Shredder

Vymenili sa scenaristi aj reziseri a namiesto interesantnej prvej casti tu mame trivialne pokracovanie, ktore budete mat v hlave rozpitvane uz od zaciatku, kedze je pozliepane z klise. Je to mile, obcas sa clovek aj zasmeje, alebo ho potesi nejaka ta narazka, ale to neodstrani tu horku pachut na konci, ked viete, ze ste videli dalsiu efemernu jednohubku, ktora sa snazi vytazit z uspechu prvej casti, ale ponuka divakovi inferiorny vyplod.

Dojmy divakov z najnovsieho DC animaku sa budu pravdepodobne odlisovat na zaklade toho, co od filmu ocakavali. Anticipacia precizneho pribehu akym ovplyval Olivov Batman: The Dark Knight Returns, sa ukazala ako mylna. Vraciame sa ku korenom povodu Justice League, ktorym je venovany relativne kratky uvod a nasledne sme vrhnutí do viru nekonciaceho boja. Ak sa uspokojite so zivelnymi subojmi medzi superhrdinami a Darkseidom a jeho nohsledmi, JLW si uzijete, v opacnom pripade vas caka sklamanie. To, ze takto akciou nabity film ubehne rychlostou blesku snad ani nemusim dodavat, kazdopadne fanusikovia komiksov si pridu na svoje.

Rezia: Friedberg a Seltzer, I don't know what I expected. Parodia na Hunger Games prepchata neskutocnym mnozstvom mensich parodii (The Avengers, HP, The Most Interesting Man in the World, LFMAO, Sherlock Holmes, Double rainbow etc.), obligatnym product placementom od Apple a samozrejme tradicneho humoru nasej reziserskej dvojky. Ti, co videli ich predchadzajuce pociny vedia, ze narozdiel od nasej hlavnej hrdinky Kantmiss sa im malokedy podari trafit do cierneho. Scary Movie to rozhodne nie je, ale moja laska k parodiam ma nuti aj nadalej pozerat ich filmy aj napriek tomu, ze viem, ako to zase skonci.

Posolstvo "Prestan snivat a zacni zit" zdielane prostrednictvom vizualne putavych obrazov. Stiller nam ponuka klasicky hollywoodsky pribeh losera, ktory si prejde zivotnou premenou. Bol vsak dost vynaliezavy nato, aby tuto kolekciu klise zabalil do panoramatickych zaberov Islandu a CGI. Vdaka nim film vyzera sofistikovanejsie, co vsak samozrejme len zastiera prazdnotu. Idealne pre dnesny Instagram nation, ktory si mysli, ze pridanim filtra dokazu v sekundu premenit fotografiu novych bezeckych Nike tenisiek na umenie.

One small fact. You are going to die. Vojna je vzdy peklo, nezavisle od toho, na ktorej strane stojite. Druha svetova bola extraordinarna vo vsetkych smeroch. Bol to cas kedy ludia odkryli demonov, ktorych v sebe schovavaju, rovnako sa vsak dostali do popredia aj cnosti tych najodvaznejsich, ktori sa nebali v tych najhorsich casoch prejavit ludskost. Polanski v Pianistovi prerozpraval pribeh zidovskeho skladatela, cez oci ktoreho sme videli naturalisticke hrozy odohravajuce sa v nacistickom Nemecku. Percival nam ponuka trochu iny, senzibilnejsi a komornejsi pribeh. Na filme je vidno, ze je spracovany podla kniznej predlohy a mimoriadne dobre sa mu dari zachovavat poeticku atmosferu. Podovne ako jeho hlavna predstavitelka si film zachovava urcite nevinnost a na rozdiel od inych surovych spracovani druhej svetovej vojny, je podavany nezne a v pomalom tempe. The Book Thief je presne je jeden z tych snimkov, pri ktorych mate chut dat si salku nejakeho horuceho napoja a zabalit sa do deky, zatial co sa vam pred ocami pozvolne rozvija magicky pribeh, ktoremu chyba k dokonalosti len malo.

Myslim, ze na takuto spolocnu akciu Arnieho a Slya sme cakali, nie tu over the top traposinu co predviedli v Expendables 2. Keby sa to odohralo par dekad dozadu, bolo by to asi akcnejsie a viac testosteronove, s ohladom na vek predstavitelov vsak pribudol nadhlad a humor. Este tak do polovice posobi film vzhladom na svoj zaner celkom inteligentne, postupne sa to vsak zvrhava na coraz vacsiu stupiditu prepchanu klise. Caviezel je spravne slizky (aj ked na takeho Pearcea v Lawless sa nechyta), no fatalisticky suboj medzi Jonesom a Slyom prilis nezaujme.

