Antaeus

Ja viem, ja viem. Ohodnotiť toto rovnako ako Blejúceho Ranera, to je na šibenicu. Inu, ja to napriek tomu risknem. A i navzdory tomu, že sa jedná o silné mozgové laxatívum, pobavil som sa. Je to zhovadilosť na entú niekde z kategórie "Ja, Frankenkameň", to nie je ani predmetom diskusie. Na druhú stranu, kde inde, než v amerických vlasteneckých filmoch, sa človek dozvie skutočnú pravdu o inak skrytých dejinách jedinej slobodnej krajiny na svete? No nikde. Tak som vcelku rád, že som sa konečne dozvedel, ako to naozaj v onej občianskej vojne bolo. A že nám Abe poslal tých zasraných upírov späť do Európy. Aby som sa teraz bál vystrčiť prdel z domu. Fakt díky Broňa.. EDIT: tak som sa na to vyspal. A trojočku som umravnil. Ergo: za dva.

Akákoľvek antropomorfná perzoniFIKácia ľubovoľne vybraného náboženstva žehnaj súhre objektívnych okolností, vďaka ktorým som zakopol o ovládač, ktovieprečo ležiaci na dlážke, a ten spustil sériu udalostí vedúcich v konečnom dôsledku k sledovaniu tohoto počinu. A nevychádzal som z údivu. Za prvé z toho, že film s tak vyšperkovaným slovníkom bežal v televízii. Za druhé zo samotného dabingu, ktorý neznel, ako že ho prekladala matka predstavená, ale normálne (ono je hlavne potrebné si uvedomiť, že pojem "normálne" je v kontexte s filmom nutno chápať veľmi flexibilne). No a za tretie z filmu samotného. Polovicu času som strávil tým, že som sa snažil rozlúsknuť, či sa jedná o paródiu, nepodarenú komédiu s prvkami hororu, či o horor s nepodarenými prvkami čierneho humoru. Nakoniec som sa, po búrlivom vnútornom boji medzi poslednými zvyškami konglomerátu rácia a stále viac silnejúcou frakciou demencie rozhodol, že múdrejší ustúpi. A tak sa moja dementná časť víťazoslávne usadila, prevzala vládu a na zvyšok stopáže mi jasne ukázala, čo je to dekadentná zábava. A ja som jej za to dodnes vďačný! Jo a Holanďanom tiež, keď už si dali tú námahu s nakrúcaním a tak.

No tak sa mi konečne dostal do pazúrov tento toľko ospevovaný klenot. A ako správny laik pri pohľade na niečo výnimočné, dokázal som ho oceniť asi tak, ako dokáže oceniť vidiecky buran Verdiho operu (to už je jedno, ktorú). Čiže po svojom. Mnohí otporníci sa tu zmieňujú v superlatívoch na prakticky každú hodnotiteľnú stránku filmu. Tudíž tu nemám priestor na sebarealizáciu. A i keď budem za kazišuka, nepadol som z filmu na riť. Ako nejni to špatné, to nie. Proste na môj skus pridepresívne. Stvárnenie budúcnosti mrazivo realistické. Rešpekt patrí ale hlavne trikom, ktoré ani po vyše 30 rokoch nevybledli. Noárový nádych vcelku v cajku. Čo som ale celkom nepobral bol záver. Buď mi niečo podstatné uniklo, alebo mi niečo podstatné uniklo. Inak to nevidím. Proste.. Prečo SPOILER psychoandroid, čo po celý film zabíja viac-menej bez udania dôvodu, na konci, po krkolomnej naháňačke, zachráni život tomu, koho naháňal s cieľom ho zabiť? Sa zacyklil, či čo? Že vraj "z úcty k životu". No.. Celý čas na ten život sral a odrazu mu preplo v obvodoch a poďho v posledných minútach svojej existencie ukázať "úctu"? KONIEC SPOILERU. No ja nevjem.. Za 3 dávam, nakoľko mám rád noár, mám rád ve-fa a mám rád aj Forda. Ale so svojou depresiou si takto temný film asi tak skoro nezopakujem.

