Danikaa

Figen - Hazal Subaşı a Mustafa - Salih Bademci, Sevda - Elif Doğan a Kenan - Ozan Dolunay sú dve ústredné dvojice, ktorých príbeh sa odohráva na pozadí udalostí vojenského puču v roku 1980. Súvisí s tým aj zatýkanie, udávanie, popravy, vraždy, či mučenie.  Láska si však svoje cestičky nájde v každej dobe. Mustafa ukradne peniaze na operáciu svojej ženy. Tá však zomiera a chytený Mustafa je odsúdený na smrť. Jeho dcérku Cemre, si adoptuje bohatá rodina. Adopcia však nie je nezištná, potrebujú jej obličku pre svojho syna. Deje sa tu naozaj veľa a nedá sa povedať, že ide o klasickú telenovelu. Veľmi dobre je vystihnútá dobová atmosféra, aj kostýmy.

Branko Samarovski bol pomerne mladý, keď hral Andreasa Puma. Úlohu vojnového veterána, na ktorého sa valí jedna zlá udalosť za druhou, stvárnil absolútne s prehľadom. Musím povedať, že niečo tak beznádejné, smutné a depresívne, ma len utvrdilo v tom, že vidieť tento film, stačilo raz.  Aj tak dávam 4*, za úžasnú dobovú atmosféru a výkon Branka Samarovského.

Bruno a Toni spolu pracujú, spolu žijú, spolu laškujú, spolu sa objímajú, spolu spia, no je to 36-ročná matka a jej 21-ročný syn. Ich patologických vzťah rieši tento film. Keď sa v živote Toni objaví Hanah, Brunovi sa zrúti svet. Chápe, že by sa mal osamostatniť, no nemá odvahu nechať nezodpovednú matku samu. On je totiž ten, na koho pleciach je starostlivosť o rodinu a je pre to ochotný urobiť čokoľvek, aj porušiť svoje zásady. A hoci má vzhľad buldoga, skrýva v sebe citlivú dušu. Celkom zaujímavé dielko.

V záhlaví chýba ešte prívlastok psychologický a romantický. Kenan, úspešný televízny moderátor, trpí mnohopočetnou poruchou osobnosti, ktorá vzniká prežitím traumy v detstve. Jeho odlúčenie od matky a vypálenie detského domova, v ktorom žil, v ňom prebudilo jeho alter ego Dogana. Tento spáchal v snahe pomstiť sa zločiny, ktoré vyšetruje prokurátorka Leyla. Opakované stretnutia Kenana a Leylu zblížia. Čo však, keď vypláva na povrch existencia Dogana? Jeden z tých zaujímavejších tureckých seriálov, v ktorom si po siedmych rokoch opäť spolu zahrali Hande Erçel a Burak Deniz.

Nikdy som neobdivovala kulturistov a už vôbec nie kulturistiky. Ich svet plný chémie, ktorú do seba ládujú, mi je cudzí. Film ma však okamžite zaujal svojou atmosférou, scénami a dejom. Edina napriek muskulatúre a tvrdým črtám tváre, pôsobila veľmi krehko a zraniteľne. Zaujímavý, smutný, ale krásny film. Som rada, že som ho videla.

S maďarskou tvorbou nemám takmer žiadne skúsenosti, preto ma tento film milo prekvapil. Nesmierne pekne vizuálne aj dialógovo spracovaný o potrebe lásky medzi ľuďmi bez rozdielu veku, či zdravia telesného i duševného. Príznačný názov "O tele a duši" je predovšetkým o rodiacom sa vzťahu vekovo aj zdravotne , nesúrodej dvojice. Filmom sa tiahnu ich spoločné sny, ktoré sa odohrávajú v krásnej zimnej prírode, kde ona je laň a on jeleň.

Nebolo to zlé, ale očakávaný "Vau" efekt sa nedostavil. Slušné 3*.

Jeden deň zo života policajtov. Čo by na tom mohlo byť zaujímavé, čo také by sa mohlo udiať. No bolo toho viac než dosť. Povedala by som, že minimálne na jeden fakt nabitý týždeň. Skúsený Denzel, zaúča neskúseného horlivého nováčika Ethana a obaja sú vo svojich úlohách perfektní. Komunita drogového podsvetia mi mala byť proti srsti nie? Mne však bola sympatická. Trochu som mala obavy, ako to všetko dopadne a pravdupovediac, koniec ma prekvapil. Tie dve hodiny ubehli ako voda.

Mravce, mravce a zase mravce. Dokument verzus film 50/50. Vlastne som rada, že sa nechystali nikoho zožrať, ako vo väčšine hororov, boli iba inteligentné a maximálne sofistikované, ako sa na sci-fi patrí. A tomu zodpovedá aj záver tohto sviežeho filmu. 71%, takže slabšie 4*.

Keby sa celý tento film niesol v duchu prvej tretiny, asi by mi nestačila škála piatich hviezdičiek. Aj tak to však bol krásny poetický film so zaujímavou hudbou, v ktorom sa striedajú  zábery zdevastovanej Hirošimy po výbuchu, s intímnymi zábermi zo stretnutia dvoch emocionálne zranených ľudí. Francúzskej herečky Elle a japonského architekta Luia. Film pokračuje ich vzájomným dialógom. Obaja však majú svojich partnerov a uvedomujú si beznádejnosť svojho krátkeho vzťahu. Zaujímavé je aj ich vnímanie konca vojny.  Kým Elle si pamätá krásny slnečný deň a radosť ľudí, Lui si pamätá tragédiu Hirošimy a smrť svojich blízkych. Koniec mohol prísť trochu skôr.