PALINO

Sériu STAR TREK si veľmi vážim a mám voči nej obrovský rešpekt a tak som spočiatku váhal, či sa pustiť do komentáru, ale nemôžem si pomôcť. STAR TREK: NEMESIS si ma vôbec nedokázal získať a veľmi ma nudil. Skrátka nepatrím medzi fanúšikov STAR TREKU a nevidím moc do tohoto sveta a tak mi neostáva nič iné, len sa na NEMESIS pozrieť ako na obyčajný sci-fi film a v tomto ohľade ma veľmi sklamal. Je nenápaditý, chýba mu rozprávačská iskra a aj Jerry Goldsmith odvádza len priemernú prácu. Ale ako si tu čítam, fanúšikom sa NEMESIS páči a to je to nejdôležitejšie a mne neostáva nič iné, len sa vrátiť do môjho obľúbeného sveta, kde sa v názve namiesto Trek píše Wars.

DAREDEVIL nie je u nás tak masovo známou záležitosťou, akou je trio Batman, Superman a Spiderman a aj keď Mark Steven Johnson natočil pomerne dobrý film, nič to na tomto fakte naďalej nemení. Na DAREDEVILovi je vidno, že ho robili fanúšikovia pôvodného comicsu, zápal pre vec a nadšenie je cítiť z mnohých záberov a aj na Benovi Affleckovi je vidno, že sa veľmi snaží, ale svoj tieň neprekonal. Ako DAREDEVIL ale podľa mňa nie je zlou voľbou, podobne ako obsadenie Elektry, Kingpina a hlavne Bullseyea, ktorý je v podaní Colina Farrella veľmi vtipnou a nezabudnuteľnou postavou. Je pravda, že DAREDEVIL je jeden z tých slabších comicsových filmov, ktoré sme mohli za posledné roky vidieť, jeho spracovanie nezabezpečí, aby sa vryl do pamäte aj masovému divákovi, naviac hudobne ho sprevádza nevýrazný Graeme Revell, ale na druhej strane je pre mňa silnou 60%-nou záležitosťou a určité kvality mu rozhodne uprieť nemožno.

Životný príbeh Dian Fosseyovej sa dočkal dôstojného filmového spracovania, z ktorého najviac vyčnievajú Sigourney Weaver, pekná príroda a scény s gorilami, na ktoré je radosť pozerať.

Jeden z filmov môjho detstva nestratil ani po rokoch nič zo svojej pôsobivosti a stále dokáže vtiahnuť diváka do svojho magického sveta plného fantázie. Wolfgang Petersen natočil film, ktorý možno zvýrazniť červenou v jeho filmografií a spoločne s jeho spolutvorcami (krásna výprava, dobrá hudba, kvalitné efekty...) vytvoril podmanivé dobrodružstvo, ktorého jadro tvoria neobyčajný príbeh a postavy. A sú to práve oni, ktorí robia NEKONEČNÝ PRÍBEH klasikou v tom najklasickejšom zmysle slova, veď kto by sa nechcel pohltiť ríšou Fantázie a kto by nemal rád sympatického rýchlodraka Falca, statočného Atreya, obrovského Kameňožrúta, či kto by sa nepousmial na Morlorovi alebo profesorovi Englebuchovi s jeho bábou. NEKONEČNÝ PRÍBEH má skrátka množstvo kultových okamihov, ktoré mu zaručujú filmovú nesmrtelnosť.

Martin Scorsese pristúpil k natočeniu remakeu a aj keď sa mu do toho spočiatku príliš nechcelo, je dobré, že sa tak rozhodol, lebo vytvoril kvalitný, napínavý a zábavný thriller. Pôvodný Mys hrôzy z roku 1962 som síce nevidel, ale môj filmový inštinkt mi hovorí, že ťažko môže byť lepší ako Scorseseho spracovanie. Ako býva u Scorseseho filmov zvykom, opäť nechýbajú kvalitné herecké výkony a to najmä v podaní Nicka Nolteho a Scorseseho tradičného spolupracovníka Roberta De Nira, z ktorého ide naozaj strach a spôsob ako sa rozbesní v záverečnej scéne, ju robí vynikajúcou a pôsobivou. Martina Scorseseho ako režiséra mám veľmi rád, ale mnohé jeho filmy si ma nedokážu získať a vtiahnuť do deja po celú časť ich stopáže, no Mysu hrôzy sa to podarilo.

Na jednej strane Poliakom fandím, že sa pustili do takéhoto projektu, ale na druhej strane výsledok sa im naozaj nepodaril a vynaložené veľké finančné prostriedky (18 miliónov $) neboli zúročené dobre. QUO VADIS chýba veľkoleposť, to že vo filme nie je takmer žiadna akcia, by mi až tak nevadilo, ale to, že film je nenápaditý, nepôsobivý a nudný mi už vadilo veľmi. Jedinú výnimku, ktorá by vyvracala moje predchádzajúce slová, predstavujú scény vyvražďovania kresťanov, ale na vyše dva a pol hodinový film je to žalostne málo.

