liberita

To, že o väzniciach a živote v nich sa dajú natočiť nádherné, dojímavé a výrazné filmy dokazujú oba Darabontove majstovské diela (Výkupenie z väznice Shawshank, Zelená míľa). O tomto snímku to ale neplatí. Herecké ako i hudobné výkony sú výborné aj ale väzenské prostredie sa mi príliš realistické nezdá. Nad to by sa samozrejme dalo preniesť, ale tomuto filmu chýba zmysluplnejší a vyváženejší príbeh. Keď som ho pozerala ja, celý čas, som čakala na niečo, čo by ho posunulo v deji ďalej, no nestalo sa a tak sa skončil rovnako otázne ako sa začal. Je v poriadku, keď na konci filmu zostanú otázky, ale nie je, ak je nad Slnko jasnejšie, že tento film pokračovanie mať nebude a že záver nič nevyrieši. Doteraz mám zo Štyroch minút čudný pocit a v žiadnom smere ich nepovažujem za výnimočný film či za film, ktorý by som chcela vidieť znovu.

Pri tomto filme som mala pocit, že okrem niektorých trefných poznámok, sarkastických dialógov a základnej dejovej línie nemá s predlohou vôbec nič spoločné. Jeho problémom totiž je, že je nudný a chýba mu vtip a čaro originálu. Prostredie je príjemné, atmosféra odľahčená, ale väčšina hercov hrá svoje roly bez výraznejšej štipky nadšenia akoby len z donútenia, obzvlášť nevýrazná je Scarlett Johansson a jej dvaja amanti. Hra prekypuje prekvapivými momentami a zvratmi a núti vás dočítať ju čo najskôr, táto adaptácia vás však najskôr donúti prepnúť program. Skrátka a dobre, kto chce Maestra Oscara Wildea zažiť v jeho pravej podobe, nech siahne po jeho hrách, poviedkach a románoch. Pretože tento film, napriek všetkej snahe, nie je Oscar Wilde.

Film, ktorý spočiatku vyzerá ako priemerná komédia a neskôr sa z neho stane gangsterka plná vydarených hlášok. Prečo nie ? Ja som sa na nej výborne pobavila a zasmiala. Ústredné trio na čele s Batemanom odviedlo naozaj dobrú prácu a niekoho tak podrazáckeho a zákerného ako si tu zahral Kevin Spacey by som za šéfa fakt nechcela. Navyše je vo filme viacero nečakaných momentov a nie je až tak ľahko predvídateľný, ako by sa mohlo zdať.

Britský seriál plný povestného britského humoru a známejších i menej známych britských hercov (mne osobne sa veľmi páčil napríklad Simon Pegg v 1. časti 3. série) o triu ľudí, ktorých spája jedno kníhkupectvo a láska k vínnemu moku. Seriál sa mi videl síce vtipný, ale niektoré fóry v ňom pôsobia až príliš nasilu a jeho problémom je, že je dosť nevyvážený, čo sa týka kvality jeho epizód, pretože zatiaľčo niektoré sú naozaj výborné a smiešne, iné sú vyslovene nudné a nezaujímavé. No a tiež som mala menší problém s Black Books, pretože hlavne Bernard ale ani ostatné ústredné postavy mi veľmi neboli sympatické. Tak či tak si seriál ešte nejakú tú sériu zaslúžil.

Dôvodov, prečo som chcela Milka vidieť, je viacero. Po prvé, hoci študujem politické vedy, meno Harvey Milk mi doteraz známe nebolo a touto cestou som sa o ňom chcela niečo dozvedieť. Po druhé mám rada filmy s Jamesom Francom, ako i filmy s hudbou Dannyho Elfmana, hoci mi bolo jasné, že temné a ponuré burtonovsky ladené melódie pri tomto diele nehrozia. Musím sa priznať, že Sean Penn mi nikdy nebol v žiadnej svojej filmovej úlohe príliš sympatický a nebolo tomu inak ani tento krát.. Tiež sa mi úprimne vidí zvláštne natáčať filmy s oscarovými dozvukmi o politikovi, ktorý celú svoju kariéru založil na jedinom pilieri, totiž na homosexualite. Myslím, že jeho význam a vplyv na neskoršiu politiku film dosť precenil a rozhodne by som ho neporovnávala s politickými osobnosťami typu Martina Luthera Kinga. Samotná téma ani ústredný predstaviteľ mi teda nesadli, napriek tomu uznávam Milkove kvality v prevedení atmosféry 70. rokov a kvalitné herecké výkony ostatných zúčastnených.

