Gamgi

Korejce by někdo měl naučit, jak se kašle do kapesníku :-) Ale možná je hození soplem na ksicht jinému, součástí korejské kultury? Na ostrově Bali např. je na veřejnosti běžné krkání a prdění. I když stačí se projít Ostravou a uvidíte všechny zvyky světa..... Co se týče filmu, dobře se na to koukalo, dramatické scény spalování mrtvol a na konci i slza ukápne. (09.01.2014)

"IT'S JIGU AND HE'S NAKED!" ---------- V prvom rade vďaka Filmmaniakovi za jeho nakazený článok, keďže o kórejskej dvojke Deranged & Flu som vôbec nevedel, čo ma teší, pretože som si ho náramne užil. Je veľmi intenzívny, vizuálne prepracovaný, zhruba od prvej polhodiny nezastavuje až do konca, ponúkol mi možnosť prejsť si horskou dráhou emócií, má to najzlatšie dievčatko, aké som už dlho vo filme nevidel a tiež takú nálož krásnych žien na čele so Soo Ae (samozrejme prvú polhodinu, kým sa všetko nedodrbe), až zvažujem, že sa začnem venovať juhokórejským filmom aj mimo žánru gangsterka. Kráľom vírus filmov pre mňa aj naďalej zostáva Petersenova Smrtiaca epidémia. Bol to chytrý a inteligentný snímok, kdežto tu sa hrá skôr na efekt (nevadí mi) a na city (tiež mi nevadí). Idem sa hneď pustiť do vyššie spomenutého a ospevovaného Deranged, snáď bude minimálne aspoň tak dobrý, ako toto. (15.03.2020)

Po dlhšom čase som zavítal do Južnej Kórei, a práve vtedy keď sa tam masovo rozšírila vtáčia chrípka! Našťastie len vo filme, ale predsa. Po úspechu Deranged bolo len otázkou času, kedy sa naskytne prežiť podobnú katastrofu ešte raz a vo väčšom. Kórejskí producenti sa s ničím nezadajú s tými americkými a tak na scénu nastúpilo o niečo dynamickejšie The Flu. Bohužiaľ, stále platí, že menej je niekedy viac. Po XY-tý krát tu je opäť len ďalší predvídateľný mix katastrofického thrilleru (šanca jedna k milión, že imúnna bude práve dcéra tej najdôležitejšej vedkyne) a otravnej romantickej melodrámy, až komédie. Priznám sa, že zo začiatku som mal chuť film vypnúť. Zdĺhavý, kvázi komediálny, úvod je doslovne otravný, postavy prezentuje ako vyšinuté infantilné typy, ku ktorým si nie je možné vybudovať žiadne sympatie (skôr idú na nervy). Nanešťastie to trvá dobrú hodinu. Ako náhle sa však film presunie k zobrazenie epidémie a jej následkoch je z toho celkom neškodný blockbuster so štýlovými davovými zábermi, so správne intenzívnym diváckym pôžitkom, kde tempo nezaváha ani na minútu. Záverečná trištvrte hodinka šliape na plné obrátky, naberá ten správny „drajv“ a aj napriek predvídateľnosti, ponúka hromadu skvelých momentov (armáda strieľajúca civilistov, útek na diaľnici, pálenie mŕtvol, vybudovanie karantény a pod.), ktoré film vzapätí vystrelia o niekoľko kvalitatívnych tried vyššie. Akurát sentimentálny scenár a hromada pátosu bránia, aby z toho bolo niečo viac ako neškodná jednohubka. Škoda, tu bol potenciál rozhodne väčší. V druhej polovici a hlavne v dostatočne dlhom závere totiž film dokazuje, že vie priniesť aj správny katastrofický thriller. Akurát by to chcelo vystrihnúť úvod ako z iného filmu (a to mi prelínanie žánrov vôbec nevadí, akurát tu sa s tým nepracuje uvážene), a v závere sa zbaviť tej až nezdravo veľkej dávky pátosu. CELKOVO: 3* (26.01.2014)

Kórejci u mňa opäť zabodovali. Z nejakého dôvodu tu chýba trailer , tak ho tu šupnem pre lepšiu predstavu do čoho pôjdete. Tento katastrofický film veľmi pripomína rovnako kórejský i kvalitný hit Daranged. Postavy si ma získali, malé dievčatko nebolo otravné, práve naopak a pri dĺžke cez dve hodiny som sa nenudil ani sekundu. Kórejské slzy boli viac než v norme a ak aj boli, tak boli na mieste. Záverečná polhodina má už šialené tempo, stále sa niečo deje, davy šalejú a chaos na uliciach sa vymyká kontrole. Pripravené stíhačky kórejský prezident neváhal zostreliť a škoda, že k tomu nedošlo, to už by bola šialená gradácia deja. Neviem prečo mnohí ohŕňajú nos, ale mne tento katastrofucký thriller príde naozaj vydarený a fakticky nemá hluché miesto. Manželka, ktorá bežne zaspí pri piatich filmoch z desiatich mala oči vypleštené na maximum. Spokojnosť a určite si časom dám reprízu. 80%. (02.11.2014)

Jo jo, jak tady píše jeden uživatel, také jsem přemýšlela, proč Korejci nekašlou do kapesníku. Když bych měla psát o pocitech, tak jsem se zamilovala do té malé a ze začátku ubreptané prťavičky, dcery doktorky. Ta to snad ani nehrála, to byl heroický výkon, hodný Oskara. Dalo by se skoro říct, že až v jejím stínu hráli Soo-ae a In-pyo Cha i když do budoucna to vidím tak, že se stanou mými oblíbenci. Mělo to grády, akorát v druhé polovině v tom už byl mírný hokej a tu konfrontaci na konci....nevím, to se mně moc nezdálo, ale pak by to asi ztratilo tu živost. Ale já tomu houby rozumím, tak to házím za hlavu a dávám, co dávám. (06.01.2018)