Devítiocasá kočka

Druhy kousek z Argentovy animalni trilogie, ktery ale pomerne dost klame nazvem a ani se mu nedari vyskocit z prumeru. Je zde kladen jeste vetsi duraz na krimi aspekt, nez v jeho ostatnich Giallo kouscich a pokud pominu 2 sceny, jednalo by se o temer neArgentovske dilo. I Morricone tentokrat jakoby nevedel coby a tak brousi do svych choralovych motivu pouzitych v drivejsich westernech. Plusem je pomerne zajimava a komplexni story, ale i tak je to zrejme nejslabsi ranny Argento. 5/10 (30.10.2010)

Maestro Argento popustil uzdu své bezuzdné imaginaci až o něco později. Devítiocasá kočka, jeho druhé giallo, tedy ještě postrádá tu obrazovou útočnost s jakou se do diváka pouští ve svých nejlepších kusech, na druhou stranu překvapuje na Argenta až nezvykle logickou dějovou kostrou a slušně vedenými herci. Jinými slovy tahle detektivka má prostě smysl a řád, zápletka kolem genetického výzkumu se z dnešního pohledu může zdát mírně naivní, ale nějaké další výraznější mouchy stran příběhu a způsobu jeho vyprávění si nevybavuju. Potěšily mne i jak jinak než slušně odvedené vražedné scény, samosebou hudba páně Morricona a překvapivá identita vraha. Spokojenost. (23.09.2014)

Pre mňa neznáme Argentové giallo ale u mňa docela veľká spokojnosť.Kamera sa vyznamenala a napríklad tá z pohľadu vraha ako sleduje vlak a potom prichádza k obeti bola úchvatne zaujímavo dokonalá.Je tu aj pár komických situácii,ktoré ma pobavili.Film disponoval atmosférou a k tomu mu skvelo dopomáhala Morriconeho hudba.Vynikajúco prepracovaný príbeh z vynikajúcou detektívnou zápletkou .Len napätím tento film disponoval minimálne.Vynikajúce giallo ale určite nieje najlepšie od Argenta ale aj tak má vynikajúcu úroveň. (30.01.2015)

Dario Argento je už dlho pevnou súčasťou mojej top desiny najobľúbenejších režisérov. Mám rád jeho surovú atmosferickú tvorbu. Páči sa mi jeho jedinečný, charakteristický rukopis. Milujem fenomenálnu "Phenomenu", pekelné "Inferno" či suspiriálnu "Suspiriu". To sú päťhviezdičkové klenoty. No i ostatné jeho filmy sú geniálne. S každým ďalším jeho snímkom, ktorý som mal možnosť vidieť rástol môj obdiv a rešpekt ku tomuto talianskemu režisérovi. Dnes som si pozrel niečo zo začiatku jeho kariery. Pustil som si "Il Gatto a nove code". No a opäť to bol skvelý filmový zážitok. Dario Argento je maestro giallo. **** (28.01.2016)

„Máš dobrú zásobu nadávok.“ – „Sedel som na cele s Arabom.“ Úplne o ničom. Giallo (taliansky slasher kombinovaný s detektívkou) skutočne nie je mojím obľúbeným hororovým pod-žánrom: dve hodiny nudné postavy nezaujímavo pátrajú po beštiálnom vrahovi, vraždy plné kečupu a smiešneho gore, blbé záverečné rozuzlenie, fádne dialógy, proste mi to nič nehovorí. Ani neviem, za čo dávam až 20%, ale asi za slepého Karla Maldena a za relatívny rešpekt voči Dariovi Argentoovi (od ktorého sa mi najviac páčila PHENOMENA a SUSPIRIA). O mačku mimochodom vôbec nejde. (28.05.2011)