Triple H

Nejako sa mi tu nedarí prísť niečomu na zub (to myslím v tom najpozitívnejšom slova zmysle). Ale viem, že mi to aj vďaka netradičnému záverečnému aktu utkvelo v pamäti. Javier Bardem dokonalý. Asi najambicióznejší film Coenovcov.///Po druhom pozretí sa ten dej už celkom vyjasnil. Záver je vpravde nečakaný a netypický. Možno práve preto toľkým ľuďom ušla pointa filmu-sú zvyknutí na niečo úplne iné. Celkom odvážne od Coenovcov a teší ma, že sa im to vyplatilo. Svedčí to, že ľudia sú predsa len ochotní u filmu rozmýšľať. A takisto ďakujem filmu, že ma oboznámil s Cormacom McCarthym. Po dlhej dobe zaujímavý spisovateľ. Hodnotenie zostáva.

Muzikál nie je práve moja šálka kávy. Na Sweeneyho som bol zvedavý predovšetkým kvôli námetu a Burtonovi. Pán režisér opäť nesklamal a film je znovu plný fascinujúco bizarných obrazov, kostýmov a výpravy. Je pravda, že sa Burton už začína aj trošičku opakovať, ale nezaujímavé to zatiaľ stále nie je. Film je poriadne temný (a to ako dejovo, tak aj obrazovo) a prekvapilo ma aká explicitná je brutalita v ňom- rozhodne sa takýto muzikál len tak nevidí. Páčil sa mi aj značne čierny, alebo inak úchylný humor, hoci mám pocit, že niektoré vychytávky ocením až pri opakovanom pozretí. Spevácke výkony od všetkých sú v pohode (i keď Depp to zvládol len s odretými ušami :-)), výkony tiež (hoci psychológia trošku pod tým spevom zanikala), ale pôžitok mi trochu kazila mierna nezrozumiteľnosť mnohých piesní. Na DVD uvidíme. Zaujímavý, osviežujúci a príjemne nekorektný krvavý muzikál. Rozhodne stojí za pozornosť.

Á, jesenný film. Jeho dĺžka mi absolútne nevadí a to som ho videl už niekoľkokrát. Je to jeden z tých filmov, ktoré vždy keď začnem pozerať, už sa mi od nich nechce odísť. Martin Brest filmu dodal krásnu magickú atmosféru, ktorá sa nesie v priebehu celej stopáže a výdatne jej dopomáha hudba Thomasa Newmana, ktorý sa tu dokopal k jednému zo svojich najlepších výkonov. Všetko doplňujú herci, ktorí sú zvolení bez chyby. Brad Pitt tú neistotu s akou sa smrť pohybuje v ľudskom tele zahral parádne a je sranda, že mnohým tento zjavný zámer unikol (pamätám si ako svojho času film dostal v Cineme smiešnych 40% a Pittovi bola vytknutá "topornosť"). Anthony Hopkins je skutočne herecký velikán a táto úloha mu znovu poskytla možnosť exemplárne predviesť svoje minimalistické a charizmatické herectvo. Ostatní majú menšie party, ale skutočne ich hrajú všetci mimoriadne dobre a typovo sa do svojich úloh hodia. Vždy v priebehu roka príde chvíľa kedy mám chuť si Joea pozrieť (spravidla na jeseň). Tak trošku neprávom prehliadaný film, ktorý s rokmi dozrieva ako vínčisko.

Po úspechu Trainspottingu sa hojne vo VB umožňovalo vzniku filmom sústreďujúcich sa na drogovú tématiku. Human Traffic na to ide z iného konca ako Trainspotting a celý film sa nesie v odľahčenom duchu. A podaktoré scény mi prišli tak nejak povedomé. :-)))) Výborný soundtrack.

Dumplings: **** Cut: ***** Box: ***1/2

Tarantinovo poctárstvo v plnej sile. Užásne pútavý miš-maš totálneho braku a ukážkového umenia. Opäť do posledného sadnúce obsadenie (ázijskí herci boli vybraní šikovne). Je zázrak, že si Tarantino tento svoj sen mohol zrealizovať PRESNE tak ako chcel. Toho dôkazom je, že si svoj film mohol bez problémov rozseknúť na dve úplne sebestačné časti, ktoré sú každá iná, ale obe k sebe krásne pasujú.

