Dr.Cilka

Ked si odmyslim porno, dostanem film v ktorom je medzi sialenstvom a spalujucou tuzbou velmi tenka hranica. Navyse zasadeny do prostredia Japonska na zlome tradicneho a moderneho sveta. Vyssiemu hodnoteniu brani najma nuda, ktoru som vacsinu casu pri sledovani zazival.. V kazdom pripade treba vidiet, svojim (zvrhlym) sposobom sa jedna predsa len o nieco unikatne..

Nepopieram par vtipnych momentov, no navzdory tomu, je velmi tazke preglnut tak silenu korporatnu reklamu skryvajucu sa za komediu.

Pre plnohodnotny zazitok je nevihnutne vidiet film cislo jedna. „Dvojku“ hodnotim o nieco vyssie, aj preto, ze dej je ovela zazivnejsi a po zhliadnuti predchadzajuceho filmu (a najma oboznameni sa s pocentymi postavami) sa sleduje ovela jednoduchsie. Celkovo je omnoho akcnejsi, a to nie iba co sa subojov tyka. Tosaburo (Mifune) uz nie je vylucnou hlavnou postavou deja, v podstate polovicu filmu na „platne“ chyba a tazisko je postupne presunute na Senshira a jeho nelahku zivotnu dilemu. Vo filme dojde k niekolkym velmi dobrym subojom – hoci ten najocakavanejsi – sa na sklamanie divaka vdaka okolnostiam nekona. Velka cast stopaze je natacana v studiach – ako to pri dobovych japonskych filmoch velmi casto byva ( a u Inagakiho obzvlast), ale tieto sceny su fakt nadherne, a celkovo vdaka nim posobi film aj velmi umelecky.

Putavy dobrodruzno-ladeny pribeh o „legendarnych a vsemocnych zvitkoch“, ktore dokazu znicit cely japonsky feudalny system. Ale iba vtedy ked niekto ziska vsetky 3 sucasne. Nie je preto prekapenim, ze kazdy s trochu vyssimi mocenskymi aspiraciami sa ich pokusa za kazdu cenu ziskat. Medzi nimi aj sympaticki hlavni hrdinovia pribehu – nevlastni bratia – Tosaburo a Senshiro – prislusnici rovnakej skoly ninjtsu. Kdezto Tosaburove pohnutky su ovela moralnejsie ako Senshirove – nepotrva dlho a honba za zvitkami sa stava bratovrazednou zalezitostou. Dej filmu je velmi pestry, no mimoriadne narocny na koncentraciu, pretoze do deja zasahuju neustale nove a nove postavy zo superiacich zoskupeni. Filmu nechyba dobra choreografia subojov a pedantne zvolene sceny. Zaver, hoci zdanlivo ukonceny, otvara nenapadne dvere filmu cislo 2.

Cyberpunk je snad navhodnejsi "zaner" pre anime.. hrany ci iny typ filmu, rozhodne nemoze naplnit cely potencial tak kvalitnych scenarov ako je to napr. pri Akir-ovi. Neuveritelne ze film je z 88meho, nejaky retro nadych (v predstavach tvorcov o blizkej buducnosti) vobec nie je citit, nehovoriac o animacii, ktora ani zdaleka nevyzera na 25 rokov. Vonkoncom sa nepovazujem za anime-znalca: no u mna Akira predstavuje skvely balans medzi akcnou, filozofickou i akousi vizionarskou rovinou vo svojo zanri; dve hodiny stopaze toho stihaju neuveritelne vela.

Surove, bestialne, (a miestami skutocne az) zvratene.. Napriek vsetkemu som nedokazal odtrhnut od toho hodinu a pol oci (ani usi). Noe-ho rukopis je unikatny, a kazda sekunda je nezamenitelny zazitok - od uvodnych tituliek az po zaverenu "epilepsiu" .

Prva hodina oslavujuca zvratene city bola pre mna utrpenim, druha - kde sa pridal novy rozmer, a do deja zasiahla epidemia cholery uz bol trochu zazivnejsi. Blahorecena vizualna stranka ma vobec neoslovila, a ani vseobecne zdielany opar kultovosti nie je pre mna dovodom na vyssie hodnotenie.

"Ako moze byt sushi, ktore tak krasne spieva, zle?" .. je pravda, ze niekedy je stupidita priamo umerna blaznivej zabave, ale v tomto pripade je velmi tazke sa nad prave videne povzniest. Ale nepopieram, ze niektore momenty ci dialogy boli neuveritelne vtipne :)

Dobrodruzno ladeny film s Toshiro Mifunem o historickej postave ala Robin Hood; Kunisada Chuji sa postavi za rolnikov, a zachrani ich pred hladomorom. Realna postava bola nametom (za cca 150 rokov) na nespocetne mnozstva divadelnych ci filmovych spracovani, takze opisovane hrdinstvo je aj tu velmi zdramatizovane. Na japonsku starsiu produkciu posobi tento film celkom oddychovo, urcite aj preto lebo je v nom neobvykle iba par dolezitych postav - a aj tie sa jednoducho pamataju. A hoci je film je dejovo celkom pestry, spracovanie je priemerne, hlavne co sa tyka scen. Najkrajsia je urcite ta posledna, ktora akoby bola z ineho filmu.

Everything about religion and panties in four hours.