janesX

Neviem, či som už niekde videl tak civilného Joaquina Phoenixa, v tomto filme mám pocit, ako by tá postava bola jeho prirodzené "ja". Johny (Joaquin Phoenix) je tak trochu melancholickou osobou bez rodiny a bez detí. Keď mu jeho sestra "požičia" deväťročného Jesseho, obaja sa učia jeden z druhého a vzniká medzi nimi rodinné, či kamarátske puto. Režisér Mike Mills tento vznikajúci vzťah detailne popisuje. Vedľa tohto spoznávania vidíme správanie čistej, bujnej a ešte nie tak poškvrnenej detskej, prostorekej (a prostomysliacej) duše. Všetko veľmi prirodzené. Johny spoznáva a analyzuje, čo to vlastne dieťa je a čo všetko (aké strachy a aké túžby) sa v ňom skrýva. Dnes mi táto, tak trochu artová a filozofická sociálna dráma prišla celkom vhod. No keby to bolo včera (alebo trebárs zajtra), asi by to tak nebolo a musel by som sa prispôsobovať. No dnes sa mi to veľmi páčilo, veľa krát ma to rozosmialo, ale aj dojalo a dávam tomu čisté štyri.

Tento dokument je zameraný iba a len na Rusko, z najväčšej časti za sovietskej éry. Takže námietky, že aj inde sa vtedy páchalo zlo, tu neobstoja. Lotyšský dokumentarista evidentne z obrovskej nenávisti nazbieral na túto boľševickú zem toľko špiny a napáchaného zla, že som to na jeden krát (ale ani na dva) nedokázal dopozerať. Hanebný pohľad na pravdu výlučne z jednej strany, napriek tomu dávam 70%.

Komentár môže obsahovať prezradenie deja. Toto je jeden z filmov, ktorý vás pekne pohltí, pri sledovaní zabudnete na okolie a vžijete sa do krásneho deja. Navyše je to film dynamický, sem tam si pomôže nejakou skratkou, ale to len preto, aby sa nikde zbytočne nezastavoval a aby nás plynule priviedol ku peknému koncu. Na reinkarnáciu neverím, ale pre lepší pôžitok z filmu som aspoň na chvíľu začal hypoteticky veriť, totiž tá zmysluplnosť dialógov v tak citlivo napísanom príbehu ma k tomu nenásilne naviedla a ja som sa už len nechal krásne unášať. 77%.

Prvá časť je dobrá a je fajn, že seriál začína na konci, alebo teda  na začiatku Dahmerovho konca. No ani v najbližších dieloch to nepokračuje chronologicky a ak mi ujde dátum na obrazovke, neviem koho zabil prvého a koho desiateho. To je ale iba môj problém s pozornosťou. Časť druhá a tretia sú trochu roztiahnuté a zaoberajú sa detailami, ktorými to začína mierne nudiť. Napríklad to, že Jeffova matka brala ešte pred jeho narodením prášky, sa dalo informovať v jednej dôležitej vete, tu je tomu venovaná dlhá a tak trochu zbytočná scéna. Časť štvrtá je už opäť lepšia, aj režisérsky. Ten Dahmerov stav po vypití pohára s rozdrvenými práškami je natočený perfektne, toto sa už vernejšie urobiť nedalo. A keď sa Dahmer napije krvi, mne prichádza na chvíľu zle. Piatej časti prižmúrim oko a dávam päť. Za Dahmerovu babičku, ale aj za dobre hrajúceho černocha. Tento diel aj tak nemal od piatich ďaleko. Šiesta časť je emotívna a psychologická a pre pozostalých tejto obete musí byť doslova zničujúca. Snáď to nesledujú aj oni. Sedmička je vlastne pokračovanie prvého dielu. Je to dobrá časť, možno až na to politikárčenie s rasizmom. Ale aj to zrejme patrilo k skutočnej udalosti. Mimochodom táto časť divákovi zatiaľ najlepšie predstavila Dahmerovu psychopatickú (alebo akú) poruchu a ja už len doplním, že Dahmer vraj po celý tento rok (1991) iné, ako ľudské mäso nejedol. Veľmi silné štyri. Seriál čím ďalej ku koncu začína stále viac úročiť z dokonalej práce na postavách. Platí to aj v ôsmej časti, kde sa úplne otvorí Dahmerov otec. Ak máte trochu empatie, pochopíte nakoniec okrem neho aj všetkých zúčastnených, dokonca možno aj samotného Jeffreyho Dahmera. Aj keď ten si žiadnu empatiu nezaslúži a sám ju má ako psychopat na bode mrazu. To vidíme aj  na jeho správaní v base v posledných dvoch dieloch. Tie sa zaoberajú aj spoločenskými dôsledkami a psychickým dopadom na pozostalých. Tvorcom sa týmto seriálom podarilo niečo takmer dokonalé a tento tím by mohol takto pokračovať. Lebo ak niečo funguje najlepšie, nemalo by sa na tom nič meniť. Na tomto základe verím aj v to, že Evan Peters mal Dahmera dobre nacvičeného a zahral ho tak verne ako mohol, aj keď tá jeho spomalená osobnosť (tá sa na chvíľu vytratila v šiestej časti) mi spočiatku nešla do hlavy, nakoľko som ešte nikoho podobného nevidel (pokiaľ nebol zfetovaný). No, asi taký tento alkoholik a sériový vrah naozaj bol.

