Fajolo

Film o tom, že máločo je také, aké sa zdá byť na prvý pohľad. A predovšetkým ľudia.

Ako je možné dať dánskemu filmu s úžasným Madsom Mikkelsenom len 2 hviedičky? Nuž po prvé sa mi zápletka príbehu zdá byť umelo vykonštruovaná, akoby ju vymyslela Rosamunde Pilcher. Po druhé sa mi nepáčilo, ako dej gradoval pomocou lacných trikov. Tam kde by sa normálni ľudia porozprávajú, jeden druhého vypočuje, až sa napokon dohodnú na niečom rozumnom, tak tam sa hrdinovia tohto filmu museli pohádať, aby to následne mohli riešiť konflikt a udobrovať sa. Tento film mi prosto nesadol a čudujem sa, čo na ňom vidia iní, že pejú toľkú chválu.

Na študentský film celkom dobré. Vlastne výborné. Ale určite by som sa Mariána Vargu (ani nikoho iného) nepýtal, čo je to láska. Čo je to za otázku? Na to neexistuje rozumná odpoveď. Mňa by oveľa viac zaujímalo, aký by bol Varga nebyť Prúdov. Čomu by sa venoval? Vážnej hudbe ako jeho učiteľ Ján Cikker? Mohol by sa aspoň teoreticky vyhnúť rockovej hudbe?

Ako vtip to nie je zlé. Tento filmík však ostáva len tým vtipom, nie je ničím viac. To sa ukázalo pri druhom pozretí. Malo mi to stačiť raz.

Najviac ma zaujalo to, že väčšina tých veteránov, keby mohla, tak sa znovu pustí do boja ako zamlada.

Nočná mora všetkých konzervatívnych amerických rodičov, ktorí majú svoje dietky na niektorej skazenej a diabolským liberalizmom nasiaknutej univerzite. Stačí, aby im potomok 2x po sebe nedvihol telefón a im sa potom v noci sníva dej tohto filmu. Zobúdzajú sa celí spotení a zrelí na psychiatra.

Stačí ak nemôžete komunikovať spôsobom bežným u iných ľudí a už vás majú za dementa alebo rastlinu. Tento film to ukázal veľmi presvedčivo. Myslím, že je to hlavne zásluha vynikajúcich hercov.

Je to celé o pocitoch. Buď si budete užívať preslnené scény z talianského vidieka, alebo vám to bude (tak ako mne) pripadať ako neorganická reklama na vidiecky turizmus. Buď si budete užívať bodrú veselosť Mária Adorfa, alebo vám bude (tak ako mne) liezť na nervy. A napokon to trápne naťahovanie deja až do poslednej chvíle, to bolo ako z učebnice pre tvorcov telenoviel. Barbara de Rossi je síce krásna, ale všetko zachrániť nedokáže.

Rozmýšľam, kto bol asi hlavným šéfom pri nakrúcaní a mám pocit, že nie režisér, ale kameraman. Niektoré zábery akoby boli súčasťou filmu len preto, že sú pekné. Či vlastne nádherné.

Krásny a veľmi pôsobivý film. Ale uvedomil som si, že sa na neho takmer do bodky hodí komentár, ktorý som pred časom napísal k inému Sheridanovmu filmu: https://www.csfd.cz/film/52940. Akoby ani nebolo dôležité delenie postáv na dobré a zlé, ale na tie, čo majú (alebo chcú mať) rodinu a tie, čo na rodinu kašlú. Ale Sheridan v tom nie je zďaleka sám.