Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Horor
  • Drama
  • Akční
  • Komedie
  • Thriller

Recenze (409)

plakát

For the Sake of Vicious (2020) 

Strieka tu veľa farebnej tekutiny, ľudský život tu nemá takmer žiadnu hodnotu, hlavní hrdinovia skončia na konci špinaví a kuchyňa skončí zapatlaná, takže si nenáročný divák hororov príde na svoje. Na filme sa mi páčila najmä hudba, ktorá tam perfektne zapadne, ostatné bolo pomerne slabšie, ale aspoň to malo nejakú pointu. Druhýkrát pozerať by to nemalo asi žiadny význam, už prvýkrát bolo miestami utrpenie.

plakát

Red Snow (2021) odpad!

Afektovaná anglosaská kráska, sympatická o niečo menej ako cesta na daňový úrad, sa stará o zraneného upíra, ktorého hľadajú aj jeho súkmeňovci, aj spoločnosť, ktorá loví upírov. Tak vida, aj američania majú pahercov, ktorí sa berú vážne... Keby som dal tomuto filmovému "skvostu" dal viacej ako jednu hviezdičku, urazil by som naozajstných tvorcov. V tomto filme nebolo nič, možno kamera mi vadila najmenej, ale to nestačí. Nemá to príbeh, nemá to dej, je to typický film, vytvorený na to, aby sa netalentovaní tvorcovia mohli prezentovať v kruhoch, do ktorých sa chcú natlačiť. Mať zárez do životopisu, akurát toto je zárez do spráchniveného pňa.

plakát

Hejno kobylek (2020) odpad!

Takže tu máme ďalší programovací hnus od Netflixu, tentokrát postúpili o krok ďalej a začali naplno tlačiť agendu NWO - "You will eat ze bugs". Žiadne voľné ruky od Netflixu sa nekonajú, ani neexistujú, Netflix má jedinú úlohu, oznamovať, čo sa chystá. Takže tu máme hneď v prvých minútach šancu vidieť to, čo doteraz videlo len málo z nás a zažilo ešte menej z nás. Najprv si tam nejaký balík pochutnáva na praženej kobylke a má uhádnuť, čím je okorenená, mňam. No a potom nejaký influencer zase ide žrať palacinku s dážďovkami. Treba si uvedomiť, že tieto filmy vás len chystajú na to, čo príde. Ako z nemysliteľného urobiť normu. Dobrú chuť, pozrite si tento film o dvadsať rokov, potom si spomeňte, kde ste to videli prvýkrát.  Dovtedy si pomaličky začnite všímať zloženie potravín, najmä tých lacnejších... Či tam náhodou nebude nejaká "múka s vysokým podielom bielkovín"...

plakát

Venom Coast (2021) 

Skupinka rozdrapených nafúkaných amerických zbohatlíckych rozmaznancov musí po prijatí ponuky odviezť sa zadarmo loďou bojovať o holý život s rodinou podobne pomätených závistlivých čudákov. Motív k vraždeniu je podobne čudný, ako ich výzor. Vy ste bohatí a preto musíte zomrieť, pretože ja som v mladosti hladovala... Príbeh banálny, keby postavy neboli také hlúpe, nikdy by takýto príbeh nemohol vzniknúť Je to len krôčik od odpadu, ale boli tam niektoré momenty, ktoré ma zaujali, plus dobre skarikaturované obidve skupinky. A na druhej strane bolo tam veľa stupídnych momentov- naozaj si niekto myslí, že na pár metrov sa nedá trafiť útočnou puškou do oka, alebo aspoň do pleca, alebo do nohy?

plakát

The Seventh Day (2021) 

V subžánri exorcizmus sa asi ťažko dá vymyslieť niečo prevratného a dá sa povedať, že od prvotného a najznámejšieho filmu Exorcista upadá. Fanúšikovia nech si to pozrú, nefanúšikovia majú na výber veľa iných filmov. Keď ma nejaká téma nezaujíma, tak to predsa nepozerám. Treba si pri tomto žánri uvedomiť, akú úzku uličku majú tvorcovia pri vymýšľaní nových príbehov. Keby sme natáčali podobne žánrovo úzkoprofilovú tému, napr. príbehy o automobilových pretekoch, tak vymyslíme tridsať zápletiek, ale tridsiatu prvú už nie. Začneme sa opakovať. A toto sa deje aj pri filmoch o exorcizme. The Seventh Day je jednohubka s poslabším tempom, so snahou o nejakú atmosféru, s výborným Guy Pearceom v hlavnej úlohe a dobrou kamerou, Ale je to málo dynamické, dokopy to nefunguje, keby sa film skrátil o dvadsať minút, len by mu to prospelo. Skôr by sa mi to hodilo ako jedna epizóda do Supernatural

plakát

Howard's Mill (2021) 

