liberita

Nepatrím k zarytým fanúšikom Tarantina ani som nevidela všetky jeho filmy. Hateful Eight považujem za lepší film ako bol Django, Inglorious Bastards a Kill Bill sa mi ale páčili viac. Problémom filmu je jeho pomalý rozjazd, viaceré scény sú príliš dlhé, plné nudných a vyčerpávajúcich dialógov. Tento "rozjazd" pritom trvá až do prvej obete, potom sa začína skutočná jazda plná prekvapení (Channing Tatum), napätia a akcie, na ktorú som čakala od začiatku. Táto časť je zároveň tak trochu detektívkou a viaceré nečakané zvraty úplne zmenia váš náhľad na niekoľko postáv. Herecké výkony Hateful Eight sú samozrejme na úrovni, pričom najviac ma zaujali Kurt Russell, Walton Goggins a Jennifer Jason Leigh. Hudba maestra Morriconeho je naopak trochu nevýrazná a nominácia na Oscara za ňu prekvapila.

Nemala som veľké očakávania, chcela som pri Tammy len trochu vypnúť a občas sa zasmiať. Film je však tak stupídny a nudný, že sa jeho priebeh nedal vydržať a niekedy za polovicou som ho prestala pozerať. Že sa na toto dala Melissa ma príliš neprekvapuje, Susan Sarandon si však mohla zachovať štipku dôstojnosti a vyhnúť sa podobnému braku širokým oblúkom.

Krampus je bravúrnym spojením hororu, fantasy a čiernej komédie. Vyľaká, pobaví aj vás uchváti pochmúrnym vizuálom, temnou atmosférou a netradičnými postavami. Triky pôsobia dostatočne reálne, animovaná pasáž z minulosti je krásna a film balancuje ideálne na hranici, kde sa neberie až príliš vážne, zároveň ale ani neskĺza do paródie. Veľmi sa mi páčil celý film, najpôsobivejšie scény však prináša až koniec, kde sa Krampus konečne ukazuje v celej svojej majestátnosti. Záver je tiež možné interpretovať z viacerých pohľadov a prináša otázky, na ktoré nie je jednoznačná odpoveď. Skutočná filmová pochúťka, po pozretí ktorej už nebudete na vianočný čas nikdy nahliadať rovnako.

Magallanes pripomína časy peruánskeho terorizmu z rokov 1980-2000 a to z pohľadu taxikára, bývalého vojaka, ktorý spomína na časy, kedy slúžil pod velením generála. K spomienkam ho privedie náhodné stretnutie s mladou ženou, ktorú kedysi generál proti jej vôli zadržiaval a znásilňoval. Následne sa rozpúta napínavá dráma plná prekvapujúcich zvratov, otázok morálky a významu histórie pre súčasnosť. Herecké výkony sú veľmi kvalitné, hudba dobre dopĺňa celok a pre odľahčenie témy nechýba ani občasný vtip a humor.

Komédia argentínsko-španielskej koprodukcie rozpráva príbeh otca malej dcéry, ktorý sa beznádejne zamiloval do ženy, ktorá priam patologicky neznáša deti. Námet je originálny a hoci priebeh príliš neprekvapí a je predvídateľný, súčasne mu nechýba humor a sebairónia. Ústredná dvojica zvláda svoje úlohy veľmi dobre a pobaví aj brat Kiko. Naopak mi príliš nesadla postava ani predstaviteľka malej Sofie, ktorá sa správala až priveľmi vyspelo na svoj vek a pôsobila po celý čas tak iritujúco, že v jej prípade je odpor Vicky k deťom skutočne pochopiteľný.

Na druhom Sinistrovi je priam do očí bijúca neprítomnosť tvorcov prvého dielu a tiež snaha stoj čo stoj jednotku prekonať. Tá sa však nevydarila podľa predstáv, film kazili nielen absurdné smrti (krokodília dominuje) ale aj neustála prítomnosť detských duchov. Herecké výkony nestoja za reč a hudba tú správnu atmosféru tiež nenaladí. Ak by neexistoval Sinister, možno by som išla s hodnotením vyššie, takto je to však len béčkový nepodarok, ktorý by si zaslúžil minúť kiná a ísť rovno na DVD.

Čakala som tínedžerskú komédiu s miernym hororovým pozadím a tou síce Skauti sú, majú však zároveň aj poriadne grády a nechýba im plná dávka hláškovania a scén vyvolávajúcich výbuchy smiechu. Nepreháňam, naozaj som sa veľmi dobre na filme pobavila a ak by som ho mala porovnať s inými zombie komédiami, tak vysoko prevyšuje tiež tohtoročné Cooties s Elijahom Woodom, je o triedu lepší ako Zombieland a dokonca sa približuje genialite britského Shaun od the Dead. Možno by ste povedali, že je skôr vhodnejší pre mládež, spoločne so mnou sa však v kine výborne zabávali všetky vekové kategórie.

Tridsaťtrojka pripomína časy, kedy celý svet s napätím sledoval dramatické vyslobodzovanie chilských baníkov spod zeme. Spracovanie sa mi páčilo, nepreháňa až tak veľmi ako niektoré iné filmy založené na skutočných udalostiach a herecké výkony známych aj menej známych hercov sú uveriteľné. Popri samotnom príbehu ma veľmi zaujala aj hudba, jedno z posledných diel skladateľa Jamesa Hornera, ktorého pamiatke je aj 33 venovaný.

Hoci sa mi Crimson Peak páčil, predsa len som mala od gotického hororu majstra Del Tora vyššie očakávania. Herecký ansámbl odvádza vynikajúce a presvedčivé výkony, hudba je dostatočne podmanivá a rozľahlé sídlo správne atmosférické. Zaujal ma spôsob, akým pracovala kamera a tiež čiastočná detektívna zápletka. Problémom však je, že potom čo spoznáte motiváciu a činy hlavných postáv, ich konanie v mnohých ohľadoch nedáva zmysel a časť pred príchodom do sídla je zbytočne dlhá a nezaujímavá. V konečnom dôsledku rada som Crimson Peak videla a rada si ho pozriem zas, z diel na ktorých sa Guillerom del Toro podieľal, ale dávam definitívne prednosť vynikajúcemu Faunovmu labyrintu a o nič horšej Mame.

Knock knock sa tvári ako thriller a pri prvom pohľade na ňom réžiu Eliho Rota, tvorcu Hostelu, až tak nepoznať. Viac ako napínavý je ale skôr výsmešný a jeho najväčším výsmechom je iritujúca a prehnaná postava Keanu Reevesa, ktorá sa od začiatku chová úplne nelogicky a egoisticky, takže nič čo sa mu môže stať, vám príliš srdce trhať nebude. Kvôli tomu sa film skutočne príliš vážne brať nedá a dôkazom, že sa neberie vážne ani on sám je koniec koncov aj jeho záver.