No veru.. Ďalší sitkom. Čo od toho miestne osadenstvo očakávalo, je mi záhadou. Hodnotiť budem až keď uvidím viac, ako tri diely. Tie boli, mimochodom v pohode. Neokukané (autokorekt mi toto slovo zmenil na "nevkusné". Začínam mať strachz AI) ksichtíky a ksichty. Pekné, vidiecke prostredie, kde to sice vypadá skôr ako na chate, než na statku, ale budiž. Aspoň sme sa v tvorbe konečne pohli z panelákov, ordinácii a sadov. A z Blavy. Čo som tu čítal komentáre, prakticky všetci otporníci kydali na herecké výkony. No takto.. Predstavte si primadonu Moooórovú, ktorá si na svojom vzhľade očividne zakladá (nie len) kariéru, ako si očividne užíva rolu sedlane. Mancika Lady Gaga Porubjaková je ako mestská hus k zožraniu a Malachovskému rola operného sedliaka (toto nie je autokorekt) tiež sadla ako riť na šerbel. Od podobných hlúpostí nečakám nič viac, než čo tu dostávam. A kto áno, je naivný, hlupák, alebo proste naivný hlupák. Zábava pre pokleslé masy. A podobne ako Hoď svišťom aj tu má baví sledovať, ako si herci (hlavne Moooórová) svoje role užívajú. Rozhodne lepšie strávených 40 minút, než napríklad večerné správy či kolonoskopia. P.S.: Tak pridávam hodnotenie. A i keď to asi nikoho zaujímať nebude, prihadzujem k hodnoteniu dačo navyše, pretože 19% miestnych používateľov považujem za primálo.

Napínavý ani "opravdu brutální" a už tobôž nie triller. Ide skôr o drámu. A jediné napätie, ktoré som počas filmu pociťoval, mi spôsoboval onen lahváč po mojej pravici. Ako televízna zapchajdiera (milujem tento výraz, ktorý sa sem navyše perfektne hodí) ale ujde. Rozhodne sa nejedná o zlý námet, ale (taktiež rozhodne)sa nejedná ani o jeho novátorské spracovanie. Na tému znásilnenia a následnej pomsty je tu halda iných velefilmov. Videl som síce iba jeden, ale i ten bol lepší. No.. "lepší".. Bol každopádne napínavejší aj brutálnejší. V názve sa tam močilo urny. Alebo pľulo na hroby..?

Namôjdušu, ak to uvidím ešte raz, prechechtám sa do hrobu. Čo je však šokujúcejšie: film to dokázal ÚMYSELNE!! Neviem, či som niekedy zmerčil väčší nezmysel (turecké "hviezdne vojny" som nevidel). Polovicu filmu som mal dojem (jednak "vďaka" hercom, druhak "vďaka".. Ehm.. "dialógom"), že čumím na nemecké porno z osemdesiatych rokov, ktorému ustrihli závery každej zo scén. A tak sa vo finále scén sa namiesto "Ich komme! Ich spritze!" hulákalo "utekajte, už idú". Van Dienom si tiež nie som celkom istý, či vôbec hral? Mal som skôr dojem, že ho jednoducho naliali litrom páleného a vypustili na pľac. Bez srandy, jedná sa o mimoriadnu srandu. A twíter šarktopusa, to bol už len taký bonbónik na dorazenie bránice.

Perfektné.. No ale na druhú stranu predstav si ten pocit: upíšeš sa na tri roky. Zobudíš sa o 50 (aj to len vďaka tomu, že Ťa vykopú archeologičky). Do sveta bez mužskej konkurencie a tým pádom nekonečných možností. Samé ženy a dievky. No paráda. A potom to príde: jeden šok za druhým. Žiadne cigarety! Žiadna pálenka! A (pre Kristove rany!): žiaden SEX!! No jedného by z toho piclo. Behom pár dní sa z predstavy o raji stane peklo na zemi. A aby toho nebolo dosť, všeobecná viera hlása, že napríklad taký Jednokameň (pre jazykov neznalých: Ajnštajn) bol vlastne ŽENA! Jo, veru, nie je všetko zlato, čo sa vyští..

V prvom rade si treba uvedomiť, že charakter bojov v Prvej svetovej vojne bol odlišný od bojov v Druhej svetovej. Nebudem tu mudrovať nad zrejmými rozdielmi. Ale jeden rozdiel (z hľadiska filmu podstatný) spomeniem: vojaci všetkých strán ešte neboli ideologicky tak zmanipulovaní (teraz nemám na mysli klasické motivačné kecy typu: "ste lepší, ako tamtí, tak hurá do nich" a podobne). Z tohoto dôvodu voči sebe necítili tak hlbokú nenávisť, ako tomu bolo o 21 rokov neskôr. Prvá svetová vojna bola vo svojej podstate mocenský konflikt, zatiaľ čo tá druhá bola silno motivovaná ideologicky. Preto vojaci v tej prvej navzájom viac či menej súcitili. Prežívali vojnu rovnako, ani jedna zo zúčastnených strán nemala výrazne navrch. Takže udalosti zobrazované vo filme sa skutočne stávali. Napríklad vojaci znepriatelených strán skutočne vyliezli zo zákopov, oslávili spoločne Nový rok, popili, pokecali a na druhý deň opäť zasadli za guľomety a čakali na rozkaz zabíjať. Vo filme je to zobrazené ľahkým spôsobom, nie sú tu zobrazené zlé ani dobré národy, iba zlé alebo správne rozhodnutia jednotlivých vojakov, ktorí sú vojnou unavení (alebo hlboko poznačení). Film má solídny záver, o ktorom som sa trochu bál, že nenastane, poňěvadž režisér akoby sa počas celého filmu snažil vyhýbať radikálnym riešeniam situácií. Ale onen koniec nastal a to rozhodlo o 4-tej. Dôležité ale je, že netreba čakať vojenský film, ale film z prostredia vojny. Rozdiel vidím v tom, že tu sa prakticky nastrieľa. Celý spektákl odohralo cakumpak asi tucet hercov, takže ide o komornejšiu drámu. Minimálne za jedno pozretie to ale určite stojí..

