Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Akční
  • Krimi
  • Dokumentární

Recenze (727)

plakát

Všemocný (2011) 

Spočiatku sa mi to skutočne pozdávalo, námet bol dostatočne zaujímavý a hlavne neotrepaný, konečne niečo nové. Lenže ako to tak už občas býva, úvodné nadšenie postupne začína opadávať a akonáhle sa to prehuplo do druhej polovice, tak príbehu postupne začínal dochádzať dych a kvalitatívne to šlo prudko dole vodou - a to nielen z toho dôvodu, že sa začínali množiť občasné nelogické konania postáv a tiež diery v scenári, ono to podľa mňa aj celkovo strácalo na zaujímavosti, akokeby tvorcom taktiež postupne dochádzali nejaké tie pilulky... Čo by som ale každopádne chcel pochváliť, je fakt, že vizuálna stránka filmu je zvládnutá naozaj skvele. To svieže moderné ošatenie sa mi pozdávalo hneď od prvého okamihu, pôsobilo to štýlovo, občas dokonca inovatívne a nepochybne to malo šťavu. Cooper tentokrát hlavnú rolu zvládol bez zaváhania, tam nie je čo vytknúť, avšak De Niro, ten mi tam až tak veľmi nesedel - pochopiteľne nepodal vyložene zlý výkon, to nie, lenže nemôžem si pomôcť, tá dejová línia s ním ma proste nejak výraznejšie nezaujala, neviem čím to je. Takže aby som to celé nejak v krátkosti zhrnul - nápád na film zaujímavý, vizuál kvalitný, obsadenie v poriadku, lenže scenár, k tomu som isté výhrady mal a myslím si, že svojim spôsobom to celé aj tak trochu "potopil" (avšak ako sa hovorí, sto ľudí sto chutí, čomu dáva za pravdu okrem iného aj tunajšie veľmi slušné umiestnenie v prvej dvestovke najobľúbenejších filmov). Ako oddychovka je to však podľa mňa pomerne fajn záležitosť, pozerať sa to dá úplne v pohode, bez nejakých väčších problémov. 3/5

plakát

Gang Story (2011) 

Napriek tomu, že väčšina komentárov, ktoré som k tejto snímke mal tú možnosť čítať, hovoria o priemernej a ničím výnimočnej gangsterke, tak musím povedať, že ja osobne som s tým spokojný viac než dosť. A dôvod je úplne prostý, dostal som totiž presne to, čo som aj dostať chcel. Francúzi vedia ako na to, žiadne vedľajšie preumelkované dejové linky o nešťastne zaľúbenom mafiánovi a podobné nezmysly tu nemali priestor, podobne ani nijaké zbytočné prestrelky čisto pre efekt alebo zženštilé hlavné postavy, to skutočne ani omylom, všetkému tomuto sa vyhli. A spravili nepochybne dobre! Bolo to precízne, realistické, malo to úroveň a musím povedať, že ani na okamih som sa nenudil. Obsadenie Gérarda Vidala (Momon) bolo trefou do čierneho, sledovať jeho po väčšinu času kamennú tvár a popritom aj obrovskú dávku charizmy naozaj stálo za to, bol vskutku perfektný a za tým si proste stojím - jeho výkon by som sa dokonca nebál označiť za akýsi moderný a naozaj dôstojný francúzsky ekvivalent ku Brandovmu stvárneniu Kmotra či napríklad Gazzarovmu Camorristovi. Keď k tomu navyše ešte pripočítam až prekvapivo pútavý príbeh, skvelo zvládnutú retrospektívu, postupne dávkované napätie či napríklad aj celkovú eleganciu, v akej sa niesla prakticky celá snímka, tak potom naozaj pomaly ani neviem, čo by som Marchalovi tentokrát mohol a mal vytknúť. Jasné, niečo by sa už nepochybne nájsť dalo, to sa predsa dá vždy a všade, pokiaľ človek naozaj chce, lenže môj celkový dojem to nijak výraznejšie neovplyvnilo. Les Lyonnais sú skrátka nadmieru vydarenou žánrovkou, ktorá mala onen potrebný šmrnc, no a musím už len doplniť, že takto kvalitne zvládnutých gangsteriek v modernom šate by som v dohľadnej dobe uvítal kľudne aj viac. 5/5

plakát

Tenkrát v Americe (1984) 