K pôvodnému Conanovi mám neutrálny vzťah, preto som jeho reinkarnáciu sledovala bez obáv, predsudkov či negatívnych emócií. Myslím, že Jason Momoa odviedol so svojou postavou naozaj dobrú prácu a barbara stelesnil dostatočne presvedčivo nielen objemom svalovej hmoty, pohybmi či výrazom, ale aj chovaním a reakciami. Čo sa týka ostatných postáv, hlavne úloha Rose McGowan sa mi videla dosť divná a tá Tamarina akoby bola len nasilu vtesnaná do príbehu, aby si hlavný hrdina mohol po všetkom tom krviprelievaní a zabíjaní aj trochu užiť. Za plus považujem zaujímavé a rôznorodé prostredie , ale to nedokáže nahradiť veľmi slabý a klišovitý príbeh, ktorý je tak spoločne s dosť priemernou hudbou Tylera Batesa a mizerným scenárom najväčšími negatívami celého filmu.

Výborná adaptácia viktoriánskeho románu, ktorý mi sám o sebe z hľadiska ústrednej témy, použitých dialógov a nedostatku rozprávačského talentu jednej zo sestier Bronteových nikdy nepripadal príliš zaujímavý. Samotný príbeh bol už sfilmovaný mnohokrát, ale tomuto konkrétnemu sa ako jednému z mála naozaj podarilo na jednej strane vystihnúť atmosféru a ducha viktoriánskej doby, na druhej strane vynechaním nepríliš podstatných scén príliš neunudiť diváka. Scenár je rovnako výborný ako herecké výkony väčšiny obsadenia, predovšetkým už tradične skvelého a stále sa zlepšujúceho Michaela Fassbendera ale i hviezdičky Wasikowskej.

Zhodou okolností som seriálovú predlohu, teda rovnomenný román Kena Folletta, čítala v rovnakom čase, kedy bol vysielaný televízny seriál. Mala som teda jedinečnú príležitosť komparácie oboch médií rozprávajúcich síce ten istý príbeh, avšak každé ho podáva odlišnejšie. Oproti obsiahlej knihe je séria značne zjednodušená, aj napriek tomu, že ju tvoria štyri dvojhodinové diely. Siahodlhé popisy katedrál a ich stavieb nahrádzajú akčnejšie, napínavejšie a vzrušujúcejšie scény, vymyslené len pre divácku atraktivitu (mám na mysli hlavne záver druhého a takmer záver štvrtého dielu). Rovnako monarchistické spory o trón odohrávajúce sa na pozadí občianskej vojny v Anglicku sú v knihe spomenuté len veľmi okrajovo, čo ale považujem za pozitívum. Napriek tomu ma seriál oslovil viac a myslím, že pre bežného diváka je atraktívnejší a zrozumitelnejší než hrubá kniha plná opisov. Okrem zaujímavého príbehu seriál disponuje primeraným prostredím (producentov Ridleyov je v ňom skrátka „cítiť“) a vynikajúcou a majestátnou hudbou Trevora Morrisa, znamého predovšetkým ako autora soundtracku k Tudorovcom. Čo sa týka hereckých výkonov, presvedčivý výkon podal predovšetkým Ian McShane ako vypočítavý a nadmieru ambiciózny Waleran a Eddie Redmayne v úlohe umelca a staviteľa Jacka.

Teenagerská adaptácia televízie CBS je jednou z mnohých variácií klasického rozprávkového príbehu Kráska a Zviera. Ústredný príbeh je každému známy a tvorcovia filmu ho obohatili len pár novými prvkami. Pridali slepého učiteľa, jamajskú domácu a otca – workoholika a „krásoholika“. V zásade môžem povedať, že film nepovažujem za zvlášť výnimočný či prelomový, ale páčil sa mi a na rozdiel od niektorých podobne ladených romancí, ktorých jediné pozretie mi bohate stačí na celý život, si Beastly určite ešte pozriem. Nebudem popierať, že do značnej miery na tom má zásluhu predstaviteľ Kylea, Alex Pettyfer, pre ktorého mám už od Som číslo štyri slabosť. Herecky zatiaľ neoslní, ale pozerá sa naňho dobre, dokonca aj keď je pod vplyvom kúzla. Vanessa Hudgens síce znovu hrá stredoškoláčku, ale hrá ju dospelejšie a presvedčivejšie než v známej disneyovskej trilógii. Celkovo by ale filmu určite prospel vyváženejší, kvalitnejší a zaujímavejší scenár.

Po stránke animačnej ako i hudobnej je tento film naozaj vydarený. Ústredný príbeh o tom, ako ten, ktorého od začiatku takmer všetci kvôli predsudkom z jeho pôvodu odsudzovali a nedôverovali mu; nakoniec však hrdinsky všetkých zachránil a našiel lásku. Myslím si ale, že keďže záver dokáže predpovedať asi každý, bolo zbytočné cestu s liekmi tak naťahovať a stavať psom do cesty stále nové a nové prekážky. Súhlasím s názorom, že má v sebe niečo z Jacka Londona.