza, dobyvateľa aztéckej ríše v Mexiku. Hudbu zložil vynikajúci Hans Zimmer v spolupráci Johna Powella, oproti jeho iným dielam je však o niečo slabšia. No a piesne Eltona Johna sa mi príliš nepáčili a myslím, že sa k deju ani veľmi nehodili. Krásna animácia však aj tak zatláča hudbu do úzadia a je základným pilierom tejto milej a príjemnej snímky.