Kurňa. A ja som si celé tie roky myslel, že to boli mimozemšťania. Asi sa trošku hanbím. :-) Každopádne roky a čas tomuto filmu len prospeli. Za koniec nemá význam Spielberga fackovať, keďže ho taký chcel mať aj sám Kubrick. Čo sa týka zvyšku - A.I. je myšlienkovo a filozoficky jedno z najnosnejších sci-fi uplynulej dekády. Lepšie to vysvetlil aj sám rejža a tu uvádzam jeho pár myšlienok, ktoré by mohli osvetliť prečo dávam päť. -------- ------------------------------------------------------------------The whole superstructure of "A.I." is Stanley Kubrick's vision. I got as close to his vision as I possibly could, even though his treatment left out vast quantities of the story that I eventually had to fill in. It's kind of like in "Jurassic Park" where we talk about filling in the gene sequence gaps with frog DNA; I was the frog DNA in Stanley Kubrick's interrupted vision of "A.I.. He began talking to me about this movie when he was going to direct it back in the 80's. The only thing Stanley ever really actively involved me in of any of his projects was "A.I.". He kept saying to me you should make this, not me, this is more your sensibility than mine. Every single beat that I put in my version of Stanley's story was first in Stanley's 95-page treatment, almost in detail. I wrote the screenplay because Stanley wasn't alive to write it, and he wasn't alive to make the movie, or I wouldn't have made the movie. But those were Stanley's ideas. I don't think the mother ever loved David. David was a placebo and the mother felt better because she was getting large doses of a life-like boy that she could take care of and protect. Stanley intended Teddy to be Jiminy-Cricket, to be let your conscience be your guide. Jiminy-Cricket was always warning David of all the dangers of the human world. I think it's about two hours and twenty minutes of not child abuse at all, but questioning the audience that came to see "A.I.", about what is the difference between sentient behaviour and the behaviour of a doll. Where is your moral judgment going to fall... where, how are you going to judge creatures that look and act and behave just like us. I think a lot of people were offended that that question was put to them. However, if all the mecha looked like panda bears and fluffy puffy giraffes, or looked like C3PO, there would never be a question that we would ever grow fearful, and therefore hateful of them. I found when I looked at Stanley's two thousand storyboards on the unscripted part of that treatment he did, which was the flesh fair where David is abandoned by his mother and has to fend for himself, meets Gigolo Joe, and starts having a series of very dark Alice in Wonderland / Into the Looking Glass type adventures that Stanley Kubrick detailed the Flesh Fair. It looked like a concentration camp; it looked like a death camp with all the sub-human mechas being utterly destroyed by the bushel by a very terrified human race. It was so afraid of losing their identities and losing their jobs, first and foremost, to a race of serving men and women, that they just delighted in the inventiveness of decapitation, chainsaw massacring, draw-and-quartering, all of these poor helpless mecha. Stanley's storyboards did not disguise the fact that this all looked like a kind of 24th century holocaust. People assume that Stanley ended "A.I." with David and Teddy underwater trapped by the Ferris wheel, and then end credits role, and they are going to be down there until their batteries run out. That's where they assume Stanley ended it, and I of course get criticised for carrying the film two thousand years into an advanced future where the robots that we created have replaced us, and super-mechas rule the world. It has become a silicon-based society, no longer a carbon-based society, and they certainly assume that's how I wrecked Stanley's movie. When in fact Stanley's treatment, along with Ian Watson, went right into the two thousand year future. This was where Stanley was going to take the movie had he lived to direct it. This is where I was obligated to take the picture, and even if I didn't feel such an obligation to fulfill Stanley's vision, that would have been my vision as well."

Mnohí označujú tento film za úchylný (a distribútori sa s prekladom tiež "vytiahli"). Smola, dámy a páni- to ste veľmi mimo. Ak je Irréversible úchylný, tak sme úchylní aj my ľudia. Absolútne naturalisticky podaný film, pri ktorom neexistuje, aby ste k nemu zaujali indiferentný postoj. Celé natočenie filmu s minimom strihov mu dodáva enormnú autenticitu. My, ako ľudia sme tiež zvyknutí vnímať veci čisto len z jednej vizuálnej perspektívy a tento film sa nás tak snaží čo najviac vtiahnuť do deja. Darí sa mu to. Herci sú perfektní a myslím, že každý sa bez problémov vcíti do kože ich postáv. Vincent Cassel a Monica Bellucci sú partnermi aj v skutočnom živote a intýmnym scénam to dodáva poriadnu dávku hodnovernosti. Scéna znásilnenia je pravdepodobne najpôsobivejšou takouto scénou v histórii filmu. Je z nej človeku doslova zle. Už, už keď dúfate, že sa dej posunie ďalej- nič sa nestane a vy ste ako divák naďalej nútený sledovať to brutálne zverstvo. A o tom to je. Ľudia radi zatvárajú oči pred mnohými smutnými skutočnosťami nášho života len preto, aby mali pohodovejší život. Menej starostí. A myslieť opačne ich spravidla prinúti len na vlastnej koži zažité nešťastie. Irréversible nám tieto nechcené myšlienky servíruje priamo do ksichtu, bez príkras a nie každý ich prijme alebo sa nimi bude chcieť zaoberať. Gaspar Noé navyše formu svojho diela SAKRA dobre premyslel a koncept pohybu celého deja od hnusu po krásny pokoj je urobený dokonale. Polárne odlišné reakcie na tento film len nasvedčujú, že sa jedná o niečo extra. Nie vždy je sledovanie filmu príjemnym zážitkom (okrem drsných scén aj vykrúcanie kamery), ale pokiaľ obsah má význam a myšlienku, tak stojí za to danému dielu venovať čas. A mimochodom, keď už nič iné, Irréversible má u mňa jedno obrovské plus- nič podobné som zatiaľ nevidel.

Tak takýto VYNIKAJÚCI komediálny seriál tu dlho nebol. Servítky si naozaj neberie žiadne a je plný perfektných postáv. David Duchovny definitívne uniká škatulke s označením X-Files.

Všetky tie srandičky s cestovaním v čase bokom- išlo o úplne tuctový, obyčajný thriller. Denzel Washington tu odohral svoj priemer a rovnako aj Tony Scott si odkrútil len poctivé remeslo. Logické rozpory vyplývajúce z deja nemá cenu rozoberať, pretože pri filmoch o cestovaní v čase sa objavujú pravidelne. Nič extra.