jakeer

Tak nám 88 ročný Woody Allen predviedol úžasný šprint. Film má šialené tempo - a to sa zo začiatku tvári ako nudná konverzačka. Všetky zvraty a dejové zmeny sa dejú v podstate okamžite. Hlavná postava je veľmi rýchlo neverná a jej manžel veľmi rýchlo na neveru príde. A hoci film hovorí o zložitých životných situáciách, dokonca aj o zločinnom konaní, stále si drží istú grotesknosť a je nad vecou. Je to najlepšie využitých 90 minút vo filme, čo som za ostatný čas videl. Záver je v štýle "kto druhému jamu kope, sám do nej spadne" - mohli by to premietať ako šablónu deťom na prvom stupni základnej školy... Ale to neuberá snímke na kvalite, len podčiarkuje jej grotesknosť.

Určite u mňa zahrala atmosféra kina Lumiere, ktorá v celkovom dojme pridala aspoň jednu hviezdičku. V hlavnej úlohe môj obľubený Toni Servillo, známy predovšetkým zo Sorrentinových filmov. No narozdiel od týchto tu nemá veľmi čo hrať. Zachraňuje to svojou charizmou a dobráckym úsmevom (aby sme pochopili, že naozaj hrá postavu dobráka). Valerio Mastandrea už v podobnom filme hral, dokonca od rovnakého režiséra (Miesto splnených túžob). To boli silnejšie štyri hviezdičky. Film ťahá skvelý nápad. Rozoberáme tu veci, o ktorých sme už všetci niekedy chtiac-nechtiac premýšľali (napr. ako by vyzeral náš pohreb). Páči sa mi aj nie prvoplánový prístup k výberu dôvodov, prečo dotyční spáchali samovraždu. Slabšia mi prišla postava malého chlapca - bol asi iba barličkou pre dôležitejšiu postavu policajtky, ktorá vďaka nemu znovuobjavila svoj materský pud. Aj nemocničná scéna s tým, keď sa naplno prejavil charakter jeho rodičov mi prišla ako jediná zlá z celého filmu. Rozprávačský koncept siedmich dní by sa vopred mohol zdať ako repetitívny a schematický, no napokon bol využitý veľmi dobre. Záver zodpovedá minimálne dve otázky, ktoré sme si počas celého filmu kládli (no spoiler).

Logika v tomto filme odišla zrejme na dovolenku. Na úvod triedneho kreténa pochytí nával nihilizmu a odíde žiť na strom. Zo slov jeho otca je zrejmé, že to je jeho bežná prax. Jeho spolužiaci však prepadnú existencialistickej kríze a snažia sa ho presvedčiť o tom, že naozaj na niečom záleži - a to tým, že začnú zhromažďovať ich obľúbené veci. Tento koncept však padne už hneď pri druhej osobe, keďže dotyční túto hru zneužívajú na to, aby sa navzájom mstili. Síce sami krvopotne dodržiavajú pravidlá hry a istú hráčsku česť (ako napríklad hráč kartovej hry, ktorý zo cti splatí svoj hráčsky dlh), ale nesmierne ich serie, keď sa hrá dotýka ich samých. A preto na just chcú amputovať prst tomu, kto ich defloroval. Hoci väčšinu eskapád robia v noci, rodičov vôbec netankuje, čo ich ratolesti stvárajú. O pôvodného kreténa na strome vôbec nejde, o tejto iniciatíve sa mu po celý čas nezmienia. Keď napokon všetko praskne a o tejto psychiatrii sa dozvie polícia, rodičia a aj škola, sú akože zachránení tým, že ich výčiny sú považované kurátorkou za umenie a dokážu to dobre predať. Vtedy sa už odvážia sa pochváliť aj svojmu guru zo stromu (ktorý dovtedy zostal pevný a nezliezol ani pri prísľube kvalitného sexu) a ten sa teda ide s nimi pozrieť na ich výtvor do onej šopy. A hoci poznajúc jeho povahu, že to je extrémisticky anarchokomunista, sa cítia napokon dotknutí jeho odmietnutím, keď im vyčíta, že o panenstvo, prst či škrečka prišli len pre všivé peniaze. Zavraždia ho a akýmsi temným koncom má byť to, že im to všetko prejde. Na škandinávskej kinematografii mám rád ako vie byť až na dreň autentická. Toto bola však totálna pičovina. P.S. Jednu hviezdičku dávam za to, že na necelých 90 minútách dokázali byť dobre vykreslené charaktery.

Tak skvelý kinozážitok, až ma to primälo premýšľať nad zmenou mojej filmovej TOP 10 na ČSFD. A hoci som tak neurobil, aspoň som si dal do topky Sandru Hüller, ktorá už hrala v niekoľkej skvelej záležitosti za sebou a za mňa je to najlepšia európska herečka súčasnosti. Sála v artovom kine bola z "väčšej polovice" naplnená a atmosféra určite pridala na zážitku - a to sa väčšinou hrobovo mlčalo. Tak otrepaný námet - dráma zo súdnej siene a pritom tak unikátne spracované. Sú tu pre európsku kinematografiu typické dlhé mĺkve zábery, ale tvorcovia filmu nikdy nenudia. Mnohé scény sú desivejšie a sklúčujucejšie než v ktoromkoľvek horore či thrilleri. Beat z rapovej skladby 50Centa vo mne už asi nadosmrti zanechá pavlovov reflex a pri každom ďalšom vypočutí v budúcnosti sa isto strasiem. Aj v komornom filme vie režisérka rozprávať príbeh coolovými filmárskymi porstriedkami. A na záver dodám, že ide o najlepšie odrozprávaný príbeh s nejasným koncom (bola to vražda či samovražda?), aký som kedy videl.

