liberita

Žáner romantickej komédie nepatrí ani zďaleka k mojim srdcovým záležitostiam, platí to však o Láske nebeskej, ktorú zároveň považujem asi za to najlepšie, čo bolo v tomto žánri natočené. Na tom má podiel niekoľko faktorov. Po prvé, nejedná sa o jeden príbeh jednej zamilovanej dvojice, ale o mozaiku príbehov lásky, v ktorých si každý môže vybrať, čo je jeho srdcu najmilšie a najbližšie. Po druhé, všetky príbehy sa odohrávajú v čase krátko pred Vianocami po Štedrý večer, čo je samo osebe krásne a čarovné obdobie a atmosféra sviatočného Londýna tiež vytvára adekvátne prostredie. Po tretie, v celom filme vystupuje celá plejáda vynikajúcich svetoznámych i menej známych hlavne britských hercov, skvelé výkony odviedol hlavne Bill Nighy, ale aj Laura Linney, Thomas Sangster či Rowan Atkinson. Po štvrté, aj keď má scenár svoje slabšie chvíľky, nájde sa v ňom aj kvalitný britský sarkazmus či dramatickejšie, melancholickejšie ale aj radostnejšie momenty. Je pravdou, že vo veľkom množstve postáv a línií je niekedy ťažké sa orientovať, navyše nie všetci dostávajú približne rovnako veľký priestor a viaceré línie sa končia otáznikom. Filmu však dopomáha aj hudba, inštrumentálna "Sometimes" od Gabrielle je veľmi pekná a prerobená "Christmas is All Around" Billa Nighyho ešte lepšia než pôvodná "Love is All Around". Pozeranie tohto výnimočného filmu je naozaj príjemným zážitkom v ktorejkoľvek ročnej dobe, nielen na Vianoce.

Pomerne vydarená komédia, v ktorej pobaví Elizabeth Hurley ako presvedčivá diablica a Brendan Fraser od svojej hlavnej podoby nevýrazného ťuťka po všetky ostatné (mne sa najviac páčil ako narkobarón a precitlivený ryšavec). Veľmi skoro začne byť divákovi jasné, o čo tu pôjde a ako sa to pravdepodobne všetko skončí, ale to až tak neprekáža, pretože zároveň je zvedavý na to, čo každé nové želanie Elliotovi prinesie a čo z neho urobí. Dobre využitý ústredný fantasy aspekt paktu s diablom dáva tejto prekvapivo vtipnej komédii s menej prekvapivými a zaujímavými romantickými prvkami potrebnú šťavu a všetko to spolu funguje dostatočne dobre na to, aby som si Zmluvu s diablom pozrela aj viac krát.

Úprimne, prvých troch hraných X-Menov som videla naposledy príliš dávno na to, aby som ich mohla s najnovším prírastkom porovnávať a ani to nechcem. Pre mňa zostáva X-Men : Prvá trieda pravdepodobne najlepším filmom minulého roka, ktorý som doteraz videla. Po všetkých stránkach je perfektný a len ťažko sa mu niečo vytýka. Réžia môjho obľúbeného a talentovaného Matthewa Vaughna je vynikajúca. Herecké obsadenie a výkony skvelé, samozrejme najlepší a najpresvedčivejší Michael Fassbender zatláča svojím nasadením ostatných do úzadia, taký James McAvoy je popri ňom nevýrazný a hrá druhé husle. Kevin Bacon si svojou úlohu tiež vychutnal do posledného dúška. Vďaka tomuto filmu som objavila skladateľa Henryho Jackmana, ktorý má podľa mňa veľký tvorivý potenciál (najlepšími songami sú pre mňa "X-Men : First Class", "Cerebro" a "Mutant and Proud"). Výrazným plusom je aj kvalitný scenár a napínavý, nepredvídateľný dej. Viaceré scény na mňa urobili veľký dojem, k mojím obľúbeným patrí argentínsky bar, vyhľadávanie nových mutantov a rakety medzi Američanmi, Rusmi a mutantami. X-Men : Prvá trieda výborne znovunaštartoval celú sériu, omladil a osviežil ju novými tvárami, odpovedal na mnohé dovtedy nezodpovedané otázky. Verím, že pripravovaná Druhá trieda bude znovu s Vaughnom, Fassbenderom a Jackmanom rovnako pozitívnym zážitkom ako tá Prvá a spolu tak položia základy komiksovej série porovnateľnej s novou batmanovskou trilógiou.

Dosť priemerný kreslený seriál s nevýraznou animáciou. Prvé diely mali celkom slušnú úroveň, potom to však začalo ísť dolu vodou. Jediné postavy objavujúce sa v každom dieli v sprievode hlavných hrdinov rozprávok sú Jojo, ktorý sem-tam pobaví humorom a Doc Croc, ktorý naopak celý čas len nudí. No a vonkoncom nerozumiem, ako môže seriál, ktorý o sebe tvrdí, že je o rozprávkach bratov Grimmovcov, spracúvať príbeh Cisárove nové šaty či Slávik, ktoré predsa napísal Hans Christian Andersen a nie Grimmovci.

