Darth Maul

Jedinečný filmový zážitok! Nečakaný a krásny zároveň. Surové podobenstvo plné podnetných myšlienok. Veľkolepý príbeh o láske a ľuďoch. Perfect Sense ma úplne pohltilo, omráčilo... Strhujúce úvahy o živote mi vyrazili dych! Nepodľahnúť! Žiť! Žiť! Žiť! To je neuveriteľná sila! /// "Pretože takto ide život ďalej. Takto..."

Zvláštny film, veľmi zvláštny... Ale takým roztomilým spôsobom. Ťažko sa k nemu píše komentár. Život proste nie je vždy ideálny. Občas sa nájdu momenty, kvôli ktorým by bol človek ochotný podstúpiť cestu časom, aby ich zmenil. No, je niečo také vôbec možné? Okrem hlavnej myšlienky stojí za povšimnutie podmanivý soundtrack a príťažlivo divná Aubrey Plaza (Darius je možno jej životnou rolou).

Archetype má ohromujúcu vizuálnu stránku, ale inak ničím neprekvapí. Mám radšej krátkometrážne filmy, ktoré zdobí aspoň nejaká trefná myšlienka.

S "dvojkou" sa to nedá porovnávať. To bol pravdepodobne vrchol celej série. Tretie pokračovanie Expendables má svoju najväčšiu silu v momentoch, keď sú divákovi na očiach staré páky. Mladí to kazia, zbytočne zaberajú priestor a čas. Vzájomná konfrontácia medzi starým tímom a nováčikmi zostala nevyužitá. Taktiež ma veľmi mrzel slabo zúročený potenciál Kelseyho Grammera (To si v bare nemohol bohémsky objednať Armand de Brignac - ročník 1982? Na tom si mohli dať viacej záležať, veď Frasier je jeho životnou úlohou!). Stalloneho z vážnych problémov vytiahli výborní Wesley Snipes, Harrison Ford, Antonio Banderas a Mel Gibson. Oni štyria udržali Expendables na úrovni slušnej a kvalitnej zábavy. Bez nich by to bolo asi o dve hviezdičky menej...

Conan je veľmi zábavný chlapík! Jeho Talk-show mám naozaj rád a jeho humor mi je blízky. Najviac sa mi páči, ako dokáže rozosmiať celé publikum jediným pohľadom. Prvotriednu zábavu prinášajú aj jednotlivé segmenty Conanovej relácie: Clueless Gamer, falošné reportáže, fanúšikovske korekcie, rozhovory s členmi štábu, Jordan Schlansky... Že je mnoho vecí z toho vopred pripravených? No a čo! Aj tak je to skvelá komédia. Pri Conanovi sú výbuchy smiechu zaručené!

Pravé letné americké sci-fi osvieženie, ktoré pritiahne do kín obrovské množstvo ľudí. Exotická jazda naprieč (nádherne vyobrazeným) vesmírom v spoločnosti neodolateľnej party. Ich vzájomné jazykové prestrelky prinášajú hromadu kvalitného slovného humoru a neušetria ani legendárneho tanečníka Kevina Bacona. Z postáv mi najviac imponoval malý roztomilý mizerák Rocket (skutočne pozoruhodný hlasový prejav Bradleyho Coopera). Myslím, že skupina okolo Petra Quilla má mocný potenciál aj do budúcnosti. /// "Ronan bol len figúrka. Musím zničiť Thanosa!"

1. séria (100%) = "Dostávam tu z toho divnú pachuť v ústach... Hliník, popol... Všetko je to jedno veľké geto. Obria stoka uprostred vesmíru." /// Ťaživá atmosféra americkej Louisiany, séria podivných vrážd a dvojica svojráznych detektívov. Rustin Cohle a Martin Hart. V určitom momente, keď sa ich prípad pomaly blížil ku koncu, som pochopil, že dolapenie desivého vraha bude len druhoradou záležitosťou. Tou najdôležitejšou vecou prvej série bol vývoj postáv a ich životné cesty. Mimoriadne vzácne dielo v rámci televíznej tvorby! /// "Došlo mi, že celé je to len jeden príbeh. Ten najstarší. Svetlo proti tme."

Film Ostrov sa nachádza v mojej zbierke už dlhší čas. Dostal som ho ako dar. Teraz už chápem význam a vzácnosť toho daru. Je to totiž nádherný príbeh o hriechu, pokore, pokání a odpustení.

Podarený sci-fi thriller, ktorý ma nadchol svojou poctivosťou a bezprostrednosťou. Príbeh je vystavaný na maximálnom využití schopnosti vojaka Cagea restovať deň. Tento koncept prináša mnoho vtipných momentov a v rámci žánru science fiction pôsobí sviežo. Výživným prvkom Edge of Tomorrow je aj hlavná ženská hrdinka, kovová mrcha, anjel z Verdunu, Rita Vrataski, zahraná hriešne krásnou Emily Blunt. Som rád, že sa dnes točia filmy, pri ktorých sa dá premýšľať a oddychovať zároveň.

Ešte sa mi nestalo, aby som v priebehu dvoch dní dvakrát navštívil kino kvôli jednému filmu. V tomto momente by som mohol bez výčitiek ukončiť komentár, pretože predchádzajúca veta je najvyšším vyznamenaním, aké môže film tohto druhu dostať. Ale napíšem trošku viacej. Days of Future Past má svoje chybičky krásy. Fanúšikovia série by tvorcom mohli vyčítať viacero vecí. Napríklad, prečo nezodpovedali otázky, ktoré vyvstali z predchádzajúcich dielov, ba práve naopak, položili nové, ktoré teraz budú trápiť nejedného zvedavca? Malú kritiku by mohla zlíznuť aj občasná skratkovitosť (verím, že tento problém vyrieši obšírnejšia režisérska verzia) alebo prístup k minulosti, ktorý už nezdobí ľahkosť príznačná pre Vaughnovú First Class. Ja osobne by som privítal aj pár sekúnd pre Rebeccu Romijn, ale čo už... Všetky tieto drobné nedostatky však rozprášila nevýslovná radosť zaplavujúca moje vnútro s nástupom úvodného intra. Nikdy nezabudnem na ten pocit, keď som si uvedomil, že na režisérskej stoličke sedí ten starý dobrý Singer. Áno, ten starý dobrý Singer, ktorý miluje svoje postavy a jedná s nimi s posvätnou úctou. Ten starý dobrý Singer, ktorý dej posúva silnými dialógmi a vývojom svojich hrdinov. Každá jeho nová postava ponúka niečo svieže (v budúcnosti sú to Warpath, Sunspot, Bishop a skvelá Blink, v minulosti to bol nezabudnuteľný Quicksilver). Singerov rukopis nesie aj najkľúčovejšia scéna filmu. Osudová konfrontácia minulosti s budúcnosťou. Ten nádherný moment, keď zaznejú slová o prijatí bolesti a o nádeji. Spomenuté pozitíva spolu s dojemným záverom robia z Days of Future Past výnimočný a veľmi silný príspevok do ságy o X-Menoch.