reiser

Zo všetkých postáv sa mi páčila akurát "smutná, ale zaujímavá" postava Mikuláša Křena. Zo začiatku sa mi veľmi páčila aj postava Ivana Trojana, no ku koncu mi prišiel už skôr divný ako zábavný (aj tak patrí Trojan k mojím najobľúbenejším súčasným českým hercom). Toľko ospevovaná postava Jiřího Macháčka ma príliž nezaujala. Občas som sa zasmial na nejakej tej srande čo vypustil, ale celkovo beriem príbeh zhuleného človeka a jeho "gagov" skôr ako lacný humor. Najhoršie pre mňa dopadla totálne nezaujímavá postava Jitky Schneiderovej, ktorá mi vo filme od začiatku až po koniec strašne zavadzala. Najväčší problém celého filmu však vidím v tom, že na mňa pôsobil skôr ako taký zlepenec príbehov a nie ako jeden celok, jeden film. A to je chyba. Ale aspoň viem akú tequilu si mám v baroch odteraz pýtať:)

"Taká strata času kvôli dvom deťom!"

Rozprávanie v prvej osobe vo filme, kedy nám hlavná postava vysvetľuje svoj príbeh, veľmi rád nemám. Väčšinou ma to oberie o to potešenie, keď musím nad filmom uvažovať, doslova ho riešiť. TOTO však bolo totálne ANTIrozprávanie v prvej osobe!!! Pretože všetko čo sa dozvieme z Borisovho rozprávania nám nie je absolútne nič platné, príbeh sa dozvedáme len a len z jeho vizuálnej stránky. Také originálne podanie príbehu som v žiadnom filme ešte nikdy nevidel!!! Ak k tomu pridám, že som videl spolu hrať takých dvoch velikánov akými boli Ivan Mistrík a Jean - Louis Trintignant, aj keď len v pár scénach, niet pre mňa ďalej čo riešiť. Perfektné.

Toto je jeden z filmov, u ktorých ani neviem presne napísať nejaké zápory a predsa mu nemôžem dať plný počet. Páčil sa mi viac než zaujímavý príbeh, herci a teda hlavne Day-Lewis to netreba komentár.......snáď by mohla byť zaujímavejšia réžia? Od Jima Sheridana som videl okrem tohto aj film Boxer a tam by som to videl podobne. Všetko ok, ale nedokázalo to strhnúť. Teda nie naplno. Aby som ale neukončil koment tohoto perfektného snímku negatívne , tak spomeniem jednu scénu, ktorá ma úplne uchvátila. Mám na mysli, keď sa Christy ocitol v reštaurácii po výstave jeho obrazov a pod vplyvom alkoholu z neho doslova vytekali na povrch všetky jeho pocity. Totálna bezmocnosť.

Mladý japonský pár posadnutý rock&rollom na výlete v Amerike. V celku zábavné ale po chvíli som sa nejako prestával na to sústrediť ( myslel som si totiž, že to bude o týchto magoroch až do konca). Druhá časť sa mi zapáčila viac, no a nakoniec keď nastúpila časť tretia, úplne som sa do toho zakusol a s tým úžasným pocitom pohody, ktorý mam vždy pri sledovaní Jarmuschovich filmov som pozoroval ako vtipne do seba príbehy zapadajú. A hudba, tá opäť ako v každom filme Jima Jarmuscha nemala chybu.

"Nápady v 451° Fahrenheita jsou podle mě lehce nedotažené, úpadek kultury je ukázán jedině na pálení knih a zoufalé manželce trávící veškerý čas před telestěnou, a to je všechno" - napísala uživateľka Galadriel a ja sa s tým plno stotožňujem.

Slabo zlepený zlepenec pár dobrých, pár priemerných ale väčšinou slabých scén.

Záverečná scéna dolapenia zdvihla moje celkové hodnotenie o hviezdu vyššie. Ale vážne, bola hustá.

Horory príliž rád nemám, ale tento bol celkom dobrý. Páčilo sa mi obsadenie a takisto aj námet. Už už som si myslel že Kiefer zomrie a ja udelím štyri hviezdy, avšak musím predsa len tú jednu strhnúť.

Nie som žiadny surovec ale týchto dvoch hlavných hrdinov, zmagorenú matku a jej sfetovaného syna mi nebolo ľúto, boli mi obidvaja vrcholne nesympatický. A ten ich vzťah to bolo teda riadne choré! Menej jak dve hviezdy si to však určite nezaslúži, natoľko sa s tým zas Bertolucci určite natrápil. PS: tešil som sa kedy naskočí na plac Benigni a on sa z neho stratil ešte skôr než som si ho všimol.