Vynikajúci film. Leoneho životné dielo, tu niet najmenších pochýb. A dopadlo to naozaj fantasticky, tak ponorený do deja som nebol už skutočne veľmi dlho. Dokonca je možné (i keď ruku do ohňa za to nedám), že nikdy... Áno, je to síce dlhý film, avšak vadilo mi na ňom len jedno - že nebol ešte o niečo (aspoň o hodinku alebo dve) dlhší. Blížiaci sa koniec - a tým pádom aj akési rozlúčenie s jeho aktérmi - mi spôsoboval starosti, lúčiť som sa ešte nechcel, dostalo sa mi to totiž pod kožu. Nenútene. Opäť musím len zopakovať, že ide o vrcholné dielo. Po všetkých stránkach. Morriconeho hudba je výborná sľasť na dušu, ktorá dotvára a podčiarkuje už beztak veľmi kľudnú atmosféru, aká po celý ten čas panuje, nech sa už práve na plátne odohráva čokoľvek. Dôkazom môjho nadšenia je okrem iného aj to, že mi neprichádzajú na um nič dôstojné, čím by som tento film mohol nejak obsiahlejšie okomentovať - nenachádzam slová. A tak to asi aj má byť... 5/5

plakát

Dějiny násilí (2005) 

Už dlho som nemal možnosť vidieť niečo tak okaté a priehľadné. Námet pôsobí ambiciózne, no po zhliadnutí musím konštatovať aj to, že sa to proste nezvládlo. Určite nie optimálne. Hoci by film chcel pôsobiť skľučujúco, nevídane, znepokojujúco a neviem ako ešte, pravda je taká, že nič také sa žiaľ nekonalo. Dokonca ešte aj ten dôležitý a "šokujúci" zvrat je tak primitívny, že diváka nemá ako prekvapiť. Pôsobí to totiž iba povrchne, nezaujímavo či nedostačujúco. Priemerne. Naozaj nič, čo by človeka mohlo prekvapiť, prakticky od začiatku až do konca to ani na okamih nevybočuje z "koľají priehľadnosti". Neviem či to je len tým názvom alebo čím, no od filmu som naozaj očakával niečo znepokojujúce, pri čom by si človek povedal, že toto naozaj nie, to by sa diať nemalo. Lenže opakujem, nič také sa nekoná, jedno klišé za druhým, jednoduchý dej, nulové napätie. Jasné, réžia, vizuálna podoba atď. sú po formálnej stránke zvládnuté profesionálne, ale to je asi tak všetko. Určite sa nejedná o nič výnimočné a v podstate okamžite to vyšumí z hlavy. Jediné, nad čím takto spätne môžem krútiť hlavou je, ako veľmi naivný som musel byť, pokiaľ som práve tento Cronenbergov film považoval za možného nasledovateľa (aspoň čiastočného) takých klasík na tému násilie, akými sú Mechanický pomaranč či napríklad Strašáci. Ani omylom... 3/5

plakát

Mlčení jehňátek (1991) 

Kultová snímka, ktorou sa nespočetne veľa filmárov buď inšpirovalo alebo sa ho dokonca niektorí snažili vyslovene (a okato) kopírovať. Všetci do jedného neúspešne. Iste, niektoré z daných filmov zaznamenali väčší či menší úspech (rozumej ako prijateľný), avšak kvalitou a celosvetovým ohlasom sa tomuto majstrštyku ani len nepriblížili. Klasika! Vynikajúco ponurá atmosféra bez akýchkoľvek chybičiek, pútavé vyšetrovanie, skvelo vybudované a stále stupňujúce napätie (a strach!), hudba a množstvo ďalších faktorov majú za následok, že tento film sa právom radí na pomyselný trón daného žánru. A aby som nezabudol, do veľkej miery sa o to zaslúžili aj fantastické herecké výkony. Uhladený Anthony Hopkins ako dr. Lecter je minimálne rovnako legendárny pojem ako film samotný, jeho dialógy s krehkou Clarice (Jodie Foster taktiež nepochybne kvalitný výkon) sú naozajstnou lahôdkou. O nespornej kvalite snímky svedčí aj fakt, že teraz, pri treťom alebo štvrtom pozretí vo mne zanechala podobne výborný dojem ako pred tými x rokmi, keď som ju mal možnosť vidieť úplne po prvýkrát a šiel som takpovediac "do neznáma". A vlastne škoda slov, toto je jeden z filmov, ktoré sa jednoducho oplatí vidieť, nie je o čom diskutovať. 5/5

plakát

Král Šumavy (1959) 

Po formálnej stránke je to nepochybne na vysokej úrovni, na tie roky ide o skutočne pozoruhodne odvedenú robotu - kvalitná réžia, herecké výkony a v neposlednom rade aj atmosféra filmu. O poznanie horšie to však je so samotným ideovým podtextom tohto počinu. Ten v dnešnej dobe pôsobí buď značne odpudzujúco alebo aspoň vyvodí na tvári jemný úsmev. S trpkou príchuťou... Tak či tak, ak sa oprostím od tohto hľadiska (čo sa samozrejme v plnej miere spraviť nedá, moje hodnotenie to určite istou mierou ovplyvní), film je to naozaj vcelku solídny a ešte aj dnes, po vyše päťdesiatich rokoch sa dá bez nejakých väčších problémov vkľude pozerať. A to pritom patrím medzi tých, ktorí až takto staré filmy väčšinou neobľubujú či dokonca sa im vyhýbajú. 3/5

plakát

Anakonda (1997) 

