RoninNiro

Ani minútu som sa nenudil, hltal som všetky tie scény fantazy sveta v ktorých sa premielali elfi, trpaslíci, čarodejníci a samorejme monštrá, s ktorými bojovali. A pokiaľ by škratov hrali ľudia tak ako v LOTR, bolo by to dokonalé. Po uzretí viem jediné, už sa teším na pokračovanie.

Celý filmový zážitok z Temného rytiera mi pomerne efektivne a často kazila veľmi úbohá "kvaziherečka" Hathawayova. Darilo sa jej to v takokom rozsahu, že zničila dojem z celého filmu. Nikdy by som neveril, že jeden zlý herec dokáže zprzniť celý film. Bohužiaľ. Vráť sa do denníka pobehlice čupka.

Komerciou zaváňajúce Stoneovky mali vždy niečo do seba a sľubovali minimálne oddych pred bedňou. Prečo by mal byť tento film iný? Áno je to nezmyselná znôška absurdít, kde dvaja vypatlaní kvázi veteráni z Afganistanu, prevádzkujú veľkosklad pre kofishopy a vďaka tomi si žijú život po akom túži asi každý z nás. Popritom si vzájomne požičiavajú ešte vypatlanejšiu blondcku, krorá je ochotná obrábať ich oboch, zrejme aby si zbytočne nekomplikovali svoje dokonalé životy nejakými skutočnými vzťahmi. Túto dokonalú idilku im príde okoreniť tlupa záhradkárov z Mexika na čele so sadistickým Del Torom. Všetko to riadi kto iný ako Salma Hayek. A aby tento film dosiahol dokonalosť, prizval si knemu Stone aj Travoltu sťaby skorumpovaného agenta v službách strýčka Sama. Všetko by to opäť skončilo v slepej uličke, keby dvaja veteráni nedisponovali súkromnou armádou po zuby ozbrojených žoldnierov, ktorých si zrejme prinieslo z Afganistanu ako suvenir. Po tomto je už zrejme každému jasné, že tento komerčný brak musí vidieť.

KOMENTÁR NEOBSAHUJE SPOILERY, LEN MYŠLIENKU FILMU! Chápem tie rozpačité hodnotenia tohoto filmu, pretože je ťažké vstrebať všetky tie veľké myšlienky, ktoré nesie na niekoľkých dejových líniách. Pozeráte thriller, komédiu, sci-fi, drámu,dobrodružný film, horor, v jednom jedinom filme s rôznymi dejmi a postavami, no rovnakou myšlienkou. Vnímať to všetko naraz je veľmi náročné a preto tento film určite priláka diváka do kina viac krát. Čo je však na tomto filme silné nieje jeho netradičné spracovanie, ani filmárske umenie, i keď musím uznať, že je spracovaný skvostne. Najsilnejšia je však jeho myšlienka, v pomyslení na ktorú mi aj teraz naskakuje husia koža. Tento film je totiž o SLOBODE ("čo je sloboda, pochopí len ten, kto ju naozaj stratil"), o ĹUDSKOM BYTÍ a SMRTI (smrťou sa nič nekončí, smrť to sú otvorené dvere), a hlavne, tento film je O NÁS SAMÝCH (naša búdúcnosť je určovaná našimi skutkami, všetko dobré alebo zlé čo v živote vykonáme tvorí našu budúcnosť). Dobrodružná kniha, hudobné dielo, listy, film, hologram, rozprávanie, to sú len formy, akési odkazy, cez ktoré sa k nám dostáva PRAVDA PRAVDÚCA. Áno pozrite si tento film ešte raz, alebo dvakrát, ak ste ho ešte nepochopili. Ale nepozerajte ho ako filmoví krititci, pozerajte ho ako ľudia. Potom sa vám nestane, že mu dáte 4 hviezdy miesto 5tich. Aj keď vaše hodnotenie tohoto filmu je bezvýznamné ako vy sami.

Velmi poučný film o živote a prežívaní. Ľudia s Dawnovym postihnutím dokážu vnímať veci, na ktoré sme dávno zabudli. To my sme postihnutí, postihnutí prácou, stresom, kotrý nam berie všetko pekné, čo život poskytuje, a náš zastrený zrak nam nedovolí vnímať to krásne okolo nás. Otázne je kto je tu chorý a práve na to ti tento film odpovie.

Apokalyptický film tak trochu inak. Veď ako inak by si človek mohol naplno vychutnať apokalypsu, ako stratou všetkých zmyslov. Emociálne výbuchy rôznych pocitov, ktoré sprevádzajú stratu každého zmyslu sprevádzajú celý film ako originálne spetrenie už tak emočne napätú atmosféru konca sveta, počas ktorého sa rodí láska dvoch milencov. A tento kontrast lásky a skazy, ktorú sprevádzajú umelecké obrázky z celého sveta, robí z Perfect Sense niečo čo bežne neuvidíte. Nechápem, prečo sa film zastavil pri strate posledného zmyslu. Záver by sa dal urobiť omnoho emotívnejší, pretože keď pozerám emóciami prešpikovaný film, očakáma aj emóciami prešpikovaný záver, nie len úbohé konštatovanie, že sa máme radi, aj keď ostala tma.

Okrem toho, že vo filme nájete vyborný šetrič na monitor (asi tretina filmu), odohráva sa tu aj príbeh vzťahu otca a syna (asi polovica filmu) a zvyšok už len čumíte do koruny stromu na dvore Brada Pitta. Podrobnejšiu analýzu môjho názoru o uzretí "The Tree of Life" dokonale dopovie koment od uživateľa verbal.

Aj v princípe velmi jednoduchý príbeh možno podať tak, že zaujme a osloví. Navyše ak sa pridá určitá ponurosť švedskych filmov, vďaka ktorej vás dej uvedie do neomylnej beznádeje, v ktorej sa zmieta hlavná postava, len aby sa nakoniec ladne a úplne sama presekala k víťaznému koncu, tak máme dočinenia s výborným filmom. A možno mu odpustiť aj silný podtón romantizmu, v ktorom hlavný hrdina dokáže aj nemožné bez ohľadu na všetky úskalia.

Dobrý vojnový film nesie vždy rovnaké pososlstvo. V jeho závere už nikto nebojuje o územie, slobodu, alebo nejakú ideológu, pretože to všetko zanikne v krvavom boji o jedné a tým je holý život. Vojnový konflikt spája mužov z celého Ruska do priateľstiev, len aby následne spôsobil, že svojich priateľov uvidia umierať vo vlastnom náručí. I keď smrť v patovej situácii môže byť aj vykúpením...

Je sex a je milovanie, jedno je otázkou pudov, druhé otázkou citov. Ak v živote človeka prevládnu pudy nad citmi môže dopadnúť rovnako, ako hlavný hrdina tohoto filmu. Osamelosť, zatratenie, sebadeštrukcia, to sú pocity, ktoré táto snímka vyvoláva, pretože život vedený pudmi urobí zo sveta veľmi osamelé miesto a to pokojne aj v centre takého veľkomesta, akým je New York.