Nie je to take depresivne ako ked sa naposledy stretla partia starych legiend The Maiden Heist, nie je to vsak ani Hangover po styridsiatich rokoch. Na hlavnej stvorke uz vidno unavu a starobu, ale prostredie Las Vegas, sucasna hudba a dvadsatrocne modelky v plavkach tomu dodavaju zivot. Ak si spocitame vsetky pre aj proti, vyjde nam priemerna nostalgicka komedia s romantickou liniou, pri ktorej sa par vtipnych momentov najde, ale prehybat od smiechu sa nebudete.

Myslim, ze mame vitaza v kategorii najlepsi film za rok 2013. Viem si vsak dost dobre predstavit, ze DiCapriovi sa soska na Oscaroch zase neujde. Ale podme k zakladom. Scoresese vzdy vedel spracovavat zivotopisy interesantnych osobnosti. Jeho Goodfellas aj Casino su bezpochyby majstrovske diela. The Wolf of The Wall Street sa nesie v rovnakom duchu. Italoamericanov, mafiu a drsne praktiky podsvetia v ramci obohacovania sa nahradzaju zidia, burza a menej krute, ale rovnako spinave a vynosne akcie financnych zralokov. Struktura je podobna ako pri Scorseseho starsich filmoch, nenapadny uvod, rychly vzostup, dekadentny vrchol, pocas ktoreho sa odohravaju tie najblaznivejsie udalosti a na zaver strmy pad na dno. Napriek tomu, ze ide o odisne prostredie, mnoho prvkov je podobnych ba az zhodnych s jeho predchadzajucimi zivotopisnymi filmami. To vsak nic nemeni na tom, ze Scorsese to stale v sebe ma. Dekadenciu, mamon, nihilizmus a hedonizmus financnikov vmieta do tvari divakov so silou hurikanu. Rypne si pritom trochu aj do drogovej tematiky, perverzity kapitalizmus a medzikulturnych vztahov a vysledkom je konkzventna a rydza filmarina, ktora napriek svojej dlhej stopazi ubehne ako voda.

Disney sa dostava na tu spravnu cestu a opat boduje animakmi, ale k dokonalosti ma momentalne daleko. Frozen sa odohrava v magickom skandinavskom prostredi, co mu dodava na prijemnej atmosfere. Hned na uvitanie nas caka piesen, ktorych sa dockame minimalne tolko, akoby bol Frozen muzikal. Disneyovky boli piesnami vzdy charakteristicke, ale uprimne vo Frozen ich je prilis mnoho a vacsina nie je ani zdaleka taka kvalitna ako v ich starsich filmoch. Vynimku tvori sekvencia "Let It Go", kde je nielen neskutocne krasna piesen, ale aj animacia, plus je spracovana tak aby vyjadrovala vnutorne rozpolozenie a pocity postavy, vdaka comu je v konecnom dosledku velmi silna. Clenovia roznych organizacii stihli oznacit film za sexisticky a podobne, ja vsak nevidim dovod kritizovat nejake dielo preto, ze hrdina zachrani svoju lasku, nemusia byt v kazdom filme zeny hrube a spravat sa ako muzi a nech sa kludne vsetky tucne feministicke obludy zadusaju od hnevu. Osobne by som vsak vytkol absenciu kvalitneho pribehu, pretoze prilis mnoho stopaze zabera spev a samotny pribeh je kuriozny, ale v podstate uplne o nicom. Mila rozpravka, ktora potesi, ale neposkytne dovod k euforii.

Road trip v style Borata, avsak pod taktovkou Jackass timu. Nebudeme si klamat humor je taky, aky je. Tym co neznasaju Jackass sa ani Bad Grandpa nezavdaci. Ja osobne som sa bal, ze vsetky najlepsie scenky nam uz predviedol trailer, co vsak nakoniec nebola pravda. Kvalita jednotlivych pasazi je dost kolisava, najdu sa priemerne, najdu sa slabsie, ale naslo sa viac takych (striptiz, restauracia, rybacka), pri ktorych som takmer plakal od smiechu a valal sa po zemi. Idealna komedia pre partiu, ludi omamenych nejakymi latkami a vsetkych co neohrnaju nos nad tymto stylom humoru. Prostoducha zabava, ktora ovija simplictiny pribeh a centralizuje sa na Knoxvilla a jeho nic netusiace "obete" ma pobavila viac ako som cakal a z toho vychadza aj moje kladne hodnotenie.