liberita

Nepovažujem sa žiadnu puritánku, ale mám pocit, že v poslednom čase sa z toho, čo nám Hollywood servíruje označované ako komédiu, vytratil akýkoľvek inteligentný humor. A všetko, čo z neho zostalo, sú všadeprítomné pohlavné orgány, neustále narážky a debaty o sexe a pohlavných orgánoch, fajčenie marihuany a ostré a často opakované vulgarizmy. Ak by tomu malo tak byť, tak film V cudzej koži do tohto žánru perfektne pasuje. Samotný hlavný motív o výmene tiel je zrecyklovaný z množstva starších filmov a nemá už čím prekvapiť. Batemana mám pomerne rada, na Reynoldsa a Wilde sa dá pozerať,a hviezdička navyše šla za pieseň Coldplay, Every Teardrop Is A Waterfall. Napriek očividnej snahe tvorcov o ich víziu zábavy, som sa však veľmi nezasmiala.

Za posledné roky vedomostné súťaže na našich staniciach buď vôbec nechodia, alebo sú to pseudovedomostné nudné relácie recyklujúce opotrebovaných moderátorov (Duel na Stv 1, Páli Vám to ? s mizerným Kočišom). Ani Riskni milión nedosahuje úroveň Riskuj ! Štefana Bučka, čo bola moja obľúbená kvíz šou. Priemerná relácia však má sympatického a vtipného Vlada Voštinára, ktorý súťažiacich často nepriamo navedie na správnu odpoveď. Nesúhlasím s názorom, že otázky sú príliš ťažké, alebo že vyhrať milión je v súťaži nemožné. Len sa skrátka ešte nenašiel nikto s vyváženou kombináciou vedomostí a zdravého sedliackeho rozumu, čo by to dokázal.

Tento seriál bežiaci momentálne na stanici Spektrum nie je síce primárne zameraná na vzdelávanie, ale aj tak sa z nej možno dozvedieť zaujímavé a hlavne užitočné informácie, pokiaľ samozrejme bývate v oblasti, kde sa Vám do domu môže nasťahovať všakovavé potvorky. Prekvapivo sa občas miestami vyskytne aj napínavejšia či vďaka hlavnému deratizátorovi Billymu aj zábavnejšia pasáž. Naopak, rodinné patálie a trápne a nudné rozhovory deratizátorov s rodičmi tu nemajú čo robiť, kazia imidž celému seriálu.

Vynikajúci film výborne prepájajúci historické pozadie, dobrodružné scény, napínavé súboje, milostnú líniu a krásne scenérie. Okrem toho, jedna z mála adaptácií, ktoré sú výrazne kvalitnejšie než samotná knižná predloha. Film sa od príbehu J.F.Coopera vo viacerých bodoch veľmi odlišuje, ale je to zmena k lepšiemu. Day-Lewis dokazuje vo svojej najznámejšej úlohe, že je špičkový herec a profesionál v každej scéne. Soundtrack Trevora Jonesa patrí k vrcholom jeho kariéry a záverečná štvrťhodinka filmu patrí doteraz k tomu najlepšiemu, čo zatiaľ vo filmovej histórii vzniklo.

Uznávam určitý status kultu, ktorým oplýva tento film a rešpektujem nostalgiu tých, ktorí ho videli ešte v kine. Pravdou však je, že na rozdiel od napínavého začiatku som sa uprostred filmu dosť nudila a rodinné scény mi dosť vadili, lebo boli nadbytočné a nezaujímavé. Pekný koniec to ako tak vynahradil a myšlienka nadväzovania spojení pomocou hudby a jednoduchých melódií sa mi páčila. Samotná hudba, ktorú opäť skomponoval výborný John Williams je jedným z najsilnejších prvkov filmu, spolu s vizuálnymi efektami a hrou so svetlom. Od majstra Spielberga sa mi na podobnú tému síce viac páčil E.T.Mimozemšťan, na druhej strane sú Blízke stretnutia však aj napriek zastaralým trikom stále o niekoľko tried vyššie než slabá Vojna svetov.

V rámci tínedžerských komédií inšpirovaných klasickými rozprávkovými príbehmi je Moderná Popoluška šedý priemer podobne ako napríklad Kráľovná ročníka, čo je vysokoškolská variácia na Snehulienku s Amandou Bynes. Jej plusom však je, že sa neberie veľmi vážne a zbytočne nepreháňa, osvedčené prvky nahrádza novými a pôsobí to nie nasilu, ale celkom osviežujúco. A tak Popoluška po odchode z plesu alias Hallowenskej party nestráca črievičku, ale mobil a so svojím princom chatuje na internete. Hillary Duff je sympatická a roztomilá, na Chada Michaela Murraya sa tiež dá pozerať a jej kamarát plus punkerka v rozhlase pobavia. Stále však zostáva filmom, ktorý si užijú hlavne násťroční či ktorý príde vhod akurát tak na zabitie voľného času.