Čo si na tomto agresívnom filme všimnete najskôr, je kamera. Dlhokánske zábery pri takomto pohybe postáv (kamera sníma vždy nejakú postavu presúvajúcu sa po uliciach z miesta na miesto a pritom zachytáva všetko dôležité, čo sa v okolí deje) pôsobia veľmi kvalitne a stabilne - nič sa netrasie a vy v tom chaose nachádzate vizuálny pôžitok. Napriek tomu ma obsah bavil stále menej, až ma nakoniec nebavil vôbec. Jedná sa o veľmi agresívny film, ktorý koniec koncov iba hrozne šteká, ale nekúše. Po 90 minútach som bol rád, že to končí. Ktosi raz predpovedal, že takto nejako začne niekedy v budúcnosti vojna v Európe, že už to nebude napadnutie štátu proti štátu, ale začne to rasovo - náboženskými nepokojmi a ohnisko svetovej vojny tak začne vo vnútri jedného z Európskych štátov. Tak dúfajme, že podobné predpovede sa ani napriek pošahaným prisťahovaleckým kvótam nikdy nenaplnia. Veď komu by sa toto šialenstvo mohlo páčiť?

Tento "detský thriller" vás môže celkom pobaviť, ale tak isto vás tieto tyranské decká môžu ľahko iritovať, alebo dokonca aj naštvať. Najhorší spratek a najzákernejšie dieťa je tu rozmerovo najväčšia Ariel. Tá je fakt hrůza a ak by sa detičky mohli biť (😅), táto by si nepochybne výprask zaslúžila. Tak dobre - skôr nejakú alternatívnu lekciu. Jej morálnym (a tak trochu aj psychologickým) súperom je hlavná postava Kristjan, jediný z týchto decák, ktorý už pomaly začína dostávať dospelácky (zodpovednejší) rozum. No žiaľ dlho váha, aby ho aj použil. A o tom ten film je. No a ja som šťastným človekom, že moje dieťa je oproti týmto čistý anjel a aj také pripomenutie vám ten film môže dať. Inak, pre začínajúceho scenáristu toto môže byť ukážkový začiatok ako napísať niečo, čo nebude potrebovať veľké peniaze na realizovanie a pri tom divákovi niečo prinesie. Aj keď je tento dej prostučký a mohol (napríklad) aspoň viac pritlačiť na nejaké emócie, nudiť sa vám tie deťúrence veľmi nedovolia. Dobré tri hviezdy si Obrátená veža zaslúži.

