PALINO

DRUHÝ SPIDEY je super film a v mnohom sa mi páčil viac ako veľmi dobrá jednotka. Je to vynikajúci, emocionálnymi scénami nabitý film, ktorý pokračuje v rozprávani o osudoch hlavných postáv, rozvíja ich a tým sa líši od mnohých pokračovaní. A svojim serióznym spracovaním si ani nezaslúži označenie popcorňák. Sam Raimi dáva totiž dôraz skôr na zobrazenie života Petera Parkera, jeho problémov, nutnosť voľby... a to všetko je natočené s takým veľkým citom a srdcom, takže ani moc nevadí, že akčných scén nie je až tak veľa. Ale keď na ne dôjde, je na čo sa pozerať. Sú bombastické, dychberúce, comicsové a najväčšiu pochvalu si zaslúži scéna z metra, ktorá je tak brilantne natočená, že ostáva len dodať: JE TO PECKA. Z hereckého obsadenia filmu dominujú vynikajúci T. Maguire a A. Molina ako Dr. Octopus, ktorý je ale "len" dobrý a napriek svojmu potenciálu nie je lepším záporákom ako Dafoeov Goblin.

Celá 3/4 filmu je slabá, beznápaditá, miestami nudná, dialógy slabé, skrátka je to niečo, čo si už na druhý deň nebudeme pamätať. Reese Witherspoon je síce fajn, podobne ako príjemná posledná 1/4 filmu, ale ani to nedokáže zmeniť môj pohľad, že v rámci romantického žánru sa Sweet Home Alabama moc nepodarila.

Zaujímavý príbeh o mužovi snažiacom sa odčiniť zlý čin, ktorý spôsobil, splieta prvky kasína i krimi. Tvrdá osma láka divákov predovšetkým svojim dobrým hereckým obsadením, z ktorého vyčnievajú najmä menej známy Philip Baker Hall ako Sydney a svinský Samuel L. Jacskon. Celkovo ide skôr o tvrdý priemer a aj preto upadla Tvrdá osma do zabudnutia, ale pozrieť si tento film nie je stratou času.

Z hereckého hľadiska pôsobí Ronin veľmi lákavo, tak kvalitné euroamerické herecké obsadenie sa nevidí až tak často a k tomu ešte pridajme Jana Třísku, ktorý je ale bohužiaľ na plátne iba niekoľko minút. Zo žánrového hľadiska je Ronin určite dobrý film, ale v rámci tejto podobnej skupiny filmov nijako nevybočuje z radu, aj keď sa o to občas snaží.

Pár facek je v podstate to isté ako Jahody, len s inou zápletkou. Ale načo meniť niečo, čo funguje. Celkovo mi prišlo pár facek o čosi vtipnejšie ako Jahody. Slovné prestrelky medzi dvoma súperiacimi rodinami nemajú chybu a spôsob, akým pani Růžičková rozdáva facky, ma dokáže rozosmiať pri každom opakovanom pozretí. Ale 128 min. je na takýto druh filmu predsa len trochu veľa.

Blade ma ako comicsový film veľmi zklamal. Nech sa snažím akokoľvek, pozitívnych prvkov nachádzam len minimum. Wesley Snipes je ako Blade určite dobrá voľba, ale scenár mu nedáva veľa príležitostí, aby sme s ním mohli sympatizovať. Ale aj tak sú postavy Bladea a Whistlera jedinými, ktoré zaujmú. Prekvapila ma aj nevýraznosť filmových profesií: réžia Stephena Norringtona nijako nevybočuje z priemeru, výprava (až na záver) je nevýrazná, počítačové triky, prípadne maskové efekty (napr. tlstý upír) namiesto toho, aby ohúrili, sú skôr na smiech a takto by som mohol pokračovať aj ďalej. Ale svojich fanúšikov si Blade určite nájde.

Kull dobyvateľ je fantasy béčko ako sviňa a od dokonalého filmu má na míľe daľeko, ale kedže mám rád fantasy a film sa natáčal na Slovensku, vcelku ma bavil. Kevinovi Sorbovi, nech sa snaží akokoľvek, to moc nejde a v mojich očiach je len Herkulom s iným menom. Občas zaujme orchestrálna hudba, ktorá ponúka celkom pekný motív, no prítomnosti elektroniky v niektorých scénach som nevedel prísť na chuť. Barbar Conan to teda určite nie je.

Silný príbeh z pera Daniela Defoa predstavuje dobrý odrazový mostík na vznik dobrého filmu a tak je škoda, že ho tvorcovia nevyužili naplno. Ale snahu im uprieť nemožno. Úvod filmu sa síce až príliš vlečie a je trochu nudný, ale od príchodu Johna Lyncha sa film stáva každou minútou lepším. Pre literárneho fanúšika povinnosť, ale z pohľadu filmového fanúšika ide skôr o priemer.

Staré filmy možno rozdeliť na dve skupiny. Prvú tvoria filmy, ktoré ani po niekoľkých desaťročiach nestrácajú nič zo svojej pôsobivosti (napr. Sklenené peklo). Druhú skupinu zase tvoria filmy, ktoré pôsobením času až príliš zostarli a zošediveli. A sem by som zaradil aj Letisko.

John Woo sa k látke postavil trochu odlišným spôsobom ako jeho predchodca Brian De Palma a namiesto postupne budovaného napätia sa nám snaží ponúknuť viac akcie. Tá je natočená skutočne majstrovsky a pre oko veľmi pekne, podobne ako Cruiseovo sa predvádzanie na skalách, no zároveň to všetko predstavuje pekný dôkaz, že na vznik skutočne kvalitného filmu nestačí len vizuálna pôsobivosť jednotlivých záberov. A na to, aby sme M:I-2 mohli označiť za skutočne kvalitný film, by sa John Woo musel predsa len o čosi viac posnažiť a nezastať len na pol ceste.