MikO_NR_1909

Ambiciózna téma podporená kreatívnou réžiou v prvej polovici. Najmä ale úvodnou pol hodinou, v ktorej sa rozdali karty. Keby sa ale zo Singera nestal v druhej polovici prchavý malý chlapček zo šialenými režijnými a scenárovými zvratmi s nevýrazne vedúcimi postavami (z ich rolí odchádzal prvotný duch), mohol to byť skvelý film. Takto mi to príde ako rozháraná konzumná hračka tváriaca sa na silný dojem, poprípade umenie. A tým to rozhodne nie je.

Ako mne sa ten film nepáčil... Respektíve páčil v trojhviezdičkovej miere. Až na famózny scenár mi príde VŠETKO hrané na krásu, na výsledný moment (s až provokatívnymi odbočkami, pri ktorých som až zúril - to sa mi nestáva skoro nikdy...). Uvedomujem si skryté, chvályhodné myšlienky tohoto diela. Ale zároveň ma vedia neskutočne NAŠTVAŤ napr. hádky Damona so svojou priateľkou (prifarbené momenty a odpustenia za každú cenu) alebo vyškerené provokačné ksichtíky mladíkov. No dobre, skrátka mi to nesadlo...

Zatiaľ najťažší film v mojom živote (tesne po projekcii). Vyčerpalo a vyšťavilo ma to ako psa i napriek tomu, že filozofické filmy milujem. Posolstvá Stalkera a Zóny nie sú ukvapené, pretože ako to býva vo filmoch Andreja Tarkovskijho, divák prechádza poeticky-morálnou očistou duchovného naplnenie života, v ktorej nás po celý život brzdia a kazia rôzne vplyvy. Čiže na necelé tri hodiny vás zahrnie fyzicky pomaly plynúce dejové peripetie avšak duchovne enormné množstvo myšlienkových vnemov a duchovných podnetov, ktoré je obtiažne vnímať plnými zmyslami... Vizuálna stránka ma uchvátila takisto ako výkon Kajdanovskijho, s minutážou to bol síce boj, ale o nič väčší ako vo filmoch, ktoré vo vás časom doznievajú. Nebudem trucovať, je to za päť.

Myslím, že Marigold to okomentoval veľmi trefne.

Výborná myšlienka a husté tempo. Celá druhá polovica si ale (bohužiaľ) dopomáha béčkovými kľučkami a lacijnými vsuvkami za cieľom udržiavať napätie a tým vlastne pochováva veľmi zaujímavú prvú polovicu. Veľká škoda.

Zaujímavý film s veľkou dušičkou, super nápadmi a narážkami. Nedokázal som si to ale na prvýkrát tak vychutnať ako by bolo treba. Je to však revolučný film, ktorý perfektne opisuje kataklizmu spoločnosti cez podobenské symboly. V tom je neprekonateľný a významne nadčasový.

Musím sa priznať, že Kabinet Doktora Caligariho bol prvým celovečerným nemým filmom v mojom živote. Bolo to síce nováčikovské "utrpenie", zato vo mne ale vyvolal snáď najviac otvorených otázok a postupom času si ho neviem vynachváliť. Expresionisticky, kulisárne a stavebne vrcholné dielo s nadčasovou inteligenciou je navyše prerozprávané nesmierne vyspelým spôsobom. Psycho-analytická štúdia vo filmovom umení už dostala svoj prvý úspešný test. Aj diagnózu, pre svojich divákov :) http://www.9em.sk/?p=4017

Táto zručne natočená schizofrénia sa velice ťažko hodnotí. Úvodná scéna je jednou z najlepších, aké som kedy videl. Násilnú filmovú reč a provokatívne dejové linky cítite každou sekundou, sem tam aj dajaké tie štylizované veci na efekt. Našťastie nie natoľko, aby tým trpela obsahová linka, ktorou sa to psychologické šialenstvo uberá. Krásne načrtnutý je nezrealizovateľný útek a bezmocnosť Dafoeho v niektorých momentoch. Antikrist vo mne ale nevyvolal filmový orgazmus, avšak prichádzam mu na chuť. Je to vskutku mrazivý shocking.

Pár nezabudnuteľných momentov a citových vychytávok, ale postráda to väčšiu logiku. Herci skôr priemerní než vynikajúci a cestovanie časom je veľmi neprehľadné (čo by nebolo na škodu pri intelektuálnejšom vysvetlení). Keby to tvorcovia poistili zo spodných priečok, zážitok by bol obrovský. Takto sa na to pozerám ako na premárnenú šancu, ale tých pár pôsobivých scénok vo mne vyvolávajú nutkanie pozrieť si to ešte niekedy.

Paródia na Chaplina? Samozrejme nechcená ale najmä nevydarená.