VideneFilmy

Pre plnohodnotný zážitok divák nemusí byť veriaci. Samozrejme, že sa aj v tomto filme nájdu určité chyby. Tie ale nerušia celkový zážitok, a preto má všetko, čo si skvelé dielo vyžaduje. Silný príbeh plný emócií, výbornú hudbu i piesne, peknú animáciu, zaujímavé efekty, silné kladné i záporné postavy, premyslene vystavanú dramaturgiu a zároveň spracovanie zrozumiteľné deťom i dospelým. Jednoznačne jeden z tých filmov, čo si človek nechá sebou naplno preniknúť a dočká sa zážitku, ktorý nestratí nič na svojom čare ani pri opakovanom pozeraní.

Napriek dobe vzniku filmu, ide stále o neuveriteľný zážitok. Samozrejme, filmu môžeme vytýkať mnoho vecí. Okrem iného aj teatrálne herectvo, ale to je vzhľadom na umeleckú štylizáciu diela prijateľné. Na svoju dobu sa dočkáme mnohých veľkolepých scén. Na rozdiel od dnešnej kinematografie ich však neuvidíme postavené v prvom rade na efektoch, pretože tie film používa na elegantné dotvorenie atmosféry. Tá je prítomná počas celého filmu veľmi intenzívne. Keď sa k tomu navyše pridá výborná hudba spolu s neuveriteľnými efektami a výrazným nasvietením, ide o filmový zážitok, ktorý dokáže aj napriek zubu času stále spôsobiť zimomriavky. Odporúčam si prečítať aj komentár používateľa E.T.: https://www.csfd.sk/film/5612-metropolis/recenzie/?comment=12834213

Ako preniesť divadelný muzikál na filmové plátno. Samotnému príbehu môžeme vyčítať jeho plochosť, ale na druhej strane práve to umožňuje vyznieť kvalitnej hudbe, ktorá je v tomto prípade veľmi dobre zaranžovaná. Casting hlavných úloh je obsadený veľmi dobre (najmä Catherine Zeta-Jones a Richard Gere) a hoci nie som fanúšik Renée Zellweger, musím uznať, že do tohto filmu jej prejav výborne sedí. Spracovanie sa nebálo očividne divadelné výstupy spracovať kreatívne. Silnou stránkou je výborný strih a kamera, ktorá dielo posúva o úroveň vyššie. Miestami sa dočkáme nudných zbytočných pasáží, ktoré fungujú na javisku, ale pre filmové účely by nezaškodilo ich skrátenie. Objektívne je film s ohľadom na dobu vzniku hodný síce priemerných troch hviezd, ale keď si dáme dokopy kvalitne spracovanú zvukovú, strihovú, hereckú i režijnú stránku, rozhodne ide o nadpriemer v rámci filmových muzikálov.

Výborný začiatok, ale kam to potom zmizlo? Pri filmoch Stevena Spielberga je zbytočné hľadať filmárske chyby. Jeho diela majú štandardne vysokú remeselnú kvalitu. V niektorých prípadoch ale práve to môže byť na škodu. Na začiatku sa dostávame do prostredia, kde by sa chcel zrejme ocitnúť málokto z nás. Výborne ukázané sociálne nerovnosti, krutý otec i manžel. V tom sa na scénu dostáva Whoopi Goldberg, ktorej sa musí uznať, že sa výborne zžila so svojou detskou verziou. Prechod je plynulý a hoci je (nielen) jej herecký výkon veľmi uveriteľný, zrazu sa dostávame do kolotoča ukážok zo života hlavnej postavy, ktoré sú síce nespravodlivé, kruté a dôveryhodne vystavané, ale divácky nie príliš zaujímavé. Iste, máme tu rozvinuté príbehy aj ďalších postáv, dokonca nahliadneme aj do ich vnútra, ale vtedy sa opäť posunieme do ďalšej etapy života, kde sa všetko stavia od začiatku. Musí sa uznať výborná práca maskérov, vďaka ktorým sú postupné fyzické zmeny síce badateľné, ale nie priamo do očí bijúce, ako sa to často vo filmoch deje. Na záver dostaneme štandardnú dávku spielbergovských silných emócií, kedy si divák povie, že to stálo za to a postava sa dostala k tomu, čomu sme celý čas chceli veriť. Ale práve to je niekedy pri Spielbergovi problém. Emócie sú presne "naservírované", vieme, čo máme kedy cítiť a keď sa toho divák presýti, v niektorých prípadoch mu to môže vadiť. Keby som hodnotil len začiatok filmu, ide o jednoznačných 5 hviezd. Keby som k tomu pridal záver, hodnotenie by balansovalo medzi 4-5 hviezdami. Žiaľ, dielo robí aj zvyšných približne 110 minút, ktoré nie sú ničím výnimočné.

V rámci žánru sa jedná o prototyp blockbusteru. Už je to dvadsať rokov, čo sa nám predstavil prvý príbeh o pirátoch. Samozrejme, filmu môžeme vytýkať miestami zbytočne predĺženú stopáž (aj niektoré logické nepresnosti), ale na druhej strane dostaneme sympatických a kvalitných hercov, výborný soundtrack, nádherné scenérie, prepracované kostýmy, riadnu dávku humoru, vystavanú réžiu, príjemnú kameru, pútavý príbeh a pôsobivé vizuálne efekty. Hoci nejde o žiadne výnimočné veľdielo filmárskeho umenia, v danom žánri dostaneme presne to, čo má takýto film mať. A práve preto aj napriek nedokonalostiam tých 5 hviezd.