Hoci bolo o Napoleonovi natočených už iks filmov, vzťahovú drámu sme tu ešte nemali. Napoleon je titulnou postavou, ale nie hlavnou, tou je jeho manželka. Človek by aj nechcel byť paranoidný, že tu scenáristicky zavládol aktuálny woke trend, aj by strpel povinné kvóty na černošských hercov. Ale ak si porovnáme skutočný príbeh Jozefíny, tak z toho naozaj nevychádza tak kladne ako v tejto snímke (ktorá potrebovala silnú ženskú postavu). Scenár sa okrem vzťahu dvoch hlavných postáv sústreďuje predovšetkým na vojenskú kariéru Napoleona a jeho politický vzostup. Doslova revolučné zmeny, ktoré ako panovník presadil a ktoré ovplyvnili celú Európu, sú absolútne opomenuté. Je to ten typ filmu, ktorý chce dať kráľovskému životu civilnú podobu a ukazuje, ako napríklad cisár pred zrakmi dvoranov sexuálne laškuje so svojou ženou. Film sa nebojí explicitného násilia, vnútornosti a krvi. Už úvodná scéna so sťatou hlavou kráľovnej nás pripraví na nasledujúcu dva a pol hodinku. Tento gore je prítomný vo všetkých bojových scénach. Tie sú obrovským sklamaním, naozaj nejde o veľkovýpravný film. Scott natočil už lepšie veci a Phoenix už v lepších hral.

Po tých bombastických recenziách musím sklamane skonštatovať, že "mnoho povyku pro nic". Verím, že knižná predloha je kvalitnou literatúrou, ktorá pojednáva o smutnej kaúpitole americkej histórie a to verným spôsobom robí aj tento film. Ale nejaká veľká filmárčina to nie je. V podstate komorný 3,5 hodinový príbeh by sa hodil skôr do päťdielnej minisérie z dielne HBO, než na filmové plátno. Dej je predvídateľný, bez akýchkoľvek zvratov a aj rozuzlenie je nanajvýš očakávané. Konanie postáv je mnohokrát nepochopiteľné, či už na strane zloduchov, tak aj na strane poškodených (Indiánov). Scorsese natočil už lepšie filmy a DiCaprio s De Nirom nám tu ponúkajú grimasy, ktoré sme už ikskrát od nich videli. Najlepší herecký výkon tak podáva paradoxne menej známa predstaviteľka hlavnej ženskej postavy. Príjemným obsadením v rolách mužov zákona sú nám dobre známi záporáci z Breaking Bad či Dextera (Jesse Plemons a John Lithgow).

Téma tohto kraťasu je asi príliš lokálna, aby som ju vedel oceniť. Napriek priam až kanibalskej pointe a zvratu som však dostal chuť na knedlíček bao a musel som som po zhliadnutí tohto dielka si naň odskočiť do čínskeho bistra.

Niekedy je to až šok, že Jennifer Lawrence, ktorú poznám ako humornú a ba priam až bláznivú celebritu z rohovorov, je v skutočnosti skvelá dramatická herečka. Tuto nás brilantne previedla indie depkou. Našťastie film tento raz nestojí len na nej, ale so cťou jej sekunduje sympaťák Brian Tyree Henry (u ktorého je tiež takáto dramatickejšia poloha menej zvyčajná). V príbehu ma akurát prekvapujú miestne reálie, keďže Američania vedia doslova mrhať peniaze na nám nepredstaviteľné veci, ale presťahovať sa z rodného mesta je zjavne nad ich sily. Inak si neviem predstaviť, prečo hlavná postava chcela ísť druhý raz do Afganistanu (po tom, ako prvýkrát takmer umrela a zostali jej príšerná zdravotné následky) a to len preto, aby nemusela bývať v rodnom dome s mamou. No je ako je a vďaka tomu môžeme sledovať rodiace sa priateľstvo dvoch ľudí, ktorí má obaja poriadne naložené na chrbte.

Jeden z naj hodnotených filmov na EdisOnline, artovom VOD. A musím povedať, že oveľa viac ma oslovili tamojšie filmy vo fialových číslach. Najsilnejšou stránkou filmu je jej hlavná postava - to, ako je napísaná a taktiež, ako je detskou herečkou skvelo zahraná.  Ale ostatné postavy už pôsobia ako kulisa. Cillian Murphy mi príde len ako meno na postery, jeho postava je aboslútne nevyužitá. Dezolátska rodina zo susedstva je samoúčelne hyper dezolátska, jej otec nakoniec nachádza vykúpenie až po strate vlastnej dcéry. Postava brata hlavnej postavy je v príbehu len preto, aby mala sex s dezolátskou dcérou. Spororlivosť otca a jeho neochota kúpiť dcére nový mobil má v príbehu len ten význam, aby v kritických momentoch žiaden mobil nemala a všetci sa mohli o ňu báť. A takto by sa dalo ísť ďalej a ďalej.

Je to asi tak trikrát lepšie ako som vopred očakával. Romantická komédia, ktorá je znesiteľná a to preto, lebo od začiatku je jasne definované, že to romantická komédia tak celkom nie je. Napriek vykonštruovanej situácii má film po celý čas hĺbku. Vďaka talentu Jennifer Lawrence vyniknú ako komické, tak aj dramatické scény a všetko pôsobí autenticky. Postava Percyho je tak trochu skratkovitá, ale to preto, aby sa komédia vtesnala do prívetivých 100 minút. Najviac oceňujem, že režisér dokázal do deja prepašovať scény, ktoré naozaj prekvapovali. A na záver musím ešte raz vyzdvihnúť Jennifer Lawrence, ktorá vedela skvelo pracovať aj s trápnom, čo sa v podobných filmoch celkom nevidí.