jakeer

Nerobím to často, ale v tomto prípade sa do bodky zhodnem s komentárom užívateľa J*A*S*M. On to bol scenár ľahko absurdný, ľahko vtipný, ľahko vážny. Malo to mať akože inteligentnú zápletku, kde sa mnohé scény na záver pretnú. No ťažko si to užiť, keď s hlavnou postavou politickej aktivistky kategoricky nesúhlasite a aj v správaní vedľajších postáv vidíte výrazne nelogickosti (napríklad čo viedlo jednoduchšieho "údajného" bratranca, aby sa k hlavnej postave pridal?).

Ak by takýto film vznikol v našich končinách, od prekvapenia by som dal 4-5 hviezd. No v kontexte škandinávskej, ergo svetovej kinematografie to je priemerný film. Je to typický malý, nízkonákladový film, ktorý napriek svojej autenticite a dobrých hereckým výkonom neprerástol do niečo väčšieho. Dôkazom je šablónovitosť, keď celú zápletku prezrádza trojvetová anotácia na tomto webe. Nórom slúži ku cti, že odpoveď na položenú otázku: "Je Henrik připravený zříct se nezodpovědných radovánek a vyrůst z chlapce v muže?", znie áno, ale nie celkom. Viem si predstaviť, ako by podobný námet spracovali v USA - na konci totálny prerod osobnosti a sladký happyend.

V podstate súhlasím do bodky s komentárom užívateľky emma53. Námet mal veľký potenciál, ale zabíja ho nerealistickosť jednotlivých scén. Nechce sa mi veriť, že by matka vystavila svoje dieťa takému riziku. Zahrané to je inak veľmi dobre.

Snažím sa vopred si nič o filmoch nezisťovať, ale v tomto prípade sa nedalo, lebo tá pomerne explicitná sexuálna scéna preletela médiami a teda som vedel, o čom film približne bude. A hoci v pornografii je žáner stepmom/stepson veľmi populárny, táto dráma (hraničiaca s thrillerom) nám dáva odpoveď na to, čo nasleduje po tom, ako sa porno končí. A teda, aké následky má milostný pomer medzi nevlastnou matkou a synom. Som rád, že takúto tému spracovali Škandinávci, ergo Dáni, lebo to malo svoju hĺbku. Každá jedna scéna mala svoje miesto a význam v nasledujúcom príbehu. Scéna po odhalení pomeru je perfektne vygradovaná. Škandinávci vyvracajú zažité stereotypy o ich chladnej povahe, keď vedia do jedného filmu napratať taký mix emócií, Trine Dyrholm je podľa môjho názoru najlepšou herečkou z týchto končín.

Film, ktorý ani neašpiroval na päť hviezdičiek, no ja sa nehanbím mu ich dať. Absurdný humor tu skvele fungoval, nahlas som sa smial nielen pri bizarných sexuálnych scénach. Popri tom si však film drží aj dramatickú linku a mix emócii vie umne nakombinovať. Dej je najmä o hlavnej postave, tie vedľajšie pôsobia skôr ako kulisy. A paradoxne vďaka tomu film funguje, lebo Stellan podal skvelý herecký výkon.

Paprika Steen už hrala vo filme o rodinnej oslave s názvom Rodinná oslava (to boli ešte časy slávnej Dogmy 95). Tam si mohla naživo ohmatať, že podobný námet skrýva potenciál a sama si to aj natočila (nevedel som, že je aj režisérka). Neviem, či je v Dánsku bežné, že sa Vianoce oslavujú vrámci takejto širokej rodiny a ak áno, tak som rád, že u nás tak robíme v najužšom kruhu. Rodina je totiž entita ľudí, s ktorou máte pramálo spoločné a rokmi sa to len umocňuje. Presne to bolo hlavné posolstvo filmu, ktorý bol spracovaný so cťou. Spoiler: Páčilo sa mi, že záverečný happy end bol znegovaný úmrtím - zostali sme tak geograficky v Škandinávii.

