Danqo

//top offic komentár// Film, ktorému by som dal päť hviezdičiek, aj keby som ho práve neprežíval. Pred dvoma týždňami do môjho života vstúpil cudzí chlapec zo zahraničia, rozprávali sme sa celý večer, pod stolom sa nám dotkli kolená, ani jeden svoje neodtiahol [prestrih] o týždeň neskôr som ho zobral domov [prestrih] počas filmu som vo fínskom hercovi videl svoje zrkadlo. Ten úsmev, pohyby, nevyrieknuté pocity, však to poznám. Film s absolútnou presnosťou kopíroval môj zážitok, a to so slušnou dávkou autenticity. Čo bude ďalej, pýta sa divák na konci filmu; čo bude ďalej, pýtam sa ja – počas života. #sorryForBeingInappropriatelyRomantic

Fantastický filmový zážitok. Zážitok. Grafika a hudba fantastické, obsah napriek znalosti situácie nenudil, ba naopak, bol svieži. Režiséka vedela o čom točí, a dokázala to i na diskusii.

Kokeš dnes v Scale povedal: „Jestli byla česká kinematografie po válce alternativní vůči světové, neboli standardizované, pak Červenková byla alternativou uvnitř alternativy. Ten film je divný.“ S tým môžem súhlasiť.

Konečne dysto/scifi s tempom, ktoré sa mi páči.

V tomto filme bolo všechno, ale úplně všechno [špatně]. Nalákala má ta bizarná scéna so street party a útekom, ktorý jej predchádzal, no ukázalo sa, že film je ešte debilnejší, než to tu ostatní naznačujú. Statická kamera, repliky, akoby z pera neskúseného človeka, sexizmus a holé ženy, nezmyselné situácie, dĺžka by mohla byť 15 minút, keby sa vystrihali a osekali všetky zbytočné scény. Každopádne, snové zobrazenie street party je legendárne, ak by sa pálil ten film, tak tento kósek treba zachovať.

Páni, pastva pre oči, bolesť na duši. Z tohoročného Jednoho světa za mňa víťaz.

Ferenc Gyurcsány proti všem. Tak ako používateľ cepice hovorí, tendenčný dokument, ale výpovedný. Zo situácie u našich južných susedov mrazí. O to viac, že niektorým tento smer imponuje. Toľko lží a hejtu, ktoré zaznievajú na mítingoch Fideszu, je pomerne ťažko stráviteľné sústo na jeden večer.

Môj divný koment obsahuje aj spojlery, aj názory, aj osobné životné skúsenosti. Film mal svoje slabšie aj silnejšie chvíle, uberalo mu predovšetkým to, že naň o pár dní zabudnem, že občas bol prvoplánový a že vytiahol príliš veľa zbytočných vecí, ktoré nijako nerozvíjali myšlienku, ak som to správne pochopil. Film mal pre mňa dve zaujímavé roviny: 1. vzťah Tyler s matkou (ako ja nemám rád tieto typy „it was to protect you“), chcel som ju roztrhať. Poznám to od niekoľkých blízkych, des. Dobre zachytené (bože a keď sa dovalila do toho bytu, no to bolo na ranu lopatou). 2. Vzťah Tyler(a) a toho Gréka. Tak trochu prežívam podobnú situáciu, tiež sa mi páčil jeden chlapec a upsa, ono to nie je chlapec, ale stále sa mi páči. Nojo, a kam sa podel koniec? Ako toho ducha vyprala? Tým, že jeho knihy dala do knižnice? Alebo že povedala mamke, že bol gay? Alebo tam dodnes straší?

3.2.2019 – 44 hodnotiacich a 88 percent. FAKT? Náhoda?

O tomto seriáli som sa dozvedel v deň prvého výročia môjho diagnostikovania t1d (cukrovky prvého typu). Tak som sa hecol, že sa pozriem. Odhliadnuc od toho, že ide o klasickú televíznu produkciu (lacné interiéry, príšerná vtieravá hudba, sterilné dialógy), očami pacienta musím pridať niekoľko poznámok, začnem průšvihmi. Explicitný záber na váženie mäsa (mäso nemá sacharidy) a ľubovoľné naloženie ryže (ryža má najviac sacharidov vo vesmíre). Ako večerná sváča jablko a „sušenka bez cukru.“ WTF, on je t1d, jablko je sladké a sušienka bez cukru by musela byť z uhorky, aby bola „nezapočítavateľná,“ takéto menu by mohla doniesť babke s t2d. Keď namerali glykémiu 7,4 a začali plakať, plakal som s nimi (resp. proti nim), lebo 7,4 je dobrá glykémia; keby si dal jablko a sušienku s predchádzajúcej scény, má 17,4.. Že cukrovka je nákladná? V Amerike, nie v Európe. Naše štedré sociálne systémy takmer úplne hradia liečebné pomôcky a žiadne špeci potraviny netreba kupovať. Zelenina bola dostupná vždy, stačilo obmedziť sladké (dá sa to), ryžu, péčo a je to. So športom tiež netreba sekať. Ach ach, ale príručky a diabetológovia pravdepodobne jasajú. / Z opačného konca – Jakub Zdeněk sa role Honzu chopil perfektne. Kolísanie medzi bezstarostnou radosťou, letargickým cynizmom až po úzkostné odmietanie... a orgiu jedla a chutí na konci (been there done that). Úzkostnú mamu som nezažil, ale nekonečné otázky (čo cukor, ako sa cítiš...) počúvam stále. Viem, že decká, čo majú cukrovku od dvanástich, sú v liečbe zabehnutejší, lebo ju „nekriticky“ v detstve prijali a idú v zabehnutých koľajniciach, keď to ja furt vymýšľam. Ale zase tie traumy nepoznám, nepochopím dôvody na skrývanie (u mňa to hneď viselo na instáči neasi), mamu chystajúcu jedlo s váhou... Ale spolubývajúcu zajedávajúcu hrozno nutelou a čipsami mám, to hej. Nie som si istý, či je to seriál pre diabetikov alebo pre verejnosť, nezdá sa mi ani pre jednu cieľovku vhodný. No proste televízna produkcia.