janesX

Ja som spokojný takmer na maximum. Ešte neviem či dám štyri alebo päť, ale môj zrak bol na filme prilepený od začiatku po koniec tak, ako málo kedy (film trvá 102 minút, zvyšných 15 sú záverečné titulky). Hemswortha vlastne nepoznám, lebo marvelovky nepozerám a toto by zvládol zahrať hociktorý z akčných hercov. To je jedno. A nejde ani o scenár, aj ten je dostačujúci v tomto jednoduchom (ale dostačujúcom) príbehu. Tu ide hlavne o akciu, teda aj o zrakové vnímanie a mne sa tá akcia v týchto exotických uliciach náramne páčila. Tá dlhá pasáž, čo vyzerá, akoby bola bez strihu na jeden záber, to je lahôdka filmu a škoda že sa to viac krát neopakuje. Kamera v tej scéne je akoby bez kameramana, presúva sa z auta do auta počas jazdy a podobne, veľmi nápadité. Zbesilý akčný film (a v tomto prípade je mi mimoriadne jedno, ako je uveritelný), v ktorom si hlavný hrdina od istej doby necení svoj život a za to, že žije, vďačí len tomu, že je fakt dobrý.

Ja si myslím, že keby toto videli obaja skutoční hlavní aktéri, asi by sa poriadne chytali za hlavy. A myslím si ešte, že ani režisér, ani scenárista (vlastne je to jedna osoba) nemajú o vojne ani len páru a spraviť z tejto témy gangsterku (či čo to bolo), kde odbojári sa správajú jak neviditeľní, je až trestuhodné. Film má technicky dobrú úroveň a mohlo by sa zdať, že pod tri sa ísť nedá.. ale dá sa ísť aj pod tri. 42,5%.

Po rokoch som si dal Mníchov znova a užil som si ho ešte viac (zvyšujem na päť). Je to skrátka kvalita vo všetkých ohľadoch. Človek by čakal, že Spielberg (ako Žid) to tým Palestínčanom za Mníchov v tomto filme spočíta, ale nie, on správne rozhádzal tú celú špinu na všetky strany, vrátane tej izraelskej. A to sa mi páči. A tak už len dúfam, že to, čo píšem, niekomu nevyznelo príliš antisemitsky.

Keď som sa o tom dozvedel (o novej slovenskej dokumentárnej sérii s názvom ŠTB), potešil (a tešil) som sa. Keď som uvidel akú to má dĺžku (nehodnú slova domumentárny film), sklamalo ma to podobne, ako spústa toho krátkometrážneho smetia, produkovaného tou našou televíziou. A keď som sa na to konečne pozeral, hneď to aj šumelo do prázdna. Je to bojazlivé a nič konkrétne sa tu nepovie. Je to skrátka také, ako keby to bolo o ničom. A pritom je to o ŠTB. Samozrejme bod dole za dĺžku (aj keď pri normálnej, teda cca päťdesiatminútovej by som musel asi zachrápať). Tie naše "dokumenty" sa už s istotou približujú k minutáži detského večerníčka, niečo teda v tej RTVS je s prepáčením na hovno!

V tomto hongkongskom akčnom filme sa toho udeje tak veľa, že by to stačilo v pohode aj na dva celovečeráky. Z nich jeden by bol päťhviezdový hit, zatial čo druhá polovica by poriadne zaostávala. Vo všetkom. Škoda, akoby ten scenár násilím ktosi viacnásobne prekombinoval a predĺžil. Do polovice to bolo naozaj skvelé a ľahko sa dali odpúšťať menšie chybyčky (ako trebárs pár vysvetľovačiek, alebo drobné náhody). V druhej polke šlo takmer všetko dole vodou, bolo to už len prepálené (odseknutá ruka) a prehnané, že to skĺzlo do neuveriteľnosti kam sa to pohlo. Určite nie je škoda toľkej práce, toľkých výbuchov, prestreliek a búračiek, ale ak by film končil hociako niekedy po polovici, dal by som možno plný počet.

