Norské dřevo

Je zajímavé, jak nesourodé komentáře se tu sešly - od jednoznačného odsouzení až po velké pochvaly. Já se řadím spíš mezi ty pochvalné, ale s určitými výhradami. Norské dřevo byla první Murakamiho knížka, kterou jsem četl (a to v období pro mě emočně pohnutém, když mi bylo 21), takže to ve mě zanechalo velký dojem. Film je velmi věrnou adaptací, takže jsem často tušil, co se v zápětí stane... Herecké výkony představitelek hlavních ženských rolí mi přišly super, Matsuyama jako Tóru už mě tolik nepřesvědčil (občas trochu moc patosu). Zároveň si myslím, že kdo nečetl knihu, může se v příběhu ztrácet nebo některé věci neocení. Velké plus za kameru, hudbu i výpravu. Ale jak řekla moje přítelkyně: připadala jsem si na ten film trochu stará. Je pravda, že nám už není 20 a tak si držíme odstup... :) (26.08.2011)

Asi jsem zabila tátu řetězem!!! Vážně se to snažilo navodit dojem, že to bude dráma věrné a čisté lásky? Mně to spíš přišlo jako americká teen komedoška, kde se banda náctiletých snaží souložit (ono to prostě někdy stojí za prd), když to nejde, tak se sesypou (asi v domnění, že po zbytek života to bude stát přesně za tohle) a když už není úniku, zavři oči brouku a ... Tak to ne, tohle! Bohužel jsem předlohu nečetla (no nevím teda, jestli bohužel), přesto musím říct, že scenář je nudný a vleklý (moc se toho nedozvíte), námět je ještě horší (co byste taky chtěli, věřit ještě puberťakům na téma vážnost života?), záběry jsou sice snahou o detail, který vás má zřejmě posunout v ději, ale já jsem si nepustila National Geographic, abych koukala na lesy pod sněhem a lesy bez sněhu....jednou větou: já jsem snad ještě nezažila film, který by mě ani trochu nebavil ani po hodině...Ta jedna je za statečnost, ta se režisérovi upřít nedá, a zvuk, mám dojem, že ten je skutečně povedený (no a tady je vidět, čeho všeho jsem si stačilo všimnout). Možná ze mě čiší jen obrovské zklamání. (11.04.2011)

! Ak ste film ešte nevideli, nasledujúce riadky radšej preskočte ! :-) Spájať nespojiteľné, vyzdvihovať krehkosť a plachosť a v zápätí to všetko zmazať "prostou" (častokrát až sprostou) scénou. Tieto kontrasty a mnoho ďalších nelogických scén zväčša "dominovali" a diváci teda viedli neuprosný boj sami so sebou už od začiatku až do konca snímku. Žiaľ, musím konštatovať, že som sklamaný a v podstate mi tento snímok nič nedal, azda len poznatok, že nelogické môže byť ešte nelogickejším, a to čo sa najprv pokazilo sa ďalším plynutím deju a "pátotickým" zobrazovaním môže spackať ešte viac. Pevne verím, že knižná predloha je niekde úplne inde. (30.08.2011)

Film norské drevo trpí jednou jedinou vecou a tou je úspešná knižná predloha. Horšie je to práve u tých, ktorý knihu čítali skôr ako videli film. Vedia v čom si ich kniha a príbeh získali natoľko, že sa rozhodli dokúpiť si aj iné Murakamiho knihy. Tran ale nie je režisér, ktorý by bol fušer. Jeho intímne a minimalistické príbehy si ma dokázali získať svojou pomalosťou a charakterovou vypracovanosťou. Jeho práca z postavami a prostredím je natoľko premyslená, že vytvára jeho filmom isté osobité čaro. Norské drevo je jeden z tých príbehov. Krásne prostredie, dômyselne prepracované charaktery, pospájané do príbehu o láske a túžbe a o bolesti. Film nám ponúka krásne obrazy, dômyselne koncipované scény – ranný rozhovor na lúke, alebo zoznámenie s Midori, a pritom neskĺzava do samoúčelnosti. Vtipné je, že film a kniha vytvárajú úplne rozdielne pocity. Aspoň v mojom prípade to tak bolo. Film na mňa pôsobil viacej poeticky, ako kniha, ktorá zase dokázala zanechať silný dojem práve tým s akou ľahkosťou rozprávala o ťažkých veciach. Film nie je zlou ukážkou filmárstva. V rámci Tranovho štýlu je to znova posun iným smerom. Ale pre tých, ktorý knihu zbožňujú, je to zbytočný film, hlavne preto, pretože niektoré príbehy naozaj nie je nutno sfilmovávať. (12.06.2011)