Určite by som to ohodnotil lepšie, ak by to bolo lepšie spracované. A to ma celkom mrzí. Toto sú len narýchlo (podľa môjho dojmu) povyberané a narýchlo prestrihané filmy z archívov, bez patričného komentára z postprodukcie (nejaký komentár tu predsa len je, ale obsahuje nanajvýš tak tri, štyri vety). Takto pozbierať zábery a dať ich dokopy zvládne aj lepší školák zo základnej školy, navyše by možno vybral aj krajšie zábery. Dve hviezdy za pár nostalgických pocitov, keďže som bol v osemdesiatom piatom malý chlapec, ktorý si niečo už pamätá...

Nadaný študent sa snaží matematicky objasniť nezvyčajnú návštevu na oblohe nad letiskom v jeho meste. Počas filmu sa v jednom kuse ponára do matematických výpočtov, o ktorých bežný laik nemá ani páru a tak keď tento chlapec príde na nejaké senzačné matematické zistenie (keď niečo vypočíta), s bežným divákom (myslím matematickým laikom) to emočne, ani nijak inak nepohne ani o nanometer. Určite má film aj logické, alebo scenáristické nedostatky hrubšieho zrna, napríklad v deň keď sa má podľa jeho geniálnych výpočtov opäť na oblohe objaviť UFO, tento "geniálny" študent si od kamoša požičiava auto a ide sa na tak očakávanú udalosť pozrieť v tejto jeho situácii úplne sám, bez svedkov. Asi dám len dve hviezdy, napriek tomu si myslím, že podobných filmov by mohlo byť viac, lebo mimozemský život existuje. Niekde už dávno zanikol, inde sa ešte len vyvíja, ale nepochybujem, že je všade okolo nás, aj keď zatiaľ nie v našom dosahu. Veľmi by som sa divil, ak by to tak nebolo.

Angličan Stephen Wraysford sa vracia do Francúzska a ocitá sa na mieste, kde pred šiestimi rokmi prežil silný románik. Teraz je ako poručík povolaný do zákopovej vojny proti Nemecku a vždy keď má len trochu času, vracajú sa mu spomienky. Musím najprv zdvorilo uznať, že tento film má ako televízny film naozaj vysokú kvalitu. Vojnové a zákopové pasáže sú špinavé a drsné ako sa patrí, tie romantické, kde sa anglický poručík často v myšlienkach vracia, sú krásne romantické. Niektoré tie spominky trvajú minúty, niekedy len pár sekúnd, dokopy je pomer prítomnosť (vojna) a minulosť (romantické spomienky) asi tak 50:50. Tentokrát môžem v romantickom filme odpustiť podvádzanie, teda podvádzanie Isabelle, ktorá zahýba svojmu zámožnému manželovi. Ten má iné priority a svoju ženu, zdá sa, citovo zanedbáva. Menším mínusom je možno hlavná postava, teda herec hlavnej postavy. Oproti vedľajším hercom sa práve on (Eddie Redmayne) veľmi nepredviedol, je to ale iba môj osobný dojem. Miestami sa to stredne pomalé tempo tak trochu vlečie, ale inak, ako vravím, na TV film viac než dobré.

Na začiatku, počas drezúry som sa pekne nasmial. To asi preto, že na vojenskom výcviku (ktorý som ešte zažil) mi do smiechu nebolo. Zanedlho to ale zvážnie a pridá sa aj trochu psychológie a v 43. minúte to už teda naozaj nie je žiadna sranda. Zatial to stále hraničí s genialitou. Kubrick presne vie, čo chce a to čo chce, je natočené presne tak, ako to chce, teda veľmi presne a presvedčivo. Z hercov vyžmýkal všetko. V druhej polovici akoby všetko, na čom sa pracovalo, padlo. Nemalo to postavu, o ktorú by sa človek oprel, iba plno cynických kecov od pechotných amerických vojakov, čo si prišli s chuťou zastrieľať na "žluťáskov". Ani žiadny Vietnam som tu, v tých hangároch a rozpadnutých stavbách nevidel (tá jedna palma to tiež nezachránila). Nakoniec som mierne sklamaný a dávam iba lepšie tri.