Úprimne, začal som to pozerať iba kvôli menu režiséra. Bol som zvedavý, ako vypadali začiatky jedneho z mojich obľúbencov. No a vypadali ako.. Začiatky. Tak trochu som tušil, do čoho sa púšťam. Stačilo si pozrieť rok výroby a námet. A potom som si prečítal popis: LIETAJÚCE PIRANE!! Tak to MUSÍM vidieť, povedal som si. A dopadlo to približne podľa mojich očakávaní. Stupidný scenár, lacné triky (aj na rok výroby), polonahé dámy.. Osemdesiatková klasika. V tom čase sa prakticky všetky horory držali zhruba tejto schémy: záber na mladú dvojicu, ako sa prechádzajú/potápajú/jazdia/kúpu vo vode/lese/mori za účelom kopulácie (záber na holý cecok). Romantický začiatok. Následne ochutnávka toho, čo bude ľudí žrať zvyšok filmu. Zásadne pred koncom ich aktu. Následne cca 30 minút kecov (akurát záber na holý cecok), potom znova jedna (poväčšine) zohyzdená obeť (aby divák nezabudol, že sa napriek ne-dianiu na obrazovke stále díva na horor). Medzitým záber na holý cecok. Jeden/jedna z hlavných postáv potom začne tušiť akúsi kulehu a snaží sa varovať starostu/riaditeľa/šerifa, že veľká udalosť s mnoho stovkami ľudí o jeden/dva dni dopadne zle, lebo zviera/-tá/mutant/-y/mimozemšťan/-ia budú útočiť práve tam a práve vtedy. Samozrejme na varovania nikto neberie zreteľ, lebo aj napriek jasným znakom katastrofy je plánovaná udalosť dôležitejšia ako životy mešťanov (ide výlučne o mesto. Na dedinky sa v tomto prípade serie. Málo obetí, chápeš.). V deň konania udalosti potom (konečne) dôjde na poriadne krviprelievanie (a záber na holý cecok). Zároveň s dianím sa hlavný hrdina/-nka snaží vypátrať brloh potvor/-y. Pretože či sa jedná o vodnú, vzdušnú či pozemskú hrozbu, vždy sa vráti po zabíjaní na to isté miesto. No a napriek tomu, že sa celú dobu háveď chovala inteligentne, pri stretnutí s hlavným hrdinom/-nkou jej IQ odrazu klesne o 98% (rozumej: začne sa chovať tak, ako sa mala chovať po celý cas) a náš/-a hrdina/-nka ju poľahky (po pár minútach nejakých zbesilých záberov) porazí. Na záver nejaké objatie a ide sa celí zakrvácaní domov (bez záberu na holý cecok). Aby som nezabudol: onen varovaný starosta/riaditeľ/šerif spravidla padne za obeť medzi prvými. Uži si ďalší osemdesiatkový horor, lebo teraz už vieš, čo očakávať!

Taaak, od útoku mimoňov 4. júla v 96-tom sa toho veľa nezmenilo. Stále útočia na Ňu-Ňú Jork či Vošington, stále majú viac končatín než my a stále fungujú na princípe "ústredného velenia". Atmosféra bojov, zobrazenie zničeného mesta aj samotné prestrelky boli v pohode, ale toho patetického bahna na tom! Žiadny nadhľad, nadsázka, čiste popkornové "ambície" ani humor. Nič, len patetické kecy statočných jú-es maríns, ktorí keď už bojujú, stojí to síce za pozornosť, ale kecov o statočných (a posléze mŕtvych) civilistoch a vojakoch majú rozhodne viac, než zásobníkov. Kde je starý dobrý Deň nezávislosti, kde je dávka povinného pátosu aspoň vyvážená patričnou dávkou humoru.. A ešte si neodpustím po tých všetkých invazívnych spektákloch jednu maličkú poznámočku: ako to, že vojny medzi sebou vedieme roky, ale nečakaný koordinovaný globálny útok od technologicky omnoho vyspelejšej mimozemskej civilizácie zdoláme do týždňa?