Je to dosť dobrá romanticky ladená dráma z japonskej produkcie. Má výborný príbeh o mladíkovi, ktorého priateľ spáchal samovraždu, s čím sa jeho priateľka, ktorú miloval aj on len ťažko vyrovnávala a tak keď sa po dlhšej dobe obaja znovu stretnú, vytvoria pár aj napriek tomu, že ich spája tragédia z minulosti. Ale jeho priateľka musí časom kvôli problémom odísť do vzdialeného prírodného sanatória a on sa zatiaľ zamiluje do druhého dievčaťa, ktorá ho má tiež rada a tak si musí vybrať. So spracovaním som celkom spokojný, ale nie je úplne ideálne. Dej je dosť prepracovaný a obsahuje viac výrazných prvkov, než je v tomto žánri obvyklé, ale s týmto samozrejme nemám problém. Spočiatku ma to až tak moc nezaujalo, mal som problém si vypracovať vzťah k niektorým hlavným postavám, vzťahy medzi nimi sú podané tak zvláštne a navyše tu vôbec nefunguje romantika, celé je to podané tak chladne, no je mi jasné, že to bol zámer. No po polhodine ma to už chytilo a celá prostredná hodina je výborná s niekoľkými skvelými situáciami, väčší priestor dostane priateľ hlavného hrdiny a jeho láska, ktorá mu toleruje neveru, čo to celé ešte v zaujímavosti rozšíri, chválim hlavne skvelý dialóg pri večeri medzi hlavným hrdinom a týmto párom, ktorý síce nie je obsahovo nijak zvlášť výnimočný, ale má mimoriadne silný náboj, je zaujímavo pojatý, keďže väčšinu času kamera zaberá len postavu dievčaťa a úplne ma pohltil, zaujala ma aj originálna scéna, pri ktorej sa hlavný hrdina rozpráva so svojou láskou, pričom bez jediného strihu počas toho prejdú niekoľkokrát lúku z jednej strany na druhú a podobné výnimočnosti, ktoré tomuto film pridávajú na zaujímavosti. Len škoda, že posledná polhodina je zase taká zvláštna, tiež obsahuje pár zaujímavých scén a chválim poslednú myšlienku filmu, ale už to nie je až tak pôsobivé, ako stredná časť. A prekvapilo ma aj to erotické ladenie, čo v tomto žánri nie je práve najbežnejšie, ale tento film obsahuje až niekoľko erotických scén a podobne ladených dialógov. Herecké obsadenie nie je zlé, ale ani zvlášť výnimočné. Vôbec si ma nezískal hlavný hrdina, ku ktorému som si až do konca nedokázal nájsť cestu, skôr ma bavili všetky ženské postavy, či už obe priateľky, podvádzané dievča alebo aj opatrovateľka v sanatóriu. Réžia a technická stránka sú na tom dobre, ale nevyšli až tak kvalitne, ako asi bolo zámerom. Film chce pôsobiť výrazne umeleckým dojmom, čo mám rád, ale tu to pôsobí až príliš umelo a samoúčelne, ale páči sa mi vizuálna stránka, je tu skvelá kamera, množstvo vizuálnych nápadov, pozerá sa na to dobre. Po vlažnom hodnotení som moc od tohto filmu nečakal, ale som spokojný, škoda, že prvá a posledná polhodina už čiastočne zaostáva, ale celý stred je výborný a celkovo sa mi to páčilo. Určite si to ešte časom pozriem. 75% (30.10.2012)