Danikaa

Nebolo to zlé, ale očakávaný "Vau" efekt sa nedostavil. Slušné 3*.

Jeden deň zo života policajtov. Čo by na tom mohlo byť zaujímavé, čo také by sa mohlo udiať. No bolo toho viac než dosť. Povedala by som, že minimálne na jeden fakt nabitý týždeň. Skúsený Denzel, zaúča neskúseného horlivého nováčika Ethana a obaja sú vo svojich úlohách perfektní. Komunita drogového podsvetia mi mala byť proti srsti nie? Mne však bola sympatická. Trochu som mala obavy, ako to všetko dopadne a pravdupovediac, koniec ma prekvapil. Tie dve hodiny ubehli ako voda.

Mravce, mravce a zase mravce. Dokument verzus film 50/50. Vlastne som rada, že sa nechystali nikoho zožrať, ako vo väčšine hororov, boli iba inteligentné a maximálne sofistikované, ako sa na sci-fi patrí. A tomu zodpovedá aj záver tohto sviežeho filmu. 71%, takže slabšie 4*.

Keby sa celý tento film niesol v duchu prvej tretiny, asi by mi nestačila škála piatich hviezdičiek. Aj tak to však bol krásny poetický film so zaujímavou hudbou, v ktorom sa striedajú  zábery zdevastovanej Hirošimy po výbuchu, s intímnymi zábermi zo stretnutia dvoch emocionálne zranených ľudí. Francúzskej herečky Elle a japonského architekta Luia. Film pokračuje ich vzájomným dialógom. Obaja však majú svojich partnerov a uvedomujú si beznádejnosť svojho krátkeho vzťahu. Zaujímavé je aj ich vnímanie konca vojny.  Kým Elle si pamätá krásny slnečný deň a radosť ľudí, Lui si pamätá tragédiu Hirošimy a smrť svojich blízkych. Koniec mohol prísť trochu skôr.

Blanku a jej tvorbu sledujem už roky. Tento dokument o nej veľa povedal a videli sme aj zopár modelov, ktoré navrhla, či vytvorila. Niektoré krásne niektoré preplácané, podľa želania klientky.

Po prvých minútach som si myslela, že film vypnem. Názov a začiatok, totiž evokovali divočinu. To sa však rýchlo zmenilo. Páčilo sa mi toto hľadanie miesta v živote, zmierenie sa so sebou samým. Reálne zobrazenie ako človek počuje s kochleárnym implantátom. Spolunažívanie v komunite hluchých a hluchonemých ľudí. Všetko veľmi citlivo podané s adekvátnou hudbou a perfektným Rizom Ahmedom. Škoda, že sa už nedozvieme, ako by to zahral Matthias Schoenaerts.

Tak to bolo vážne drsné, ale Tobymu toto obdobie s divným otčimom zjavne pomohlo, minimálne k jeho budúcej spisovateľskej kariére. Robert De Niro, muž mnohých tvárí, absolútne perfektný v polohe surového manžela, otca a otčima. A Ellen Barkin, tú som mala vždy rada. V úlohe matky, ktorá si chcela konečne usporiadať život a synovi poskytnúť rodinné zázemie, hoci aj s nevhodným mužom sa mi veľmi páčila.

Film s krásnou hudbou, atmosférou a Danielom. Do piatej hviezdičky mi tam chýba zaujímavejší koniec.

Som rada, že aj po cca 40-tich rokoch som z tohto filmu unesená. Tak ako na mňa pôsobil vtedy, pôsobí na mňa aj dnes. Pochmúrna hororová atmosféra, úžasná Jana Brejchová, nádherné kostýmy, strašidelná hudba, krásna Morgiana :-). Plus herecký výkvet tej doby. Perfektný film 85%.

Film vznikol na základe skutočnej udalosti. Stredoškoláci z Bandirmy, inšpirovaní vypustením Sputnika v roku 1957 do vesmíru, si po ukončení školy v roku 1959 založili raketový klub. Nikto z nich nemal akademické vzdelanie a rakety konštruovali doslova na kolene. Vykonali cca 50 pokusov a dosiahli výšku 15 km. Zakladateľ klubu Mehmet Artuğ Sayıner zomrel v roku 2021. Klub existuje dodnes, avšak pod iným názvom. Udalosti vo filme nie sú historicky presné a film je spracovaný dosť vlažne. 38%