Truman Show mám veľmi rada a považujem ho za pravdepodobne najlepší film, aký kedy Jim Carey natočil. Práve v tejto úlohe presvedčil a dokázal, že je vynikajúcim hercom aj vo vážnych polohách a stále si pritom dokáže zachovať svoju pravú tvár. Film disponuje neuveriteľnou hĺbkou a emočnou silou, napriek tomu, že jeho dej je pomerne jednoduchý. Taktiež pôsobí znepokojujúco, do akej miery by mohli človeku zasahovať do života pokročilé technológie a čo všetko sú schopní televízni tvorcovia schopní urobiť pre vysokú sledovanosť. Silný dojem zanecháva aj hudba Jamesa Hornera, krásne dopĺňajúca príbeh. Napriek tomu, však Truman Show nie je len drámou, ale má v sebe aj prvky iných žánrov, aj komediálnych. Spočiatku je tempo filmu trochu pomalšie, avšak postupne dej naberá na obrátkach a až do poslednej chvíle si nemôžete pri ňom byť stopercentne istý, ako sa celý príbeh skončí a keď ku konci napokon dôjde, je to naozaj výborná scéna hodná potlesku.

Nuž, po vizuálnej stránke je Polárny expres určite výnimočné dielo, vianočné mágia v ňom funguje presne ako má a zanechá v človeku príjemný, hrejivý pocit. Hudba Alana Silvestriho a mnohé známe vianočné piesne v prevedení Franka Sinatru či Perryho Coma sú krásnym, nostalgickým doplnkom, mne osobne sa páčila hlavne "Believe" Josha Grobana. Spolupráca Zemeckisa a Hansa je taktiež opäť perfektná. To všetko však vo mne nedokázalo prehlušiť dojem, že expresu chýba ucelenejší a plnohodnotnejší dej, ako aj lepší scenár. Navyše podľa mňa patrí k filmom, ktoré sa hodia len na prečkanie dlhých zimných večerov počas vianočných sviatkov.

Pravdepodobne jeden z najlepších, ak nie najlepší film, ktorý vyšiel v priebehu posledných rokov zo spolupráce Disneyho a Pixaru. Obsahovo sa oproti ostatným asi najviac podobá na príbeh zo skutočného života a práve to je mi sympatické. Nie je o zamilovaných robotoch vo vesmíre, naháňačke rybiek za strateným Nemom či dobrodružnej odysei jedného dedka a jedného skautíka. Je o gastronómii, obyčajných potkanoch, kráse a čare Paríža, sile priateľstva, ale aj rodiny a lásky. Navyše je Ratatouille výborne napísaný, nechýba mu humor či dejové zvraty a v celom filme prakticky nenájdete scénu, ktorá by bola slabšia než ostatné. Priznám sa, že varenie k mojim obľúbeným činnostiam nepatrí, do luxusných reštaurácií nechodievam s potkanmi sa väčšinou nekamarátim, ale tu mi to všetko perfektne sedelo. Veľmi sa mi páči scéna, v ktorej naservírujú jedlo kritikovi Egonovi, ako aj scény začiatkov kuchárskej spolupráce Remyho a Linguiniho. Ratatouille je jednoducho film, ktorý výborne pobaví a spestrí voľný čas aj po opakovanom pozretí.

Milionára z chatrče by som ohodnotila pravdepodobne o dosť inak, keby som pred jeho videním nečítala knihu Vikasa Svarupa Miliardár, z ktorej vychádza. Ako to o sebe môže tvrdiť film, v ktorom sa hlavný hrdina volá Jamal Malik namiesto pôvodného Rám Muhamad Thomas ? Knižka ma svojím dejom a napínavou gradáciou uchvátila a nenechala obsedieť. Celý film však oplýva menej emóciami a vôbec sa mi nepáči, že celý rozvetvený dej príliš zjednodušuje a vytvára tým pádom napriek retrospektívnemu rozprávaniu prostú jednotnú dejovú líniu bez odbočiek. Napriek tomu, že sa snaží vytvárať pravú atmosféru Indie, k bollywoodskym filmom má ďaleko. Mám rada knihy a filmy o Indii, páčila sa mi hudba skomponovaná A.A.Rahmanom, naopak herecké výkony ma nezaujali a réžia Dannyho Boyla neoslepila. Stručne povedané, film disponuje určitými neodškriepiteľnými kvalitami, ale ak chcete zažiť precítený, silný a skvelo prepracovaný príbeh o bedárovi, ktorý sa vlastným pričinením, ale aj šťastím stal princom, prečítajte si radšej knižku.

No ja neviem, ale na mňa Adventureland veľký dojem neurobil, možno aj preto, že na mňa nefungovala snaha o nostalgické pripomenutie hudby, módy a doby konca rokov osemdesiatych. Je to priemerný film, so slabou dejovou gradáciou a malým množstvom humorných scénok, napriek tomu, že sa odohráva v zábavnom parku a popisuje strasti a slasti dospievania. Nemusí zas skĺzavať k filmom typu Prci, prci, prcičky, ale nejaký silnejší náboj by sa celému filmu hodil. Kristen Stewart považujem napriek môjmu odporu k Twilight sérii za šikovnú a presvedčivú herečku, dokazuje to aj v tomto filme, kde svojím výkonom hravo zatieni nevýrazného Jesseho Eisenberga. No a Ryan Reynolds zase raz dokázal, že je len pozér a k hercovi má poriadne ďaleko.

Povedala by som, že pokračovanie sa pohybuje na približne rovnakej úrovni kvality, páčilo sa mi však o niečo menej, hlavne preto, že všetky záležitosti a informácie už pre mňa od jednotky neboli nové. Hlavný dej mi príde trochu akoby vytiahnutý z nejakého béčkového sci-fi filmu spred polstoročia (niečo ako samotné video o Svetle z Ardy). Serleena je dosť čudná, mieša sa v nej mýtická Gorgona Medusa a Carmen Electra a jej dvojhlavý komplic je rovnako divný. Plusmi dvojky tak zostáva hlavne ukecaný buldog Frank, mierne úchylné vesmírne červy a scéna na pošte.