Hoci tu nie je veľa priestoru pre smiech, film je to kvalitný. Človek spočiatku čaká, že na základe témy a veľmi dobrého námetu tu bude veľa vtipných situácií, ale v skutočnosti tomu tak nie je. Dielo sa viac ako na komediálnu stránku zameriava na vykreslenie samotnej situácie a predsudkov. Z dnešného hľadiska by film podľa mňa takéto takéto vysoké hodnotenie nedostal, ale faktom zostáva, že Dustin Hoffman podáva štandardne výborný výkon. Ostatní kolegovia mu síce často nestíhajú alebo sú výrazne pozadu, ale nemožno sa tomu diviť, keď je celý film postavený práve na ňom. Popukanie od smiechu nečakajte, ale príbeh, ktorý nás prinúti zamyslieť sa, o koľko a či sme sa za tých vyše 40 rokov posunuli, určite áno.

Dobrí herci, psychická porucha a kvalitný námet ešte nemusia spraviť vydarený film. V tomto prípade budem mať asi ako jeden z mála názor, že hoci ide o klasiku, ktorí šíri osvetu, vyrušovalo ma v nej veľké množstvo nezáživných, v podstate opakujúcich sa scén. Samozrejme, môžeme hovoriť o tom, že samotná hlavná postava taká je, ale keď sa na to človek má dívať dve hodiny, už prestane obdivovať neskutočne autentický prejav Dustina Hoffmana (Ray). Herecky sa mi síce páčil aj Tom Cruise (Charlie), ale polovicu filmu je pre neho scenáristicky pripravený iba samý krik. Iste, ide o vyjadrenie charakteru a chvíľu to pôsobí ako nádherný kontrast medzi postavami, ale po určitom čase to už nudí. Hudba Hansa Zimmera je v tomto prípade dosť fádna, dokonca miestami mám pocit, že k situácii nesedí. Hoci je film natočený umne a s atmosférou, čosi mu predsa len chýba.

Už sa to tak motá... Ako hovoria aj samotné postavy, ide o akési pokračovanie frančízy, kde nie je predmetné hľadať niečo nové. Iste, dostaneme prvýkrát telefonát adresovaný priamo Gale (Courteney Cox), pridalo sa na explicitnosti, ale v zásade do žánru nepridáva nič nové. Niektoré scény sú už príliš brutálne, čo nemusí vadiť, ale keď začnú pôsobiť smiešne, nastáva problém. V niektorých scénach je doslova vidieť, ako herec netriafa nožom do obete a iba to hrá. Pripomína mi to kúpeľňovú scénu zo Psycho, kde to bolo také isté, ale vzhľadom na dobu vzniku sa to filmu dá odpustiť. Ten však vynikal neskutočne mrazivou atmosférou, ktorá tu chýba. Navyše sa na záver pridáva tak neskutočne premotaná pointa, že ak vznikne pokračovanie, neviem, kam to ešte môže zájsť. Vo všeobecnosti je film príjemná oddychová popcornovka, ale na druhý deň si z nej nebudete pamätať len veľmi málo.

Francúzsky podpis, ktorý stavil na istotu. Keď si človek pozrie francúzsku kinematografiu, má v sebe špecifickú ľahkosť. Často aj náročné témy dokážu spracovať s nadhľadom, vďaka ktorému sme schopní prijať aj inak ťažko stráviteľné fakty. Tento film stavil presne na to. Problémom celého diela je, že hoci v ňom nie je núdza o vtipné momenty, ktoré sú v správnych momentoch prerúšané nostalgiou a smútkom, neposúva sa nikam ďalej. Ako na začiatku predvídate, že sa bude vyvíjať, tak aj pokračuje a skončí. Komédia ničím neurazí, nájdete v nej ten správny francúzsky podpis aj s morálnym odkazom, ale po jeho dopozeraní vo vás nezanechá nič špecifické.

Nenávidený, milovaný, zakazovaný... S veľkou myšlienkou či len nechutnou exhibíciou? Pri sledovaní určite človeku napadne množstvo otázok. Napriek všetkému v sebe film skrýva veľkú myšlienku a hoci ju nie je hodné zatracovať, žiaľ, je skrytá pod "fasádou", ktorá ju celú ničí a znižuje. Explicitnosť je tu síce na mieste, ale rozprávanie príbehu nie je podané umne ani zaujímavo a tak sa po chvíli z filmu stane niečo, kde už len človek čaká, aká ďalšia nechutnosť alebo zvrátenosť príde. Samozrejme, filmu je potrebné uznať jeho invenčnosť a priame znázornenie, ale stále si myslím, že spracovanie, ktoré by dokázalo v sebe kombinovať prvky filmárskeho umenia a vyššie spomenutých bodov, by toto dielo dokázalo posunúť o niekoľko levelov vyššie. V tomto prípade však film drží v povedomí iba pobúrenie, ktoré v čase uvedenia spôsobil. Pokiaľ si ho odmyslíme, nezostane takmer nič, čo je obrovská škoda.