evulienka3

Myslím, že pre viacerých bude toto ťažko stráviteľné sústo, ale mňa neuveriteľne bavilo a konečne sme sa dočkali nejakých vysvetlení. Tento seriál si jednoducho žije svoj vlastný fascinujúci život a akékoľvek výhrady v tomto prípade sú len chybou očakávaní. Len škoda, že na ďalšiu sériu ešte budeme musieť sakra dlho čakať. Svoj vysokoodborný a postrehov plný komentár však v túto chvíľu ukončujem, ale chcela som byť prvá, tak som niečo napísať musela... podrobnejšie sa hádam rozpíšem až si dám repete, predsa len som sa viac kochala ako sústredila na drobnosti majstrov Moffata a Gatissa.

Priznávam chyba bude možno v mojich očakávaniach...Baltasara Kormákura mám rada, pretože sa s kritickým zobrazením islandského spôsobu života nikdy nemaznal a nakladal im vždy kvalitne. Film Everest a teda hlavne jeho základ v skutočných udalostiach je priam živnou pôdou pre jeho kritické oko, ktoré však v tomto prípade zostalo zavreté. Iste o mŕtvych by sa malo len dobre, ale aj tak si mohol rypnúť trošku viac. Do popredia tu bol postavený boj človeka s prírodou avšak sa opomenulo do značnej miery najmä to, že k tejto tragédii predchádzalo priveľa ľudských zlyhaní a príroda už len dokonala svoju úlohu. V boji s ňou sa človek len výnimočne stáva víťazom. Je síce krásne plniť si svoje sny, ale na druhej strane by človek (a najmä skúsený vodca) mal poznať svoje limity. Celé posolstvo filmu je touto nedotiahnutosťou primárnych dôvodov tragédie akési nemastné neslané. Film som si teda užila len polovične, čo sa týka obrazového zážitku ten bol skvelý, príbehový však značne zaostával.

Uf, no tak toto bol zážitok! Priznám sa, nechcela by som byť "dobyvateľom"...

Povedz mi o čom sa ti sníva a ja ti poviem kto si. Zaujímavý pohľad do sveta...buržoázie???

Šialené aj zbesilé to teda bolo riadne. Mám však pocit, že som pri pozeraní nebola práve veľmi naladená na správnu vlnovú dĺžku a tiež som mala neustále pocit, že by som si mala pozrieť predchádzajúce filmy, aby som o tomto zvláštnom postapokalyptickom svete získala lepší obraz. Možno potom to už bude úplne dokonalé. Videné v rámci Season challange tour.

Legenda o slávnom návrate mi v mnohom pripomenula film Rivali. Osvečená šablóna príbehu, ktorá takmer zaručene prinesie úspech. Postavy sú vykreslené v základných obrysoch, samorejme sú tam vždy minimálne dva protiklady, aby to správne fungovalo, v konečnom dôsledku totiž vôbec nie sú dôležité. Dôležitá je súťaž a napätie s ňou spojené. Žial na mňa táto schéma veľmi nefunguje. Ja mám radšej filmy,v ktorých postavy sú viac ľuďmi a nie figúrkami. Nie, nemienim sa samozreme prieť s názorom 83% užívateľov a samozrejme filmu jeho kvality neupieram. Dovoľujem si však mať v tomto prípade trošku iný názor a hlavne vkus.

Tak toto bol najväčší slepačí pardon gumený úlet, aký som kedy videla! Udeľujem 4*...že prečo? No reason ...

Postavy Soledad, Ferreho, Tota teda takmer všetkých veľajších, boli výborne napísané a zahraté. Horšie to už však bolo s postavou hlavného hrdinu Bruna. Nielen herecky, ale hlavne spracovaním postavy, ktorá stále rieši a vlastne stále nič nevyrieši. Práve všaka tomu je nielen Bruno, ale aj tento film ďalším bodom na stupnici sivej. Škoda, že tam dali tie posledné dve minutky tie to pokazily u mňa úplne. Jaj, a aby som nezabudla... vďaka CaptNemovi za ten link, keď už nie film tak aspoň tá skladba je skutočne úžasná!

Páčil sa mi spôsob akým v tomto filme budovali atmosféru, pomocou takmer všetkých filmárskych prostriedkov. Kamera, strih, úžasná hudba, scenérie ale toto bolo aj všetko čo sa mi páčilo. Atmosféricky dokonalé, pocitovo však u mňa veľmi nejednoznačné a príbehovo slabé. Pocit, ktorý mal tento film vo mne vyvolať ma prešiel len veľmi okrajovo. Príbeh mi preto začal byť postupne ľahostajný, nakoľko bolo veľmi rýchlo jasné ako to vlastne približne skončí...a aj to tak skončilo, žiadne prekvapenie sa nekonalo. Videné v rámci Season challange tour.

Skutočne neobvyklé a zvláštne filmové dielo. Priznám sa, že po jeho dopozeraní som o ňom ešte musela dlho premýšľať a následne si ho pozrieť ešte raz. Po druhom pozretí mi to však všetko začalo docvakávať a dávať nejaký zmysel. Rozhodne však nemôžem tvrdiť, že som to úplne pochopila. Myslím, že takéto tvrdenie v prípade tohoto filmu ani neexistuje. Prirovnala by som ho ku kubizmu využitom vo filmovom umení (pretože tento film je rozhodne umením). Nezobrazuje danú tému z jedného uhla pohľadu, ale z viacerých uhlov súčastne. Vo výsledku to potom môže vyzerať ako chaotická prestrihaná zlátanina, ktorá nedáva veľa zmyslu. Samotná forma tu jednoducho nie je cieľom, ale prostriedkom. Prostriedkom vyjadrenia vnútorného stavu postáv, ktoré majú za sebou traumatický zážitok a ich životy sú zlomené na kúsky. Dezorientácia, chaos, beznádej, tápanie a vo vzduchu visiaci pocit neznámej spoločnej skúsenosti a hľadanie....a úlomky....a obraz...a hudba...a svetlo....a zvuk...a...A ja rozhodne netvrdím, že je to typ filmu aký by som chcela pozerať deň čo deň, lenže práve aj v tejto jedinečnosti a spočíva jeho kúzlo