Ja som si to (celé) užil. Raging Fire má vážnu atmosféru, takmer ako v mojej obľúbenej Zóne smrti. Možno to nie je úplne originálne a má to klišoidné finále. A možno preto to na mňa pôsobilo tak trochu nostalgicky. Ale scenár to má prepracovaný a akčné scény sú odvážne, dosť náročné a aj lahodné pre oko (motorka, prestrelky v uliciach atď). A tiež sa tu stretol kvalitný tím martial arts hercov (Nicholasa Tse poznám z New Police Story) v žiaľ poslednom filme celkom schopného režiséra.

Skôr by to asi mohlo mať názov 4 vteřiny. Ale to je jedno. Pôvodne som myslel, že uvidím dopravné nehody pozbierané niekde na internete a pôjde z nich strach a úzkosť zmiešaná s rešpektom. To sa vlastne dokumentu dosiahnuť podarilo, ale iba v málo momentoch. 13 minut pozostáva zo spovede piatich účastníkov dopravných nehôd, ktorí (s výnimkou jedného) na ceste zavinili smrť. Títo ľudia pred kamerou debatujú a spytujú si svedomie, pričom réžia nám ukáže krátku rekonštrukciu dopravnej nehody. Niečo sa určite dalo viac dotiahnuť a spraviť lepšie, ale na priemer to stačí. Nič svetoborné, aj keď veľmi dôležité.

Kto má rád filmy, kde sa scenárista hrá s divákom, tak ten si do istej miery príde na svoje. Nemá to síce žiadne prevratné zvraty, ale je to nepredvídatelné (ako to už býva pri psychopatických poruchách). Herci (tí dvaja v hlavných úlohách) to museli vedieť odohrať aj psychologicky, aby sme vedeli ako sa práve cítia, čo si myslia a čo práve prežívajú. A to ma celkom bavilo. No veľa krát som mal pocit, že režisérovi chýba ešte nejaká tá prax. Niektoré scény, hlavne tie s policajtom mi prišli ako z iného, gýčového, televízneho filmu. 65%.

Bitva o Alžír hlavne zobrazuje úplné začiatky odboja Alžírčanov za oslobodenie sa od kolonialistického Francúzska. Vidíme teroristické akcie (bombové útoky) v štvrtiach osídlených Európanmi a atentáty na francúzskych policajtov. Nemalo to postavu, ktorú by som si obľúbil (a už vôbec nie toho analfabeta, ktorý bol na obrazovke najviac), skôr tu išlo o to, aby film vyzeral čo najviac realisticky. To jedno sa (až na zopár zastrelení) naozaj podarilo. 70%.

Ennio a jeho rozprávanie od úplného začiatku, teda od doby ešte pred začatím jeho kariéry až po súčasnosť. Hlavným rozprávačom je tu on sám, pri tom mu sekunduje množstvo známych a slávnych osobností (myslím, že sú to až desiatky), s ktorými spolupracoval. Všetko chronologicky pekne po poriadku, ako z knižky. Jeho úspechy sa dostavili  okamžite, čo svedčí o jeho talente, ktorý mal v sebe vlastne odjakživa, keďže sa narodil do hudobne a umelecky založenej rodiny. A samozrejme dobrá škola. Morricone dokázal emócie filmu zhudobniť tak presne a dokonale, že divák v kine neraz nevedel, čo je lepšie. Jeho hudba často presahovala to, čomu sa hovorí filmová hudba, podobne to vidia aj spomínané osobnosti. Možno pomyselne súťažil s filmom, že kto je lepší. Domument je koncipovaný jednoducho a zrozumitelne, s počtom jeho skladieb a filmov sa stále nabaľuje a rastie. Sem tam sú použité hudobné výrazy, viac zrozumitelné hudobníkom. Možno sa mohol pri najznámejších melódiách aj viac pozastaviť (vlastne raz alebo dvakrát sa tak aj stalo), ale to by z toho museli spraviť seriál. Takže je to dobré aj takto.