Léto s Monikou

Pokud by někdo chtěl srovnávat se zdánlivě podobným Letním snem (zamilovaný pár, společně strávené léto,..), pak se dá říct, že Letní sen je hluboké ponoření se do nitra ženské duše a jejího žalu, kdežto Léto s Monikou je jednoduché vyprávění, které klouže po povrchu - velmi snadno rozeznatelné (a také velmi jednoduché) charaktery hlavních postav a nepříliš objevný příběh. Za zmínku možná stojí filmově poměrně zajímavá dvojice scén: 1) odjezd z města na člunu za zvuků hudby plné naděje a 2) "poraženecký" návrat do města, při němž již zní hudba spíše ponurá, nesmlouvavě naznačující průběh věcí následujících... Nijak světoborné dílo, avšak Bergman má i slabší kousky. (16.10.2007)

Jednoduchý příběh s naivním mladíkem a povrchní dívkou nemohl skončit dobře ne kvůli návratu do města, ale právě kvůli lehkovážné povaze hlavní postavy, jejíž charakter opravdu za moc nestál. Z celého filmu je pozoruhodný ale pohled hrdinky na kameru, který avízuje brzký konec vztahu a závěrečná retrospektiva jejich vztahu. (08.01.2011)

Narozdiel od iných Bergmanových snímkov, v ktorých obyčajne tento režisérsky velikán rozoberie svoje postavy po psychologickej stránke až na kosť, tu sa venuje iba jednoduchému rozprávaniu príbehu, je to teda vlastne taká Bergmanova oddychovka, čo samozrejme nie je na škodu. Je to o zaľúbencoch, ktorí strávia spolu leto, aby ich potom dostihla krutá realita života. Kto z nás by nechcel odísť od všetkých tých starostí vyplývajúcich z pretechnizovaného a preľudneného sveta a neužívať si len tak bezstarostne život niekde v lone matky prírody? Ako Adam a Eva. Žiaľ, to už v tomto svete nie je možné a problémy si každého skôr či neskôr nájdu... Páčila sa mi hlavne druhá polovica a vykreslenie situácie po návrate hrdličiek domov - veľmi reálne vystihnutie problémov, ktoré čakajú na každý pár, ktorý sa hlava nehlava vrhne do manželstva a rodenia detí. Ešte šťastie, že aspoň ten chalanisko našiel v sebe trochu zodpovednosti... 75/100 Videné v rámci - 5x5 tour : Po stopách režisérov. (13.06.2016)

Zopár poznámok, ostatné je v komentoch a v článku Aleny Prokopovej na DVD z Lacných kníh. 1.Dokumentárne zábery prístavu, vodnej hladiny, mostov a okolitej krajiny pripomínajú úvod filmu Manoela de Oliveiru Douro riečna drina (1931). 2. Moniku nazývajú vo filme bacuľkou, hoci ňou nebola (možno v porovnaní s dobovým štandardom áno, ale vo filme niet veľmi s kým porovnávať) 3. Zarazená tvár otca pri prvom pohľade na vlastné dieťa ako osobné prekuknutie prchavosti silnej lásky a zároveň predtucha, že zodpovednosť o potomka bude vážnou trhlinou manželstva. 4. Monika síce bola nevycválaná, ale mám pre jej správanie pochopenie. Vyrastala vo veľkej rodine tiesniacej sa na malom priestore, s otcom veselým opilcom, občas násilnícko sa sebaľutujúcim. Pretlak emócií prispel k nedefinovateľnej nespokojnosti, ktorá potrebovala nejako vybúriť. O nápadníkov a milencov núdzu nemala, veľká láska k dobrému chlapcovi zaimponovala, ale na rodičovskú zodpovednosť bola ešte táto osemnástka primladá. 5. Úplne mimo, ale súvisí s predchádzajúcou vetou: Ženy, ktoré si zamladi dostatočne užili, sú často neskôr veľmi dobrými matkami, nefrustrovanými neukojenými pudmi, neverou a utekaním z domu. Pretože majú nažité tak, že starostlivosť o bábätko je pre nich vykúpením, ku ktorému pristupujú s plnou vážnosťou. (31.07.2008)

Jeden z mála filmov, kde sa Bergman opiera o sociálnu situáciu hrdinov, zrejme silne ovplyvnený neorealizmom. Príčiny neskorších zlyhaní však možno hľadať nielen v nelichotivom zázemí domova. Bergman vytvára čím ďalej od mesta, tým krajšie a idylickejšie zábery, čím vyjadruje iluzórnosť, ale aj skutočnú krásu onoho leta, ktoré sa už nikdy nevráti. Možno polemizovať nad Monikinou premenou v záverečnej tretine filmu, či je dostatočne pripravená a či Monika bola počas dovtedajšieho deja až tak nesympatickou postavou. Celkom by som privítal nejaké pokračovanie ako Druhé leto s Monikou po 15 rokoch, kam obaja protagonisti dostali... (25.04.2016)