matolas

Nezbavíš sa ma. Som súčasťou všetkých vás. Ľahko nadpriemerná irónia, ktorú však asi súčasná doba potrebuje, na druhú stranu by som sa nečudoval, keby to malo presne opačný efekt. Masucci v hlavnej roli exceluje a niektoré momenty sú super, ale inak sa to na počudovanie celkom tiahne.

V podstate problémy dospievania na pozadí psychotického otca, nič viac, ale ani nič menej. Filmu však dochádza ku koncu šťava a záverečný pokus o ukázanie, ako hlavnú hrdinku odsúdilo susedstvo, vôbec nefunguje, lebo má primalú stopáž. Inak však vcelku podarené a aj dostatočne ruské (nielen kobercami na stene).

Výživný vizuál, ktorý je však dvojsečnou zbraňou. Celý čas si totiž hovoríte, že je to obzvlášť nápadité a v podstate aj myšlienkovo nie úplne plytké, ale nedostane sa vám to pod kožu, čo je škoda. Každopádne nesmierne originálny a pútavý snímok.

Perfektná ťaživá atmosféra s vynikajúcim obsadením (hoci Jackman trošku toporný) so strihmi, ktoré prídu práve vtedy, keď divák očakáva katarziu, čo je trošku frustrujúce, ale asi to bol zámer. A po tomto a Nightcrawlerovi si dávam Gyllenhaala do hľadáčika.

O dosť lepšie ako kostrbatý úvod. Detské mutácie málokedy sklamú. Celkom ma prekvapila pomerne veľká zjavná mytológia, vyzerá to tak, že nakoniec každá epizóda niečo málo dodá do celkového story arcu. Celkom slušná atmosféra a chémia medzi Andersonovou a Duchovnym nuž šľape ako má.

V dnešnom prekonšpirovanom svete to pôsobí ako nejaký spin-off hocakej anti-iluminátskej webovej stránky. Konšpirácie sú akési jalové, korunované klasickým "Všetko, čo sme doteraz robili, bola lož!" Moderná doba zatiaľ Aktom X nesedí, škoda. Uvidíme, čo prinesú "monster of the week" epizódy. Zatiaľ možno konštatovať len slabší rozbeh s príšerným McHaleom v roli voľajakého ultra-ľavičiarskeho youtubera. (Duchovného výkon sa zatiaľ podobá 9. sérii, kde sa mu už vážne nechcelo hrať.)

Švédsky hravé a originálne, s poriadne zjednodušenou charakteristikou postáv, ale o to zábavnejšou a príjemnejšou. Vynikajúci počin.

Klasický, naivný Speilberg, ktorý dvadsať rokov natáča furt rovnako, s totožnými, do očí bijúcimi metaforami a deväťdesiatkovou hudbou, ale v podstate celkom pútavo. V podstate milá Oscarovka podľa klasickej šablóny, ktorá neohúri, ale ani nenudí.

Sartre o tom napísal román. Volal sa Hnus.

Perfektná záležitosť. Mackova prehnaná snaha zaobaliť lož a Mitchellova "angry logic" (ako ju raz popísal Stephen Fry) funguje v každej epizóde na jednotku. Spolu s QI a The Big Fat Quiz of the Year moja najobľúbenejšia Panel show.