Dr.Cilka

Film, ktory ma krasny vizual a je popretkavany fantasy prvkami, a pritom nic originalne neponuka. Priemerny pribeh nenaplnenej lasky huslistu verzus jeho tragikomicke samovrazedne vsuvky. K tomu par usmevnych momentov a francuzska lovestory z Iranu je hotova. Skoda, ze som videl pred filmom trailer, ten nasadil ocakavania zbytocne vysoko..

Jedna hviezda za inspirativne obchodne zrucnosti, od (pre mna vzdy) sympatickeho komika.

Klasicky samurajsky film so vsetkym co k tomu patri! Na to ze ma iba 1 hodinu a 20 minut, stiha toho naozaj dost. Dej je naslapany od prveho zaberu a odmieta polavit. Sermiarske suboje su (beruc do uvahy iba starsie filmy) z tych najlepsich co som videl. Choreografia je vymakana, a nezaznamenal som ani jeden bojovy moment vyznievajuci komicky, ako sa to stane obcas napr. u Kurosawu. Kamera je vynikajuca, a niektore sceny som si musel prehravat viac krat, co ma tak dostali. Napriklad ked Jurotta v rieke prenasleduje troch nepriatelov. Tiez je velmi zaujimave, ze snad ani jedna z hlavnych postav nemoze byt charakterizovana ako kladna ci zaporna. Sword of the Beast si jednoznacne zasluzi vysoke hodnoteniem, ktore tu ma.

Zboznujem Silent Hill, presiel som si vsetky serie a na druhy film som sa tesil niekolko rokov - no i tak z principu musim dat Odpad! Takto znasilnit tematiku Silent Hill-u, do takto stupidneho filmu snad ani nie je mozne. Film pritom disponuje potencialom skvelych hercov (Bean, McDowell,..), originalnym japonskym sountrackom - a napriek tomu to nie je nic ine ako brak. Vsak co sa da aj cakat, ak sa niekto rozhodne vysvetlit cely mimoriadne komplikovany "lore" Silent Hill-u v 90tich minutach 3D zlataniny . Niektore povodne postavy su do scenara umiestnene vylozene nasilu, a ich dolezitost v dejovej linii je uplne zanedbatelna - vid. Douglas Carland, Dahlia ci Claudia. Ak by som sa nikdy nestretol s povodnymi hrami, nemal by som zrejme tusenie, na co tam vlastne su, a o com to sakra melu. Kazdy moment, ktory sa v priebehu deja javil slubne, skoncil trapne klise.. a vsetko to zavrsil idiotsky zaver, bez stipky logiky. Velmi velke sklamanie.

Po kazdej stranke krasa. Je neuveritlne ako niekto dokazal taky prozaicky pribeh povysit na vrcholne filmove umenie. Filmu je vycitana castokrat dlha stopaz, no z mojho pohladu mala kazda jedna sekunda svoje opodstatnenie. Malebna sonda do medziludskych a medzigeneracnych vztahov povojnoveho Japonska. Napriek smutnej druhej polovici, som nedokazal pozerat na Tokyo story inak ako s usmevom na tvari.

Original som nevidel, no remake na mna urobil velmi dobry dojem. Fincherovsku atmosferu zboznujem, takze predpokladam, ze i po zhiadnuti originalu moje hodnotenie ostane velmi vysoke. Dejova linia ma az tak neocarila, zato ten audio-vizual.. slast! Fincher by mohol tocit asi aj o smolkoch, a aj tak by som mu to zral :)

One girl show by Kim Ki-duk. Na jednej strane zaujimava, no na druhej nic nevypovedajuca.. Aspon pre mna, pochopit mysel tohto rezisera v urcitych filmoch, je pre mna takmer nemozne. Mlada korejka cestuje vlakom Talianskom a Francuzskom, hladajuc niekoho. Pocas svojho niekolkodnoveho putovania zaziva bizardne okamihy od poulicneho zobrania po znasilnenie, ktore jej na iracionalnom apetite najst vytuzenu osobu vobec neuberaju. Nerealne posobi v podstate cely film, ktory smeruje k zaveru - ako je to u Kim Ki-Duka zvykom - velmi svojskeho. Vela priestoru je venovaneho krestanskej symbolike, tazko definovat v akom kontexte v suvislosti s dejovou liniou. Dufam, ze sa casom dostanem k nejakej aspon trochu objasnujucej review tohto Kimovho pocinu.

Lacna kopia Saw. Film som pozeral po opici, takze asi preto ma celkom bavil.. Dobre mi posluzil ako nenarocna casova vypln, no v podstate vsetko ostatne bolo zle. Predovsetkym co sa hrania a dialogov tyka. Tie boli kdesi na urovni detskeho divadla. A zaver? ... O tom tu uz je napisane dost..

Na japonsku klasicku kinematografiu velmi jednoducho (no putavo) rozpravany pribeh o dvoch obycajnych muzoch a ich manzelkach. Zatial co Genjurov osud je smutny s mravnym ukoncenim, ten Tohejov posobi skor odlahcujuco. Zrejme nie je cielom filmu posobit na divaka ako ubijajuca tragedia. Velmi kontrastne k zapadnej kulture posobi verzia japonskeho ducha, ktory neprichadza ludom skodit alebo vyvolavat hrozu, naopak - sam hlada svoje stastie, ktoreho sa mu nedostalo v ludskom zivote. Film je plny poeticko-umeleckych obrazov a skrytych detailov.. rozhodne stoji za zhliadnutie.

Sklamanie, pretoze som necakal takuto rozpravkovu zalezitost. Solidny uvod sa velmi rychlo zmenil na bohapustu sekacku a mlaticku, s dejom tak jednoduchym, ze by mohol konkurovat Fantagiro. Ale tak co - oddychovka - kde vacsina casu je sustredena na peknu japonku s katanou.. Takze co sa mi vlastne nepaci?! PS - unikatny moment, a to konkretne palanquin, ktory padne z utesu a vybuchne :)