Danqo

Nechytľavý film, pri ktorom som zvládol robiť niekoľko ďalších činností, ktorý ukazuje, že keď ide človek cez mŕtvoly a myslí len na peniaze a vlastný úžitok, tak... vlastne napriek tomu, že si divák myslí iné, môže dopadnúť dobre, pretože aj keď stratil svojich najbližších, stal sa kým chcel a získal autoritu u tých, ktorými opovrhoval. Ego 1.0. Napriek tomu, že film nemá morálne ponaučenie explicitné, v druhom pláne tam je, v úsmeve úspešne začínajúceho... podnikateľa.

Nedával som filmu veľké nádeje a čakal som oddychovku na piatočný večer, na ktorú do pár dní zabudnem. Omyl! Film s nie úplne adekvátnym menom, ale prečo nie, by som ako komédiu neonálepkoval, hoci som sa miestami výborne bavil. Krásny portrét dospievania chlapca, ktorý si nie je istý ani sebou samým, ktorý nevie prijať svoju identitu a skutkami klame seba i ostatných, no zároveň všetko pôsobí úprimne. Prvé tri štvrtiny filmu som zhltol s dokorán otvorenými očami a hltal som každý obraz (Grondin je strašne krásny, všimnite si tie oči!), každú skladbu, každý posun deja. Časť s Izraelom mala svoj význam, ale svojim spracovaním k ostatnému filmu vôbec nezapadla a pôsobila na mňa lacne a rušivo. Som veľmi šťastný, že som film videl.

Po prvom dieli som nadšený. Samozrejme, bavíme sa o hraniciach vytýčených podstatou ČT, neviem prečo to tu niektorí podivíni porovnávajú s produkciou HBO. V týchto mantineloch je to dosť kontroverzné, dosť napínavé a dosť aktuálne – a myslím si, že to je to, čo je v súčasnosti potrebné ukazovať. Zrkadlo súčasnej spoločnosti. A konečne seriál, ktorý alarmujúco poukazuje na vysokú mieru rasizmu v Česku.

Súkromné poznámky k filmu: hra s mužským egom, ochranárske motívy - celkom pokrokové, hnev ako diagnóza, z blázna autorita, náhodná psychológia. Musím si to pozrieť znovu!

Kamera, interiéry, exteriéry, hudba, kostýmy úplne prepracované a padala mi sánka. Príbeh však divný, často príliš explicitný a so zbytočným množstvom slepých scén.

Možno sa cez obraz ku mne nedostali emócie a nesúcitil som s nikým, ale rozumel som. Náladu meniacim podnetom, fabulácii meniacej sa na pravdu, motivácii po robení divných činov. Veľmi uveriteľný príbeh aj postavy, výborná dynamika.

Bolo to krásne, mrazivé a smutné. Stálo to za každú minútu, ktorú som tomu venoval. Do hry sa vrátila proces prechodu z vege na vega.

Sladký odpočinkový film o coming-oute. Napriek ľahkosti a bubline, v ktorej sa film odohráva, som po jeho dopozeraní premýšľal a cítil sa šťastný aj smutný. Faktickú rovinu príbehu pekne v komentári opísal Matty. Musím s ním polemizovať o tom, že kedysi som zažil podobný korešpondenčný románik s niekým, koho som nepoznal a môžem potvrdiť, že som hltal každú prijatú správu veľmi intenzívne a s podobnou zamilovanosťou ako Simon. Aj predstavovanie si dotyčného a jeho hľadanie medzi ľuďmi bolo vystihnuté vskutku presne. Predstava toho, že by mi niekto vzal kontrolu nad vlastným coming-outom (ja som na to mal vytvorenú dokonca tabuľku!) ma úplne desí. Základným posolstvom filmu je vlastne dodávanie odvahy všetkým, čo sú v niečom odlišní a že sa nemajú báť povedať svetu, že je normálne nebyť normálny.

Kamera a strih sa mi veľmi páčili, soundtrack mi na začiatku svojím orchestrálnym vyznením pripomínal Hitchcocka z 50s, čo ma zarážalo, páčilo sa mi, ako šiel film k pointe a nepáčilo sa mi, ako k nej nakoniec prišiel, no kým sme si to uvedomili, už tento pocit zmývalo dorozprávanie príbehov až po koniec vesmírov. Chýbala mi jasnejšia esencia na konci, to je to, prečo som sa tak cítili po filme.

Na tejto paródii som sa neskutočne bavil. Všetko bolo brané s extrémnou nadsádzkou, kombinovalo sa všetko so všetkým, ako v správnom gay filme tam bol kolotoč náhodných bizarných rande a "Sorry if we shocked you" "It's alright, I have HBO."