liberita

Temperamentná a vtipná komédia o láske, rodine, politike a peniazoch je filmom, ktorý sa vyvíja trochu inak, než by sa mohlo čakať. Jej veľkým plusom sú hlavne dobre napísané dialógy, ktoré nenudia a herecké obsadenie, ktoré si celé film očividne užíva a hrá s chuťou. Keď som tento film videla druhý krát, videl sa mi síce vtipný o niečo menej, ale aj tak ho považujem za príjemné stredomorské osvieženie v mori plytkých amerických komédií.

Napriek tomu, že na každej časti tohto sitkomu sa vždy zasmejem, mám pocit, akoby s novými sériami čoraz viac strácal šťavu. Mnohokrát opakované vtipy založené na Charlieho promiskuite, Alanovej trápnosti a neúspechoch, Jakeovej stupidite a Roseinmu prenasledovaniu sa postupne ošúchali a už nie sú zďaleka tak humorné, skôr začínajú liezť na nervy. Nehovoriac o tom, že Ashton Kutcher Charlieho Sheena nahradiť a tak oživiť upadajúcu úroveň seriálu, jednoducho nedokáže. Pre mňa osobne najsympatickejšou postavou celého seriálu je Herb.

Na to, že nemám príliš v láske Annistonku ani Owena, sa mi páčil nielen ich herecký koncert, ale kompletne celý film. Značné sympatie si odniesol aj psí hrdina, neidealizovaný najlepší priateľ človeka do pohody aj nepohody. Celý príbeh vzájomného spolužitia rodiny s ich miláčikom sa odvíja v primerane rýchlom tempe, nemá žiadne hluché miesta. Obzvlášť sa mi páčila postava Owenovho šéfa v novinách a jeho svojský zmysel pre humor.

Od začiatku klipu "African Child" zhruba po scénu "strč si tom tam" na letisku som sa bavila, ale potom sa začala sranda akosi vytrácať a čím boli bližšie záverečné titulky, tým to bolo slabšie. Film, čo sa spočiatku tvári ako nefalšovaná crazy road trip, sa cez nezáživné pokecy o vzťahoch medzi rodičmi a deťmi či partnermi dostáva do sladkého happy endu a mne to pripadalo, akoby druhú polovicu robili úplne iní ľudia než tú prvú. Brand sa na úlohu rockstar výborne hodí, svoju rolu si užil, odspieval a odhral dobre. Hilla však naozaj nepovažujem za príliš zábavného. Pokulhávajúci dej a dialógy tak aspoň vyvažuje dobrá muzička.

Celkom podarený tínedžerský film na hranici fantasy, akcie a romantiky. Dej nepovažujem za nejako extra originálny, ale nejaké nečakané zvraty či naozaj vydarené scény sa vyskytnú. Hudba Trevora Rabina sa dobre počúva a načo si klamať, Alex Pettyfer je sympaťák do špiku kostí a dobre sa naňho pozerá. Ak by vo filme neboli tie trápne klišé o živote na amerických stredných školách a vesmírne príšery by boli technicky prepracovanejšie a vierohodnejšie, pridala by som ešte jednu hviezdičku. Tak či onak, pobaví a neurazí.

Rovnako ako bol tento film Romerov debut, tak bol aj pre mňa jeho prvým, ktorý som videla. Počas celého jeho sledovania som ho chtiac nechtiac porovnávala so Psychom z podobnej doby. A myslím, že zatiaľ čo Psycho je v pravom zmysle slova dodnes desivý film (nielen kvôli preslávenej scéne v sprche), v tejto Noci je to s desivosťou o čosi slabšie, miestami pôsobí skôr smiešne než strašidelne. Atmosféra funguje tak ako má už od prvej scény na cintoríne, ale mala som trochu problém so ženou čo príde o brata a potom svojim správaním lezie neuveriteľne na nervy. Tiež mi vadil záver, kedy najsympatickejšia postava dopadne, tak ako dopadne. Zombie sú pomerne realistické, od ich pomalých pohybov až po vycivené výrazy a je vidieť, že práve ich výzorom sa inšpirovali aj tvorcovia súčasného Súmraku mŕtvych (2004).

Zúfalček sa síce snaží, ale nič to nemení na tom, že jeho príbeh je zúfalo nudný a nezaujímavý. Uznávam, že tieto jeho chyby pramenia hlavne z rovnomennej predlohy podľa Kate DiCamillo, ale to by sa aspoň čiastočne dalo vyvážiť peknou animáciou či príjemnou hudbou. K tomu ale nedošlo a tak je Zúfalček rovnaký na začiatku ako aj na konci svojej púte : nudný a nezaujímavý.

Pre mňa historicky výnimočný prípad pokračovania disneyovky, ktorý sa mi páčil viac než prvý diel. Tentokrát sa inšpiroval rovnako známym príbehom Tisíc a jednej noci a síce Alibabom a 40 zbojníkmi. Džin je ešte vtipnejší než predtým a myslím, že Robin Williams by mal zo svojej slovenskej verzie radosť. Piesne aj celý dej sú zaujímavejšie a pútavejšie. Farebnosťou animácie ale stále zaostáva za svojimi kolegami.

Film vychádzajúci z jedného z najznámejších príbehov Tisíc a jednej noci. Pobaví vtipným, jedinečným a okúzľujúcim Džinom ale aj mierne senilným sultánom. Piesní je opäť o niečo viac, než by bolo milé a kvantitou idú zákonite na úkor kvality. V animácii mi miestami chýbajú prírodnejšie farby (hlavne zelená), väčšinou dominujú skôr pastelové a preto pôsobí film z tohto hľadiska dosť jednotvárne a atmosféra pestrého Orientu sa vytráca. Rozprávka je to ale stále pekná, keď už pre nič iné, tak pre svoje fantazijné prvky (tiež by som brala lietajúci koberec alebo džina v lampe).

Príbeh vychádzajúci z reálnej historickej udalosti o Júlii a Rómeovi Nového sveta. V animácii vidieť zmenu, keď sa namiesto množstva rôznorodých farieb sústreďuje na menej farieb, ktoré sú ale výraznejšie a plnšie. Hudba je opäť skvelá -hlavne piesne "Listen to Your Heart" a "Colours of The Wind", prospela jej spolupráca tradičného Alana Menkena so Stephenom L. Schwartzom. Myslím, že v postave Pocahontas je veľmi dobre a presvedčivo spracovaný spirit severoamerických Indiánov a má hĺbku, ktorá takému Johnovi Smithovi ale aj iným postavám chýba.