Mám rád príbehy typu The Sun Vanished (z twitteru), alebo rôzne creepy pasta príbehy z 4chanu. Tento film je z takéhoto podobného súdka. Preto je možno to hodnotenie príliš optimistické, ale tento dokument mi jednoducho veľmi sadol a pokojne sa k nemu niekedy o pár rokov vrátim. Found footage sa začal prelínať s dokumentom, čo je v podstate logická evolúcia tohto žánru. V dokumente sa dá skákať v čase aj v miestach natáčania a rozprávačovi dáva väčšie možnosti ako zapliesť dej, čiže film pôsobí na oveľa väčšom ihrisku. Toto tu ale bolo ku koncu možno trošku na škodu, nevyznal som sa vo všetkých menách. Ak nemáte radi found footage žáner, pokojne to vynechajte, ak očakávate potoky krvi, nie je tu nič, je to čistá konverzačka, film za tri koruny, rozhovory s pamätníkmi. Ani napätie sa ku koncu moc nestupňuje, v podstate si film drží svoju hladinku od začiatku po koniec. Takže sú tu dosť nabúravané tie klasické postupy pri found footage hororoch. Žiadne ľakačky, žiadne krváky, žiadna imbecilita hlavných postáv, je to čisto o nápade a scenári. Dokonca by sa dalo povedať, že to ani nie je horor, skôr mysteriózny príbeh.

plakát

The Curse of La Patasola (2022) 

Príjemná, pomerne predvídateľná jednohubka, v ktorej čas ubieha rovnako rýchlo divákovi, ako hlavným postavám. Pre toho, kto má napozerané horory, sa v tomto filme neukáže prakticky nič nového, čo by už nevidel, napriek tomu však nezaškodí si ho pozrieť. Na začiatku trošku scenárista tlačí na pílu s feminizmom a mačizmom, neskôr sa však táto ústredná téma úvodu filmu dostane úplne do úzadia a dá sa to zvládať. Na filme je príjemná atmosféra lesa, izolovaná sociálna skupina rieši nahromadené problémy v uzavretom prostredí, môžeme sa tak sústrediť na dej. Dalo sa z toho vymačkať oveľa viac šťavy, hlavná príšera filmu mi prišla podivná, na jedno zhliadnutie to ale stačí. Určite sa k tomuto filmu už nevrátim, predpokladám celkové hodnotenie filmu, ak si to môžem dovoliť odhadnúť podľa histórie, na cca 30-35%.

plakát

Vřískot (2022) 

Z hororových subžánrov mi slasher moc nesedí, pretože mi to pripadá všetko na jedno kopyto. Na druhej strane ale úplne chápem fanúšikov, pretože ja mám zase slabosť pre found footage a to je úplne extrémne na jedno kopyto a tam mi to nevadí. Čiže nie som nestranný a tak nebudem tento film hodnotiť hviezdičkami, aby som mu zbytočne neznižoval celkové hodnotenie. Svoju fanúšikovskú základňu má obrovskú a mňa stredný prúd nikdy v ničom nebral a nebude brať. Scream 5 je pre mňa rovnaký ako Scream 1 a 2, ktoré som videl kedysi a ničím ma neohúrili, Scream 3 a 4 som už ani nepozeral a asi ani nebudem. Novému Screamu udeľujem slovne dve hviezdičky. Nezabával som sa pri tom, nemám chuť si to už nikdy pozrieť, ale aspoň to malo peknú kameru, humoru tak akurát, neprehnané, herecké výkony celkom v pohode a tempo tak akurát. Príbeh ma však vôbec nezaujal.

plakát

Monsters in the Closet (2022) odpad!

Videl som už aj nejaké horšie filmy, ale aj oveľa viac lepších. Je to typický film za tri koruny, čo by mi nevadilo, bohužiaľ je ale bez normálneho príbehu, alebo nejakého tmelu, ktorý by ho držal dohromady. Prvý príbeh - pohľad na zombie apokalypsu z pohľadu čerstvo vytvorenej zombie. Zobrazené humornou formou, akurát tomu celému chýba šťava, je to nudné. Aspoň postavy neboli úplne preafektované, Ale kategóriu odpad to neopustilo. Druhý príbeh - mladá dvojica kúpi dom a rekonštruuje ho spolu. Postupom času zavládne ponorková choroba, ktorá vyústi až do vojny Roseovcov. Tentokrát sa snažili aj o nejaké efekty, napadnutia, krv, čistý prúser. Opäť pevne v mantineloch kategórie odpad. Ďalej pozerať nemalo žiadny význam, bola by to strata času. Takto vzniklo aspoň toto varovanie. Nerobte tú istú chybu ako ja, mne tých 40 či koľko minút nikto nevráti.

plakát

Sharks of the Corn (2021) odpad!

Na začiatku aspoň žralok pláva pekne tak, ako každý slušný žralok- aby mu bola v kukurici vidieť chrbtová plutva. Neskôr už tvorcovia na to kašlali a žraloci si plávajú hala bala. Je to škoda, pretože týmto úplne potopili túto generačnú výpoveď súčasných amerických filmárov. Tým pádom tento atmosférický horor vyznieva trochu ako zmäteno-toporná paródia tohto žánru. O tom, že sa film nie celkom vydaril, svedčí aj hodnotenie spočiatku nadšených divákov. Dejová línia sa hneď zo začiatku rozpletie na niekoľko vlákien, ktoré sa režisérovi, aj napriek zjavnej snahe, nepodarí celkom spliesť dohromady. Divák tak dostáva na tanieri zmes trpkosladkastej kaše, ktorá je skôr ako na tanier vhodná do miešačky. Napriek tomu si myslím, že táto sonda do života priemerného američana má svoje miesto vo videotéke každého milovníka spotených štátov amerických, ktoré sú bez pochyby absolútnym vzorom dnešnej kultúry.