Na SÚBOJ TITANOV mám už od mala veľmi pekné spomienky. Grécke báje sú vskutku fascinujúcim podkladom pre filmové dobrodružstvá a aj preto je veľká škoda, že SÚBOJ TITANOV je jedným z mála filmov svojho druhu. Mnohé scény, či postavy majú už v mojich očiach kultovú príchuť, či už je to súboj s Medúzou, so škorpiónmi, Krakenove výjazdy, znetvorený Kalibos, sympaťák Bubo, Pegas a tak ďalej a tak ďalej a na niektoré scénky som sa dokonca ako malý chlapec hrával. Keď som si opäť pozrel SÚBOJ TITANOV po niekoľkých rokoch, už som našiel aj nejaké negatíva, ako napríklad slabšie vizuálne efekty alebo fakt, že herecký predstaviteľ Perzea moc hrať nevie, ale to nie je až tak podstatné, pretože SÚBOJ TITANOV je stále fascinujúci a pôsobivý film a ja len dúfam, ža sa niekedy v budúcnosti ešte dočkáme podobných filmov inšpirovaných gréckymi bájmi alebo aspoň remakeu SÚBOJA TITANOV.

Ron Howard spracoval Lucasov príbeh dobre, pútavo a zručne a vytvoril veľmi príjemné dobrodružstvo plné fantázie, peknej prírody a sympatických postáv. WILLOW v podaní Warwicka Davisa je učebnicovým príkladom postavy, ktorú nemôžeme nemať radi a práve fakt, že na príbeh nazeráme jeho očami, je tým najlepším nápadom filmu. Spolu s Madmartiganom naviac tvoria dobrú, vtipnú a kontrastnú dvojku, na ktorú je radosť pozerať. WILLOW má aj niekoľko slabších a menej vydarených momentov, jedním z nich sú dvaja piadimužíčkovia, ktorý sa starajú o humor, ale moc im to nejde, či slabšie trikovo zvládnutý dvojhlavý drak, ale všetky nedostatky napokon prevyšuje príjemná atmosféra, ktorá na nás dýcha počas WILLOWovho dobrodružstva, čomu určite dopomáha i kúzelná hudba Jamesa Hornera, ktorého hlavný hudobný motív možno zaradiť medzi absolútnu špičku. Z WILLOWa sa nikdy nestal film, ktorý by zanechal výraznejší odtlačok vo filmovej histórií, ale myslím si, že keby sa tvorcom podarilo odstrániť niektoré nedostatky a viac zapracovať na príbehu a niektorých vedlajších postavách, bolo by dnes meno WILLOW známe nielen filmovým fanúšikom.

Knižku Stephena Kinga som síce nikdy nečítal, ale Frank Darabont ju spracoval spôsobom jemu typickým a vytvoril veľmi pekný, pôsobivý, dojemný a neobyčajne vynikajúci film. Vzhľadom na 181 minútovú stopáž sa ZELENÁ MÍĽA rozbieha trochu pomalšie, ale akonáhle sa dej prehupol do svojej druhej polky, som si začal každou ubúdajúcou minútou uvedomovať, aké majstrovské dielo mám pred očami. Takisto po hereckej stránke je ZELENÁ MÍĽA dokonalým filmom. Väzenskí dozorcovia na čele s Tomom Hanksom odvádzajú poctivú prácu, ale rovnako silný dojem zanechávajú i väzni. Michael Jeter so svojim Mr. Jinglesom sú pekným spestrením filmu, ale najsilnejší dojem zanecháva John Coffey v podaní Michaela Clarkea Duncana. Je to práve jeho postava, ktorá robí mnohé scény excelentnými a akonáhle sa nachádza na plátne a začne používať svoju liečivú silu, či len prehovorí, je cítiť z plátna dokonalý, stopercentný vánok. ZELENÁ MÍĽA je skrátka film, ktorý si treba vychutnať, lebo podobne pekných filmov nikdy nie je dosť.

Námet filmu pôsobí sviežo a zaujímavo, ale pri pozeraní som sa miestami nemohol ubrániť dojmu, že keby tu nehral Al Pacino (ktorý podáva tradične dobrý výkon), bola by SIMONE niečím, čo sa hodí skôr pre videopožičovne a nie pre kino (a napokon u nás to tak aj dopadlo). Ale to neznamená, že by SIMONE bolo nejaké nevydarené béčko. Ak už nie je vynikajúcim filmom, tak aspoň dobrým, zábavným a vtipným, ktorého pozretie nie je vôbec zlou voľbou. P.S. Ak sa vám SIMONE veľmi páčila, vydržte až do konca záverečných titulkov.