Asi najmenej originálny severský film, aký som kedy videl. Je pravda, že Škandinávci vedia umne natočiť aj bežné témy, ktoré sa venujú každodennosti. Ale toto bolo doslova schematické. Otrepaný námet tu je síce ozvláštnený kvalitnou filmárčinou - neustále vás premáha nepríjemný pocit a pozeráte na to s otvorenými ústami - o čo presne išlo. Obaja hlavní protagonisti hrajú veľmi dobre. Ale neprišlo mi, že by v konečnom dôsledku malo význam tento film vidieť. P.S. Na margo tunajších komentárov, ktoré sa snažia interpretovať dej: Marie tu je vykreslená celkom zrejme ako postava, ktorá vykazuje známky psychopatického správania. Rasmus by s ňou nebol šťastný, či už by bol dominantný, submisívny, alebo akýkoľvek iný. To nie je sfilmovaný béčkový vtip o stereotype, ako sa žena nasťahuje k mužovi a zmení mu jeho bývanie a v podstate celý život (a on to znesie výmenou za prísun pravidelného sexu). Naozaj tu je relevantný fakt, že hlavná ženská postava je psychicky chorá a koná zlo. Je to legitímna umelecká licencia a vďaka tomu film nestereotypizuje ženy a nie je mizogýnny. P.S. Po jednom dni pridávam jednu hviezdičku. Podobne ako pri Teorii tygra to nie je film, ktorý by ste užívali pri jeho sledovaní, ale núti vás o ňom premýšľať aj hodiny po jeho zhliadnutí.

Vtipné momenty striedajú ešte vtipnejšie, no ale aj doslova kameňákovské scénky. A hoci sa to spočiatku nezdá, že z filmu by niečo mohlo byť, je treba uznať, že neustále naberá na tempe a v zmysle "koniec dobrý, všetko dobré" si tie štyri hviezdičky zaslúži. Veľkým pozitívom je, že film dokáže neustále prekvapovať, z pomerne generických zápletok vždy vykorčuluje originálnym spôsobom. A aj keď ste príbehov "from zero to hero" videli nespočetne, tento je predsa len niečim unikátny a ani happy end nie je úplne happy (ale taký škandinávsky).

Christopher Nolan kedysi povedal, že každý dobrý film potrebuje kúsok Michaela Cainea. Som rád, že sa mu dobrý film podarilo natočiť aj bez spomínaného velikána (toho času na zaslúženom dôchodku). Je pravda, že Nolan, čoby jeden z mojich dvoch naj režisérov uspokojil moje divácke chúťky po dlhých deviatich rokoch, keď Dunkirk a Tenet boli pre mňa (síce štvorhviezdičkovým) sklamaním. Nesúhlasim síce s nadšenými hlasmi, že ide o najlepší Nolanov film, lebo ním naozaj nie je (a ani druhým či tretím), ale po filmárskej stránke mu nie je čo vytknúť. Zozačiatku to je síce Oppenheimerov život letom svetom, tempo je šialené, až sa to napokon radikálne spomalí. Výbuch bomby neznamená vyvrcholenie filmu, po ňom nasleduje ešte cca hodina deja, ktorý pojednáva o tom zvláštnom pojednávaní (bol to súd, disciplinárka či čo?), ktoré mňa nejako osobne nezaujíma (tak ako ani Oppenheimerovo sukničkárstvo, arogancia či osobný život celkovo). Boli to podobné pocity, ako pri Eastwoodovom filme Sully, kde tiež chceli hlavnú postavu perzekvovať, no mne to žily netrhalo. Čo je naozaj na deji zaujímavé, je vhľad do toho, ako atómovka vznikala. Nolan už menej hrá na formu ako v jeho ranej tvorbe, film je v podstate konverzačkou, ale svoje povestné audiovizuálne fičúry teraz s mierou využíva predovšetkým na podkreslenie vnútorného boja hlavného hrdinu (alebo v čiernobielej farbe jeho nemesis). Snímka otvára polemiku o morálnosti vzniku a napokon použitia jadrovej zbrane a priestor na vlastný záver ponecháva aj divákovi. P.S. Aby som nezabudol, videné v IMAXe.

A Oscara za najdlhšie naťahovaný koniec získava... Zaujímalo by ma, že kto bol cieľovkou tohto diela. Či tie teenky, ktoré tvorili väčšinu osadenstva v kine a ktoré zaiste museli pobrať narážky na dekády pred ich narodením. Sú to vlastne dva filmy v jednom, kým jeden sa tvári nad vecou, je uletený a má nevídaný vizuál a ten druhý zas generickým spôsobom tlačí politickú agitku. To je plne legitímna vec, len už asi po prvých dvadsiatich minútach (ktoré boli vo filme najlepšie) je jasné, akým smerom sa to bude celé uberať a len sa to naťahuje. Finálny súboj medzi Barbies a Kenmi je už znôžkou do neba volajúcich hovadín. Je až nepochopiteľné, že takáto snímka má bezmála dve hodiny. Je však pozitívne, že v pocovidovej dobe dokázal nejaký film opäť pritiahnuť množstvo divákov do krvácajúcich kín.