Danqo

Ak niečo patrí medzi top 10 autentickostí z českých deväťdesiatok, tak popri Danovi Nekonečnom, opoziční smlouvě a nevykúriteľných (česky nevytopitelných, zato slovensky ľahko vytopiteľných) sklenených vestibuloch má svoje miesto zaručené aj tento seriál. Tmavé interiéry, ošumelé exteriéry, biele ponožky, fialové saká. Napriek pokrivkávajúcej kvalite spracovania autentické, pretože odrážajúce realitu taká aká bola. Nezabudnuteľné hlášky, zrkadlo mužskej ješitnosti, a baví ma ako máloktorý čs. seroš.

Natočiť film podľa Šternenhocha, a ešte k tomu takýto. To je proste Němec. Predloha sama bola dosť uletená a nechutná, a Honza ju uchopil presne tak, ako to malo byť – bizarne a odporne. Istým spôsobom sa mi to páčilo, ale len do miery, do akej som stotožnený s predlohou (spracovanie samotné na 5*).

Cítiť sa trápne za všetky postavy vo filme, a do toho sa smiať na scénach, ktoré sú tiež trápne a vlastne nič nedáva zmysel a hlavný hrdina sa celý film tváril rovnako a čo tým básnik myslel…? Nemôžem povedať, že som si to neužil.

No jo, používateľ 2-Xtreme má point (keywords: „a pritom takýto“). Lol, proste Němec. Erikovi sa to tiež nepáčilo.

An awkward life of Josh, his friends and family. Možno to bola komédia, ale väčšinu času sa mi chcelo plakať.

Žánrový guláš vs. fúzia žánrov. Dôležitosť myšlienky vs. jej neexplicitné vyjadrenie. Šľachetné úmysly vs. ich netradičné naplňovanie. A na konci boli všetci šťastní a spolu. Asi teda dobré, hoci zážitok z filmu rýchlo bledne.

Smial som sa, bol som v napätí, kúsal som si päste, ukazoval som na monitor, vykrikoval som hlášky ako "Go girl!" alebo "Yeah, that's it!!" s lúskaním alebo s vyskakovaním zo stoličky, prihlasoval som sa na netflix kdekoľvek sa dalo, niekoľkokrát som šiel spať oveľa neskôr ako som zamýšľal, pretože som sa nemohol odtrhnúť od tohto seriálu a na konci som si utieral slzy do trička, snáď počas celej poslednej epizódy. A ono ma čakajú ešte minimálne dve série! To je taký perfektný pocit! A ten seroš, okrem toho, že to je lacná filozofia o vnímaní dobra a zla (a tým lacným nemyslím pejoratívnum, ale skôr poklonu vo forme "perceiving of life for dummies" for fork's sake), ktorá je pre mňa len confirmation bias pre môj spôsob života (c'mon I'm vegan, cyclist and I can't even buy a smartphone even though my old one doesn't work anymore), tak je to seriál, ktorý má snáď všetky yes seriálov: originálny nápad, perfektné obsadenie, množstvo cliff-hangerov, dej, ktorý krásne odvádza pozornosť od všetkých wait-but-ov a v neposlednom rade už zmienenú myšlienku. (autentický pocit po napísaní dopozeraní druhej série)

Päťdesiat rokov a stále aktuálny. Nímand, ktorý má morálne zásady, ale zároveň chce byť niekým, nemá problém ich vymeniť a za cieľom vyššieho dobra otočiť o stoosemdesiat, s pocitom vlastnej nadradenosti, len aby ho niekto podporil v jeho postoji, aby niekam patril, každý ho chce zničiť, každý mu chce vziať [jedno čo], všetcí odlišní sú nepriatelia, sounds familiar, people from facebook, twitter, dezinfo scéna?

Ach, paródia na zombie filmy a filmy celkovo, a hlavne silná metafora na klimatickú zmenu, kde ju jej tvorcovia a vládcovia spochybňujú, môžu za ňu živí aj mŕtvi a budúca generácia ponesie jej následky, a ja sa budem z kríkov alebo z kinovej sedačky len smiať. „Such a dick“, ten Jarmush, ale dostal som presne to, na čo som si kúpil lístok. Stejně všichni zemřeme.

„Tam byly všecky emoce,“ povedala po filme kamka. Zábava, nenávisť, závisť, smútok, strach, hnev, viac hnevu, napätie. To prirovnanie k palpfikšn celkom sedelo, ani moment na to, aby som si oddýchol, proste sada za sadou, geez, a vstrebať ten film vôbec nie je ľahké, aj teraz mám s tým problém.