mm13

Sakramentsky dobrá špionážna dráma, po francúzsky strohá, nekompromisná. Nebyť prehnaného záveru, ktorý akoby zo zošitových príbehov vypadol, tak aj celkom úspešne budí dojem reality.

Triezve a objektívne. Ďalší z filmov, ktorý by som ako povinný včlenil do školských osnov. O pár rokov by po konšpiračných hovadinách ani pes neštekol. Že sfalšované voľby! Obyčajný zápas "na život a na smrť". Dvaja šľachtici, každý s vlastnou armádou, tvorenou dvoranmi, veľkostatkármi, sudcami, cirkvami a v neposlednom rade dedinskými drbnami. Profesionáli, žoldnieri, radcovia aj prištipkári, čvarga na pohľadanie. Tých všetkých si treba kúpiť, udržať v chode, motivovať k stále lepším či ochotnejším výkonom. Každé štyri roky vytiahnu súperiace rody do boja, po ktorom víťaz zbiera vavríny a vládne, zatiaľ čo porazený, i keď musí vyprázdniť mnohé teritóriá, neprestáva striehnuť na každú príležitosť, ktorá mu o ďalšie štyri roky pomôže zvíťaziť. Popri občasných výpadoch lokálnejšieho charakteru hlavne mobilizuje. A potom je tu ešte prostý ľud ako divák v aréne, zapálene mávajúci palcom raz hore raz dole, lebo zase raz verí, že tentokrát ide o neho samotného. A možno ani neverí, často mu stačí, že môže svoje vlastné nenaplnené sny projektovať do z jeho pohľadu šťastnejších jedincov. Fandí im, cíti sa ako ich priaznivec dôležitejší. Rovnováha a pohodlie na pohľadanie. Tak čo vlastne chceme? Veď pekne sme si to zariadili.

Veľmi triezva sonda do kamarátskych vzťahov, svojské a uveriteľné charaktery (aj ne-charaktery), len drobné, ak vôbec nejaké prepísknutia. Pre niekoho možno chvíľami sa vlečúce, ale v inom tempe by to nebolo ono. Aspoň bolo kedy mimovoľne premýšľať... len tak, nad všeličím.

Z duše obnažený pohľad do duše. K tomu ešte tej najväčšej - ruskej! Výborné, až do úplného záveru výborné, svojské, nevídané, zábavné aj káravé. Všetko, ako má byť.

Je to také, aké to chcelo byť. A presne pre tie vekové a divácke kategórie, pre ktoré to bolo natočené. Marvel má plány a zatiaľ si ich plní ukážkovo. Šikovní sú, zaslúžia si, prajem im a zároveň v napätí očakávam dvojku, čo v nej budú Whedonovi ochotní dovoliť.

Mix samurajskej drámy a milostného príbehu, ktorý je veľmi vkusne, chce sa napísať až nežne natočený. Nič nemení, naopak, je čítankový, ale zvolenú kombináciu zvláda (aj vďaka charismatickej ústrednej dvojici) na výbornú. Pokojne si to dajte aj s odrastenejšími deťmi, ešte aj tá nevyhnutná krv tam strieka tak, že nerozruší viac, než veta v knihe "a zabil svojho nepriateľa".

Napriek faktu, že je jasné, kde Oliver Stone stojí, neprišiel mi Salvador ničím extra tendečný. Americká CIA robila presne také veľké a ešte väčšie svinstvá po celom "treťom" svete. Niet teda prečo riešiť, či udalosti v Salvadore vyplynuli z kontextu, aký nám podáva Stone a či sa tam veci skutočne diali takto, ako nám ich on opisuje. Takmer všetko sa beztak sústredí na hlavného anti-hrdinu, jeho vopred prehraté zápasy so všetkým a najmä so samým sebou. Plne postačujúce!

Čo je najkrajšie na Roku nebezpečného života, nejde popísať. Ale rozhodnutie podať celý príbeh z pohľadu trpaslíka Kwana, nenásilne ho v tom jeho podaní orámovať alegorickou hrou s tieňovými bábkami, to pomohlo vytvoriť, v celej jeho krehkosti, taký mohutný spodný prúd, že sila zážitku zo sledovania je tu porovnateľná so silou zážitkov z tých najväčších príbehov, aké kedy uzreli svetlo sveta. Nie, nie je to len dobrá žurnalisticko-vojnová dráma s romantickým nádychom, už vôbec nie komentár k danému konfliktu. Je to hlavne tragický príbeh toho, kto nám to celé vyrozprával.

Visitor trochu až príliš kričí, aký chce byť síce posmutnelý, ale pozitívne naladený, chápajúci a ľudský. Zámer je tu jasný, niet čo riešiť, diváka nič nerozruší, neprekvapí. Veľmi jednoduchá záležitosť, ale chvíľami naozaj chápajúca a ľudská. Niečo ako pohladenie od starej mamy, ktorá o živote nikdy neklame, ale ktorej veríte, že bude dobre. Napriek nie vždy najšťastnejším koncom... bude dobre.

Steven Soderbergh sa tak veľmi snažil zostať nestranný, že namiesto filmu stvoril fádnu, učebnicovú kapitolu zo života revolucionárskej ikony. Pár najzákladnejších faktov, niečo málo z denného života partizána (aby sme študenta upútali), iba niečo málo z politiky (aby sme ho zase neuspali). Tu ani Benicio del Toro nič nezmôže, veď okrem okopírovaných výrazov nemá čo, presnejšie KOHO hrať. Bál som sa všetkého možného, takýto prístup ale iste nečakal. Nič proti ničomu, nič proti nikomu, o ničom... z druhej časti som si dal úvodných 15 minút a asi na to kašlem úplne.