Prakticky od začiatku bolo nepochybne jasné, že sa jedná o béčko, klasickú popcornovku - čo potvrdzuje aj obsadenie. Otázka bola iba v tom, aký veľký prúser sa z toho vykľuje. A čuduj sa svet, vykľula sa z toho hodinu a pol trvajúca fraška, ktorá sa nedá brať ani trochu vážne. Ani náznak. Napätie nula bodov, viac ako na tú chabú dejovú líniu som sa sústredil na samotných hercov - zaujímalo ma, ako sa s niečím takýmto Lopez, Voight, Wilson či Cube vysporiadajú. Výsledok sa dá okomentovať všelijako, najvýstiznejšie mi však príde slovíčko úlet. Ono je to totiž z takého zvláštneho uhla pohľadu vcelku aj sranda, pákrát sa zasmiať dalo a to je fajn. Nič viac. 1/5

plakát

Mr. & Mrs. Smith (2005) 

Aj keď sa tu pochopiteľne nejedná o nič svetoborné, predsalen si myslím, že svoj účel to dokonale splnilo. Vcelku slušne zabavilo. Prečo nie, na oddychový večer je to ako stvorené. Dokonca som to videl tuším nie raz, ale dva (či možno aj tri, neviem presne). A to je na film z takéhoto súdka pomerne úspech. A čo je na tom vlastne tak fajn? Asi to bude tá prvoplánovosť, ktorá z toho vanie na míle ďaleko, a je jedno, či sa na plátne práve odohráva milostná scéna alebo naopak gradujúca a dynamická prestrelka. Je vidieť, že tvorcovia si z toho príliš ťažkú hlavu nerobili, je to proste popcornovka "se vším všudy". To, že je aj väčšinu času aj vcelku zábavná považujem za obrovské plus. A ďalším z výrazných faktorov úspechu je samozrejme aj skvelá súhra Brada Pitta a Angeliny Jolie, ktorí takto spolu na pľaci pôsobili veľmi príjemne a charizmaticky. Potešil aj Vince Vaughn, i keď on toho priestoru tentokrát zas tak veľa nedostal, mohli mu dať aj viac, rozhodne sa popri ústrednej dvojici nestratil. Takto spätne to moje trojhviezdičkové ohodnotenie začínam aj zvažovať, možno tú jednu ešte časom pridám, uvidíme. Každopádne Smithovcov pokladám za jeden z tých lepších komerčných filmov. Jeden z tých, ktorých pozretie mi nespôsobuje žiadnu psychickú, duševnú či hocijakú inú ujmu. A to sa cení. 3/5

plakát

Mazací hlava (1977) 

Lynchova prvotina. Surrealistická. Artová. Psychadelická. Experimentálna. Zvláštna. Nezaraditeľná. Kontroverzná. Temná. Klaustrofobická. Industriálna. Špinavá. Znepokojujúca. Až príliš znepokojujúca. Desivá. Skľučujúca. Mrazivá. Nechutná. Naozaj často nechutná. Takmer po celý čas. Odporná. Hnusná. Nepríjemná. Deprimujúca. Umelé kurča. Veľmi ťažko pozerateľná. Napriek tomu pozoruhodná. Neodbytná. Svojsky príťažlivá. Vrytá hlboko pod kožu. Nadlho. Nezabudnuteľná. Hlboká. Metaforická. Takmer nepochopiteľná. Stopercentne určite nie... Geniálna? Šialená? Kdesi na hranici. Alebo za ňou? Nemám šajnu. Neviem. Nikdy sa ani nedozviem. Ani nechcem. Fakt nie. Ceruzka. Aj s gumou... Rozvitejšia veta zo mňa dnes už žiaľ nevyjde. Nabudúce. Možno. A možno aj nie. 5/5

plakát

Bud Bindi (1996) (seriál) 

Spočiatku veľmi sympatický seriál (ak sa to tak dá vôbec nazvať), pričom okrem tradične skvelého Stana Dančiaka (ten to zahral skutočne výborne, na tie jeho grimasy nenachádzam slová) ma pomerne milo prekvapil aj Miro Noga, ktorého štýl humoru osobne nejak obzvlášť neobľubujem a ani som nikdy neobľuboval - ale to sa vzťahuje najmä na jeho neskoršiu zabávačskú tvorbu v dvojičke so Skrúcaným. Tu to bolo naozaj veľmi fajn, niektoré z tých grotesiek vážne nemali chybu. Ako je písané aj v popise, ide o nejakú takú slovenskú variantu beanoviek a aj keď pochopiteľne ich kvalitu nedosahujú, tak v žiadnom prípade sa nedá hovoriť o nejakom zlyhaní či trapase, to vôbec nie. Škoda len, že tá vtipnosť sa s pribúdajúcimi časťami akosi začala postupne vytrácať, inak by som s hodnotením šiel rozhodne bez akéhokoľvek otáľania či pochybovania aj vyššie. 3/5