Televízny seriál stanice ABS Once Upon A Time nie je prvým seriálom, ktorý prenáša a prepája rozprávkové postavy a príbehy so skutočným svetom. Niečo podobné sme už mohli vidieť napríklad v Desiatom kráľovstve, ktoré však zďaleka nedosahovalo kvalít tohto projektu. K tým patrí hlavne jeho nepredvídateľnosť a napätie. Áno, je Vám jasné, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa to celé skončí slovami „Live Happily Ever After“ pre tých dobrých a krutým potrestaním tých zlých. Lenže nemáte ani tušenie, koho príbeh sa v každej časti vyrozpráva, kým je väčšina obyvateľov mestečka v rozprávkom svete a aké všetky prekážky budú musieť hrdinovia prekonať, aby mali svoj šťastný koniec. Seriál navyše síce v sebe prepája mnohé postavy a príbehy, ale nerobí to nasilu, ale tak aby spolu vytvárali do seba zapadajúcu mozaiku. A tak môže Popolušku pokojne poslať na ples Rumpelstilskin či kráľ Midas požiadať princa Charminga o zabitie draka vo svojom kráľovstve, bez toho že by to pôsobilo nevhodne či nelogicky. Scenáru sa samozrejme napriek tomu nevyhnú chyby či nudnejšie pásaže, hlavne v opakujúcich sa dialógoch medzi Emmou a starostkou. Emma je síce hlavnou postavou seriálu , avšak Jennifer Morrison je dosť nevýrazná a skôr otravná. Preto na seba púta hlavnú pozornosť predovšetkým výborný Robert Carlyle, ale aj veľmi sympatická dvojica Ginnifer Goodwin &Josh Dallas. Pilotná časť seriálu sa môže zdať smiešna, či priemerná, ale ak máte radi fantáziu, kreativitu, rozprávkové bytosti, dobrodružstvo, príjemnú atmosféru a peknú hudbu, mali by ste dať Once Upon A Time šancu. UPDATE: Po dokončenej druhej sérii ma tento seriál už prestal baviť, pozerávala som ho už len sporadicky a neskôr ma dosť znechutilo ako sa snažil zviesť na vlne popularity Frozen, takže som s ním skončila úplne, hoci možno sa k nemu ešte niekedy v budúcnosti vrátim, všetko je možné.

Austrália je spracovaná s veľkou nehou a je na nej vidieť, že je to pre ústredné trio Luhrmann-Jackman-Kidman blízka a známa téma. Avšak jej tvorcovia akoby sami nevedeli ktorému aspektu filmu majú venovať najväčšiu pozornosť a Austrália tak pôsobí dosť rozštiepeným dojmom, čo len zbytočne mätie diváka. Na jednej strane je tu príbeh o význame rodiny, ľúbostný príbeh, príbeh o odhodlaní a nevzdávaní sa napriek nepriazni osudu či príbeh o dobrodružnej ceste a mágii Aborigéncov. Na druhej strane je tu bombardovanie Darwinu Japoncami, silne pripomínajúce scény z Pearl Harbor a boj proti rasizmu, diskriminácii a za rovnosť domorodých obyvateľov s belochmi. Na jeden film je toho jednoducho priveľa a mne to vadilo, podobne ako síce krásna, ale pričasto sa opakujúca melódia Somewhere over the Rainbow. Chválim výbornú kameru a krásne panoramatické zábery, na mnohých scénach je však vidno, že vznikali v ateliéroch pred zeleným plátnom a napriek pokročilých filmovým technikám pri akčných scénach pôsobia herci stále „vložene“. Ak by som to mala zhrnúť, pre mňa je Austrália pekný a príjemný film, ale nie je to film, ktorý by mi niečo dal či film, ktorý by som mala napriek Jackmanovej odhalenej hrudi, silnú potrebu vidieť znovu.

Ja viem, že to nie je zámerom tvorcov, ale často sa pri pozeraní filmov označovaných nálepkou „horor“ skôr zasmejem než vydesím. Film „Kliatba“ je toho výborným príkladom. Po prvé, vraždiace bábky či bábiky možno fungovali vo viacerých častiach Detskej hry, ale tu im to aj napriek tomu, že vyzerajú desivo a sú prepojené s duchom, neuveríte. Po druhé, všetky postavy na čele s vdovcom Jamiem sú strašne prkenné, hlúpe a predvídateľné, a tak Vás vôbec neprekvapí, že väčšina z nich padne Kliatbe za obeť. Po tretie, motív konania vraha, ktorý sa mstí všetkým, čo mu ublížili, bol už spracovaný mnohokrát a neprinášal nič nové. No a po štvrté, atmosféra je síce poctivo tmavá a ponurá, ale zimomriavky nenavodí, rovnako ako tých pár slabých ľakačiek. Horory veľmi nepozerám a preto ich možno dobre nehodnotím, ale myslím si, že v rámci podobného žánru sa natočilo mnoho oveľa lepších, presvedčivejších, inteligentnejších a realistickejších filmov než je tento.

Sympatická čierna komédia má v sebe tradične britský a všade prítomný čaj, rovnako ako malebný a zdanlivo pokojný a zaspatý anglický vidiek. Len toho tradičného britského humoru, by tu mohlo byť o niečo viac, pretože hlavne spočiatku je dej rozvláčny a nie je príliš zaujímavý. Rowan Atkinson, pri ktorom sme zvyknutí na bláznivé mierne priblbé vtípky a neodmysliteľného medvedíka, tu pôsobí dosť zakríknuto a nie je to len preto, že hrá pastora. Seriózna Maggie Smith je na tom herecky o niečo lepšie, ostatné herecké výkony však za veľa nestoja. Moje pozitívne hodnotenie tak vychádza hlavne z dobrého ústredného námetu, nostalgie za Slečnou Marplovou podľa Geraldine McEwan a viacerých vydarených scén, či už sa jedná o tú pod posteľou alebo záverečný pohľad do hlbín domáceho jazierka.